Svet priberania a tuku

Prišiel som na výšku ako 18-ročný, samá kosť a koža. Vždy som bol chudý a predpokladal som, že to bude stále tak aj naďalej. Sem-tam som počas strednej posilňoval, stačilo mi to na to, aby som mal nejakú svalovú formu a aby som nebol taký vycivený. Aj keď väčšina chalanov by bola šťastná s mojou nazvime to atletickou postavou, vždy som túžil po niečom viac. Chcel som sa stať tučný. Chcel som mať mäkké bruško, ktoré by som mohol škrabkať. Kto by to povedal, že práve výška mi pripraví také prekvapenie. Keď som sa nasťahoval na intrák, privítal ma môj nový spolubývajúci Jim. Počas toho, ako som sa začal vybaľovať, som mrkol očkom na Jimiho veci. Na stene mal zavesené rôzne futbalové fotky. Jim mal postavu ako nejaký slávny atlét. Štíhla a svalnatá. Jim meral okolo 180 cm a predpokladal som, že má okolo 80 kg, samý sval. Ja som mal len 172 cm a vážil som okolo 65 kg. „Si tu v nejakom futbalovom tíme?“ spýtal som sa. „Nie, skončil som aktívne s futbalom. Sem-tam si však ...

Už dlho som nevidel Roberta. Stretol som sa s ním pred pár mesiacmi, keď sa pripravoval na regionálnu súťaž v kulturistike v strednej váhe. Pamätám si ho veľmi dobre, pretože po krátkom rozhovore v horúcej šatni sme strávili horúcu noc u mňa doma. Vtedy hľadal len úlet a následne sa zameral na to, aby bol pripravený na súťaž. So svojimi sto kilami, pevnou vyrysovanou muskulatúrou, bol stelesnením sexoša. Po tom, ako vyšlo slnko, obliekol sa a vrátil sa naspäť do posilňovne. Počul som, že sa v súťaži umiestnil veľmi dobre, ale už som ho viac nevidel. Do dnes. A len veľmi ťažko som ho znovu spoznal. „Robert?“ spýtal som sa položiac ruku na jeho svalnaté plece. „Áno?“ otočil tvár na mňa. Bolo vidno, že ma nespoznal. „Čo je?“ Spýtal sa a do úst si vložil zvyšok hamburgera. „Myslím, že som ťa spoznal! Teda, skoro...“ povedal som naznačujúc mu teraz jeho veľký bachor. Pozrel sa dolu a potom hore. „Čo je s ním?“ povedal trochu defenzívne počas prežúvania. „Poznáme s...

Desaťročný chlapec Joey zastenal a vstal zo svojho lôžka . Bol jeden z ďalších dní vo Verejnom sirotinci č. 10. Verejný sirotinec č. 10 bol veľký, dobre strážený sirotinec, kam boli posielané všetky deti z mestskej chudoby. Boli to deti závislákov, fľandier, cundier, prostitútok, násilníckych otcov, závislákov na metamfetamíne, fetujúcich laky a farby alebo kompletných mizerov . Joyeovi rodičia boli presne takí. A keď Štát navrhol, aby ich príťaž mohla byť poslaná do štátnej starostlivosti, ani len nemrkli okom. A odkedy pred mesiacom sem prišiel, ani Joeyho nezaujímalo, čo je s rodičmi. Verejný sirotinec č. 10 bol chlapčenský sirotinec a chlapci, ktorí tu boli ubytovaní boli rozdielni od iných sirôt. Všetci boli obrovskí. Alebo ak aj neboli, určite by sa nimi stali. Denný stravovací režim dohliadal na to, aby sa nimi stali. Raňajky, potom druhé raňajky, potom predobed, obed, potom olovrant, večera, potom druhá večera potom niečo pod zub o polnoci, a popri tom počas celého dňa ...

Vo svojich 24 rokoch som mal stále túžbu stať sa väčším od momentu, ako som si uvedomil, že som gay. Stále som však proti tomu bojoval, takže som sa posledných osem rokov snažil vymazať tieto nápady, aby som im nepodľahol. Často som však aj napriek tomu uvažoval, aké by to bolo, kebyže sa zmením na veľkého tučného chalana s telom pokrytým vrstvou jemného sadla, na ktorom by bolo sem-tam strie, ktoré by potvrdzovalo môj veľký apetít a záľubu v obezite. Táto túžba sa stala podstatou mojich nočných honiek. Časom sa tento sen stal intenzívnejším a postupne sa pretavil do temnejších tém. Na začiatku mojich masturbácií som si predstavoval seba, ako sedím v slipoch a prepchávam sa až kým nezaspím. Potom sa v mojich fantáziách objavil priateľ, ktorý mi pomáhal, a pozdejšie sa vyvinuli do predstavy, ako každú časť môjho priberania by kontroloval dominantný feeder. Pomyslenie na kŕmiča, ktorý by si zobral na paškál moju submisívnu osobnosť vo mne spôsobovalo intenzívnejšie a častejšie ...