Profesor Rozkysnutý
Keď sa Robert posadil na posteli, brucho sa mu vyvalilo dopredu a zatlačilo ranného stojáka. Nebolo pochýb o tom, že za posledných pár mesiacov pribral. Neprekážalo mu to však, pretože väčšina jeho kolegov bola bacuľatá a on považoval kilá navyše za znak spokojnosti a zrelosti. Počas školského roka totiž v skutočnosti schudol zo stresu a prepracovanosti. Jeho nová, guľatejšia postava mu dodávala pocit spokojnosti.
Keď sa učiteľ vypotácal z postele do kúpeľne, aby sa osprchoval, pozorne sa prezrel. Čoskoro bude mať 29 rokov a konečne začínal vyzerať ako muž. Tvár sa mu zaokrúhlila a chlpy na hrudi sa mu konečne rozšírili cez prsné svaly až na nafúknuté brucho. Pätnásť kíl tuku, ktoré sa mu lepili na brucho, mu tiež dodávali zrelší vzhľad. Teraz už určite vyzeral ako vypapapkaný otecko a bol na to veľmi hrdý. Oboma rukami si podobral svoj pupok a poriadne ním potriasol. Bol zvedavý, či niekto v areáli školy bude komentovať jeho mierny prírastok na váhe.
Robert sa otočil a zbadal svoj zadok, ktorý bol teraz nadýchaný a plný celulitídy. Všimol si, že chlpy mu pribudli aj na zadku. Na spodnej časti chrbta, medzi medzi dvoma vypuklými bôčikmi, si tiež našiel porast. Spomenul si, že rovnako to mal aj jeho otec. Táto spomienka upevnila jeho vnímanie prechodu do mužského veku. Robertove stehná tiež trochu zosilneli a teraz sa o seba dotýkali, keď stál rovno. Potrel si stehná, poplácal ich a obdivoval, ako sa odrážajú. V poslednom čase mu nezostávalo nič iné, len od seba odtiahnuť, keď si chcel sadnúť. Prekríženie nôh bolo minulosťou. Pridaná váha na dolnej polovici tela ho akosi viac uzemňovala. Toto nové želé na tele mu dodávalo pocit sily a neotrasiteľnosti, napriek tomu, že jeho sadlo bolo v skutočnosti veľmi trasľavé.
Väčšina z týchto nadbytočných kilogramov sa nazbierala počas mesačnej plavby po Strednej Amerike. Robert sa vtedy takmer každý deň opíjal ovocnými koktejlmi a od súmraku do úsvitu uspokojoval svoj hlad v bufete. Sacharidy sa stali jeho najlepším priateľom a v žalúdku do seba nasiakli všetok alkohol, ktorý počas dňa vypil. Celkovo bol výletný život veľmi potrebným oddychom od dlhých nocí strávených známkovaním písomiek a výskumom počas akademického roka. Jeho plat mu totiž neumožňoval často si dopriať luxusné jedlá, a tak bola táto plavba príležitosťou na to, aby sa vybláznil. Vedome sa rozhodol, že sa bude stravovať a žiť ako kráľ. Výsledkom bolo, že už v polovici cesty si začal všímať, ako sa jeho telo rozširuje. Zdalo sa, akoby mu z ničoho nič narástlo bacuľaté bruško, ktoré mu vyčnievalo za košeľou. Na konci dovolenky bol ešte väčší a všimol si, že tuk sa mu hromadí po celom tele.
Keď stál pred zrkadlom v kúpeľni, fascinovali ho najmä malé biele strie, ktoré sa mu vytvorili na hornej strane vnútornej strany stehien. Prstami prechádzal po ich jemných ryhách. Čerstvé strie nevidel od puberty, keď sa mu počas jedného leta zväčšili ramená. Bol šokovaný, keď videl, že to isté sa stalo z jednoduchého prejedania sa na dlhej dovolenke.
