Prvých dvadsať ... alebo päťdesiat

Prišiel som na výšku ako 18-ročný, samá kosť a koža. Vždy som bol chudý a predpokladal som, že to bude stále tak aj naďalej. Sem-tam som počas strednej posilňoval, stačilo mi to na to, aby som mal nejakú svalovú formu a aby som nebol taký vycivený. Aj keď väčšina chalanov by bola šťastná s mojou nazvime to atletickou postavou, vždy som túžil po niečom viac. Chcel som sa stať tučný. Chcel som mať mäkké bruško, ktoré by som mohol škrabkať. Kto by to povedal, že práve výška mi pripraví také prekvapenie.

Keď som sa nasťahoval na intrák, privítal ma môj nový spolubývajúci Jim. Počas toho, ako som sa začal vybaľovať, som mrkol očkom na Jimiho veci. Na stene mal zavesené rôzne futbalové fotky. Jim mal postavu ako nejaký slávny atlét. Štíhla a svalnatá. Jim meral okolo 180 cm a predpokladal som, že má okolo 80 kg, samý sval. Ja som mal len 172 cm a vážil som okolo 65 kg.

„Si tu v nejakom futbalovom tíme?“ spýtal som sa.

„Nie, skončil som aktívne s futbalom. Sem-tam si však nejaký zahrám len tak pre zábavu. Potrebujem sa totiž držať vo forme. Nechcem tu rozkysnúť ako mnohí športovci, ktorí prídu na výšku.“

„Hej, viem, o čom hovoríš.“ Teda myslel som si, že to viem. Pamätal som si, ako pribral kamoš, ktorý robil štvorboj na strednej. Bol o rok starší odo mňa a minulý rok išiel na výšku. Boli akurát vianočné prázdniny a bol som v kine. Ako som prešiel popri pokladniciach, obzrel som sa a musel som tak spraviť dvakrát. Bol tam Dan, ale bolo ho ho viac, ako keď odchádzal. Musel pribrať minimálne dvadsať kíl, ako sme sa naposledy videli. Jeho pupok vytŕčal pred ním. Ako čakal v rade, mal na ňom položenú ruku. Zostal som zahanbený z tých pocitov, ktoré som vtedy prežíval. Mal by som cítiť sympatie k tomu úbohému kusu sadla, ale vo vnútri som sa cítil závisť. A práve závisť mi zostala, keď som skončil strednú.

Začal semester a bolo len otázkou pár týždňov, kým sme sa ja a Jim neocitli v našej izbe s kopou vecí na čítanie, ktorými sme sa museli prekopať. Rozprávali sme sa o tom, že by sme išli dnes do posilky, ale ako sa zvečerilo, vedel som, že tam už nepôjdeme. Začali sme mať hlad, a teda práca-nepráca, museli sme sa najesť. Jim objednal pizzu a keď išiel zaplatiť poslíčkovi za donášku, zostal som prekvapený, že objednal 4 pizze.

„Wau, Jim! Čo sa to tu robí?“ spýtal som sa ho.

„Z celého tohto študovania mám strašný hlad!“ odpovedal už s polovicou trojuholníka vo svojich ústach. „Sadni si a pusti sa do toho.“

„A čo tá posilka?“

Jim dojedol kúsok v ústach a načiahol sa za ďalším.

„Posilka môže počkať, hlad je hlad.“

Všimol som si, že Jim bol veľký jedák, ale teraz mi to potvrdzoval priamo pred mojimi očami. Zjedol som pol pizze a ako som sa začal cítiť nekomfortne, pozrel som sa na Jima, ktorý končil svoju celú pizzu. Dojedol som tú moju a cítil som sa na prasknutie; môj nafúknutý žalúdok sa tlačil na džínsy. Jim mal akurát rozjedenú druhú pizzu.

„Poďme, ty štupeľ. Musíš zjesť viac ako len to!“ povedal.

„Nevládzem,“ vzdychol som, ako som rozopínal opasok.

„Počúvaj, ak tam necháš pizzu, dojem ju a potom naozaj začnem priberať, takže by bolo lepšie, ak by si ešte jedol.“

„Ale myslel som si, že sa obávaš o svoju postavu,“ poznamenal som.

„Môžem vždy schudnúť to, čo priberiem. A mimochodom, môžem mať zopár kíl.“

Začal som jesť znovu a uplynula hodina, kým sme obaja skončili poslednú pizzu. Sedeli sme, bruchá nafúknuté ako melóny. Jim si povolil opasok a rozopol si nohavice. Poškrabkal som sa na bruchu, snažiac sa v ňom zmierniť bolesť. Páčil sa mi ten pocit. Samozrejme, bol som hlavne nafúknutý, ale čo ak by moje brucho mohlo byť naozaj také veľké? V mojej mysli sa začalo ozývať vábenie. Jim sa nechcel stať tučný, ale ak bude takto pokračovať, bude to len otázkou času, kedy sa začne napohľad roztekať. A toto hodovoanie mi ukázalo, že by som sa aj ja mohol na to naozaj vykašľať s malou podporou. Čo ak by som Jima potlačil do priberania a ako by sa on rozjedol, mohol by stiahnuť aj mňa. Hmmmm... To by mohlo vyjsť.