Opálený a spokojný Robert vošiel do sprchy a začal sa pripravovať na prvý deň návratu do práce. Ostrihal si divokú šticu do niečoho reprezentatívnejšieho a upravil si vlasy. Potom si obliekol spodnú bielizeň, ktorá sa mu viac ako zvyčajne lepila na jeho kyprý zadok a v dôsledku toho stláčala jeho náradie viac ako obvykle. Bude si musieť kúpiť nové nohavice, prešlo mu hlavou. Tričká mu tiež trochu prirástli k telu, ale veľmi ho to netrápilo, lebo ich bude mať schované za košeľou. Nepočítal však s tým, že aj jeho košele z minulého roka budú mať problém obopnúť jeho nové telo. Robert pri každom gombíku vťahoval brucho. Potom ho vypustil a bol šokovaný, ako veľmi mu košeľa nesedí. Šmátrajúc v skrini našiel najvoľnejšiu košeľu, akú mal, a obliekol si ju. Stále mu bola tesná a určite bude napnutá, keď si sadne, ale bude to musieť stačiť. Potom sa nasúkal do svojich najroztiahnutejších nohavíc a okamžite ho premkla úzkosť.
Látka mu priliehala k stehnám a zadku a nechávala len málo priestoru na predstavivosť. Bolo by to znesiteľné až na to, že pás sa nedal zapnúť bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažil. Keďže nemal inú možnosť, Robert vylovil zo zásuvky spínací špendlík a nohavice si zapol. Zobral si jeden zo svojich najširších opaskov a dúfal, že si nikto nevšimne, že vyrástol z nohavíc.
Jeho deň sa začal stretnutím fakulty, na ktorom sa podávala káva a zákusky. Hoci hneď po príchode na univerzitu zjedol sendvič s raňajkami, počas stretnutia si zobral zdravo vyzerajúci obložený chlebíček. Bol suchý a priemerný, ako to už pri univerzitnom jedle býva, ale to mu nebránilo v tom, aby ho v priebehu niekoľkých minút zhltol. Niekoľko jeho kolegov sa pozrelo na jeho vypuklý pás, ale nikto nič nekomentoval.
V polovici dvojhodinovej schôdzky Robert zistil, že jeho žalúdok sa už dožaduje kŕmenia. Keďže nemal na výber, musel ísť po ďalšiu porciu, aj keď bol jediný. Postavil sa, aby si vzal ešte jeden chlebíček, a keď si sadal, počul nezameniteľný zvuk praskajúceho švu. Modlil sa, aby to nikto iný nepočul, a nenápadne si siahol na stehná, kde sa vytvorila malá dierka.
Po schôdzi zamieril rovno do kúpeľne, aby preskúmal škody na oblečení. Nebolo to až také zlé, možno len asi centimeter veľké. Navyše mu spodná bielizeň ladila s nohavicami, takže to bolo sotva viditeľné. Pomyslel si, že by mohol prežiť deň bez toho, aby si to niekto všimol. Hoci si nikto nevšimol trhlinu na nohaviciach, jeho študenti si boli plne vedomí jeho nového vzrastu:
„Pán Daniels vyzerá PRIBRATO,“ poznamenal niekto na začiatku jeho prvej hodiny.
Robert túto poznámku ignoroval a pokračoval v prednáške. V kútiku duše si však stále robil starosti o svoj vzhľad a priliehavé oblečenie. Nebolo pochýb, že bude musieť zainvestovať do nového pracovného oblečenia. Na konci hodiny bol opäť hladný. Aspoň že bol čas obeda, takže sa cítil oprávnený zamieriť do študentskej jedálne na veľké jedlo. Zobral si obrovské burrito, čipsy s guacamole, sušienky a veľkú limonádu. Všetko si odniesol do pracovne.
Takýto sýty obed bol presne to, čo potreboval. Jedlo bolo upokojujúce a sýte a dodávalo bacuľatému profesorovi pocit pokoja. Po tom, čo všetko zhltol, sa oprel na stoličke a vydýchol si. Len čo to urobil, dva gombíky na jeho košeli vystrelili cez celú miestnosť. „Kurva!“ zahrešil nahlas a išiel hľadať gombíky, aby si ich mohol prišiť späť. Keď si kľakol na ruky a kolená, pocítil, ako sa mu obsah brucha posunul dopredu a šev nohavíc sa ešte viac roztrhol. Nakoniec našiel chýbajúce gombíky a vytiahol šijaciu súpravu, aby ich opäť pripevnil. Kým si dokončil zašívanie oblečenia, niekto zaklopal na dvere. Zabudol na úradné hodiny. V šialenom zhone zhrabol zo stola obaly od jedla a pozdravil študenta. Keď si Robert sadol späť za stôl, tie isté dva gombíky sa odlepili a vystrelili pod stôl. Hoci študent otvorene čumel na Robertovo vypuklé brucho, ktoré bolo po okraj naplnené výdatným obedom, obaja sa snažili zakryť svoje rozpaky.
Keď študent odišiel, Robert si vyzliekol košeľu a cez tričko si prehodil náhradný športový kabát. Tričko mu bolo viac než tesné, a tak bol pupok úplne viditeľný. Zatiaľ to však muselo stačiť. Po neustálom prúde študentov v priebehu hodiny sa Robert ponáhľal na ďalšiu hodinu. Po prednáške sa cítil vyčerpaný a unavený. Bol už večer a opäť vyhladol, preto sa rozhodol, že pred stretnutím s dekanom a odchodom domov ešte niečo zhltne.
Havajské barbecue sa mu zdalo počas objednávania ako dobrý nápad. Po zhltnutí každého sústa sa však mladý profesor cítil až nepríjemne plný a nafúknutý. Túžil sa vrátiť na výletnú loď, kde by si po prejedení mohol dlho zdriemnuť, ale namiesto toho sa pomalým krokom vydal na dekanát. Brucho sa mu po havajskom jedle značne nafúklo a Robert sa pristihol, ako si rozťahuje košeľu, aby si bol istý, že je jeho brucho úplne skryté.
Keď Robert vošiel dnu, opatrne sa posadil na jedno z vratkých starých kresiel v čakárni pred dekanovou kanceláriou. Po niekoľkých sekundách pocítil pod zadkom prasknutie. Sedadlo stoličky sa podlomilo. Robert sa snažil byť čo najnenápadnejší. Opatrne sa zdvihol zo zlomenej stoličky a tváril sa, že skúma obraz na stene, až kým ho dekan nepozdravil.
Keď Robert vošiel do kancelárie, dekan mu ponúkol domácu bábovku, ktorú upiekla jeho žena. Robert sa najprv pokúsil odmietnuť, ale dekan nástojil. Robert začal uzobávať z bábovky a uvedomil si, že je naozaj chutná. Za pár minút zmizla a Robert odolával pokušeniu olízať si prsty. Ku koncu viachodinového stretnutia ho dekan presvedčil, aby si vzal ešte jeden muffin na cestu. Robert bez rozmýšľania lačne schmatol najväčší zo všetkých. Keď potom prechádzal nočným areálom osvetleným lampami, zhltol ho a zároveň premýšľal o tom, že zúfalo potrebuje nové handry. Brucho mal napchaté až po okraj. Sadlo nútilo Roberta kráčať pomaly a vyrovnane s plecami vzadu a bokmi dopredu. Spoza športového kabáta mu vykúkalo zaoblené brucho, ktoré bolo teraz oslobodené od košele. Pri každom kroku k autu sa kolísalo sem a tam.
Chôdza sa mu zdala dlhšia ako pred letnými prázdninami, pravdepodobne preto, že bol pomalší ako zvyčajne. Už sa nevedel dočkať, ako si sadne. Keď otváral dvere svojho hatchbacku, počul dunivé zapraskanie a pocítil, ako sa mu brucho vylialo dopredu. Robertov opasok sa úplne roztrhol na polovicu, zatiaľ čo sa zároveň látka na jednom stehne roztrhla celá od kolena až po rozkrok. Jeho obvod bol jednoducho priveľký na to, aby sa dal udržať.
Aspoň sa to stalo na konci dňa, povedal si.
Zdroj: https://gainerstories.tumblr.com/post/638609489508122624/professor-plump
Komentáre
Zverejnenie komentára