Keď Jim v tú noc zaspal, vyparil som sa do večierky. Naložil som plný košík keksov, donutov, sladkostí a kofoly. Priniesol som ich do bytu a rozmiestnil som tieto sladkosti tak, aby si ich Jim mohol ľahko všimnúť. Jimov apetít nebude nikdy schopný odolať týmto pokušeniam. Mohli sme chodiť aj naďalej jesť do jedálne a do mesta, ale všetko, čo som musel robiť, bolo objednať si väčšie jedlá ako Jim. Jimova prirodzená súťaživá nátura na to ihneď skočí a objedná si niečo väčšie. Môžeme sa obidvaja stať v krátkom čase veľkými.

* * *

O tri mesiace neskôr

Pozrel som sa na seba, keď som sa dosušil po sprche. Posledné dva mesiace mi robili vrásky na čele. Presne podľa plánu som ja a Jim na seba nalepili nové kilečká. Obával som sa, že by som musel Jima nasilu ťahať do priberania, ale podobne ako pri lavíne všetko, čo som musel spraviť, ho bolo len postrčiť. Potom sa do toho už pustil on sám.

Môj chudý driek bol teraz pokrytý mäkkým bruchom. Vtiahol som ho do seba a pozeral som sa, ako sa vyvalilo naspäť na svoje miesto. Schytil som ho do ruky a cítil som jemnosť. Môj zadok sa tiež zväčšil a určoval, aké nohavice by som mohol nosiť. Veľkosť 32 mi bola extrémne rýchlo malá. Teraz som nosil 36, ktorá sa vedela prispôsobiť tým 20 kilám, ktoré som pribral. Moja hruď bola mľandravá, takže sa začala čoskoro meniť na mužské cecky. Moje nohy sa tiež začali ukazovať ako ochabnuté a stehná boli príliš tesné v mojich nohaviciach.

Natiahol som na seba staré tričko a bol som potešený, keď už nemohlo zakryť moje nové brucho. To spokojne odpočívalo pod mojou prerastanou hruďou a mohol som na ňom prechádzať prstami po čiarach mojich strií. Tieto strie sa objavili asi päť kíl dozadu a rád som ich privítal. Moja tvár sa tiež stala okrúhlejšia, pribudla mi druhá brada a nafúknuté líca.

Keď som si obliekol veci, ktoré mi aktuálne boli dobré, Jim vošiel do kúpeľne, aby vhupol do sprchy. Žasol som nad jeho premenou, keď prešiel okolo mňa nahý. Kým ja som sa stal len mierne vypaseným, Jim sa stal riadne tučný. Odhadoval som, že pribral okolo 30 kíl čistého sadla. Kým ja som mal metabolizmus, ktorý zápasil s prvými kilami, Jim nemal problém naberať na seba kilo za kilom. Jeho brucho sa prelievalo cez opasok. Jeho nohavice sa trápili, aby to všetko udržali pokope. Jeho fyzička kedysi ako skala bola teraz pod vrstvami huspeniny. Jeho boky sa prelievali cez džínsy a hrozilo, že mu odletí gombík z nohavíc. Jeho nové prsia mu viseli na bruchu a každá pneumatika sa natriasala, ako kráčal. Tvár mal okrúhlejšiu ako bola tá moja. A všade mal strie.

Pozrel sa do zrkadla a všimol si, že ho obdivujem.

„Trochu som sa zmenil na tučka, nie?“ povedal.

„Myslím si, že ti to veľmi pristane podľa mňa,“ okomentoval som to. „A nie si už viac ako ja kosť a koža.“

Jim sa zasmial a celé jeho brucho sa roztriaslo a rozvlnilo.

„Celkom sa mi to páči,“ poznamenal. Pleskol po svojom obrovskom bachore a potom sa začal knísať smerom k sprche. Počas týchto dní sa už začal dosť knísať. Všimol som si na sebe, že som s tým začal aj ja, keďže moje stehná sa začali o seba obtierať a zároveň som sa snažil kontrolovať masívne brucho odpočívajúce na mojich bokoch.

„Myslím si, že sa to páči aj mne,“ povedal som, ako vliezol do sprchy.

„Dobre, pretože som objednal ďalšie pizze!“ povedal a spustil sprchu.

Oblizol som si pery a povolil som si opasok. Niečo mi vravelo, že na konci školského roka bude omnoho viac Jimiho a mňa.

Zdroj:

http://gainerstories.ucoz.com/publ/english_stories/first_pounds/freshman_fifteen_or_fifty/7-1-0-18