Stlstnutý Max

 

Max sa strhol z nepokojného spánku. Snívali sa mu samé bláznivé sny, takže celú noc mal pocit, že napoly spal a napoly bdel. Teraz sa mu nechcelo otvoriť oči. Zažmúril, pozrel sa hore a uvidel blikajúce fluoreskujúce svetlo. Bol ako omámený a zmätený. Usiloval sa postaviť, ale nemohol. Prepadla ho panika a snažil sa pohnúť. Sedel vzpriamený na stoličke, pričom ruky a nohy mal k nej pripútané.

„Bré ránko, Max,“ ozval sa hlas z tmavého miesta pred ním. „Sme veľmi radi, že ťa tu máme.“

Do svetla vkročil muž. Bol vysoký, okolo dvoch metrov, a neuveriteľne tučný. Pupok mu trčal výrazne vpredu a každé jeho stehno bolo veľké ako Maxov driek. Na vrchu veľkého bachora trónila mäkkučká hruď. Bol úplne nahý, ak nerátame slipy, ktoré však viac-menej všade zakrývalo jeho rozkysnuté telo. Keď podišiel bližšie, celé telo sa roztriaslo a rozhojdalo. Max cítil, ako sa mu postavil vták, keď si to všetko uvedomil. Toho muža poznal...

„Už dlho sme na toto čakali, Max. My všetci...“

Ako mu oči postupne privykali na svetlo, Max si všimol ďalších mužov stojacich v miestnosti. Bola to skupina veľkých rozpapkaných tučných mužov podobných ako týpek pred ním, zavalitých svalnatých chlapov s okrúhlymi pevnými bruchami, ktoré jediné vytŕčali z ich tiel, ako aj chudých mladíkov. Všetci mali na sebe len spodné prádlo. Chudí stále vedľa tých tučných, jemne ich hladili po tučných bruchách a stláčali ich prsia. Každý jeden sa díval s úškrnom na Maxa.

Obor stojaci vpredu podišiel k Maxovi, ktorý sa teraz triasol od strachu. Ešte viac ho však ovládla najväčšia hanba, akú kedy vo svojom živote zažil.

„Roky sme ťa sledovali, Max. Každému jednému z nás si písal, ako veľmi sa staneš tučným. Chvastal si sa, čo všetko by si jedol. Ale nebola to pravda, však, Max?“ Tučko sa natiahol a uštipol Maxa do jeho malého bruška. Celé roky zdieľal na Grommri svoje fotky. Bol profesionál v tom, ako nafúknuť svoje brucho, ako nájsť ten správny uhol, takže to vždy vyzeralo ako veľký pivný pupok.

„Povedal si, že by si chcel byť ako my. Vidím, ako sa na nás pozeráš, Max, na naše veľké nádherné telá, na ktorých sme tak tvrdo pracovali. Teraz by si sedel doma, v ruke by si mal vtáka a ukájal by si sa na našich nakyprených bachoroch. A hneď po tom, ako by si sa vystriekal, by si zase zmizol. Príliš bojazlivý na to, aby si sa do toho pustil a bol ako my.“

Max stuhol od strachu. Bola to pravda. Toto všetko bolo pre neho len fantáziou. Pochádzal z bohatej rodiny a pracoval v módnom priemysle. Z každej strany bol pod neustálym tlakom, aby sa udržiaval fit. Ak by sa stal morbídne obéznym ako oni, znamenalo by to pre neho koniec.

„Ale to nie je všetko, však, Max? S koľkými chalanmi si sa plánoval stretnúť? Na koľkých z nich si sa vykašľal a vodil si ich za nos? Koľkých z nás si nechal čakať v bare na teba?“ Muži v miestnosti začali zlovestne pritakávať. „No, čo je veľa, to je veľa, Max. Odteraz si s tým už skončil.“

„Ak chceš byť tučným, budeš tučným,“ povedal jeden z menších týpkov, ktorý sa k nemu približoval. Držal v ruke dve striekačky. Max sa mykal od strachu, ale nepomohlo mu to – bol pevne pripútaný k stoličke. Chalan zdvihol prvú striekačku a vstrekol jej obsah do Maxovho ramena.

„Rastový hormón,“ vysvetlil obor. „Toto ti preprogramuje tvoje telo. Všetko jedlo, ktoré zješ počas nasledujúcich troch až piatich dní, sa zmení na tuk a uloží sa do brucha, bokov, pŕs, stehien, zadku či do tvojej drobnej tváre.“ Mladík mu vpichol druhú injekciu. „Podpora trávenia. Budeš mať častejšie hlad ako kedykoľvek predtým. Dokonca aj keby sa ti teraz podarilo ujsť, s týmito tekutinami, ktoré sa začali rozplývať po tvojom tele, nemáš šancu, aby si zvrátil premenu na veľkého supertučka, takého ako som ja.“ Tučko položil ruky na bočné strany brucha a potriasol ho.

Max mal od nervov bolesti v bruchu, ale jeho vták mu silno pulzoval. Mal pocit, že stačí najjemnejší dotyk, aby sa okamžite spravil. Ostatní muži sa teraz približovali s vozíkmi vrchovato naloženými jedlom. Maxovi sa zdalo, že ide snáď o najväčší bufet, aký kedy videl. Hory šišiek, éclairs, koláčov, litre zmrzliny a haldy sendvičov. Všetci chlapi stáli, pozerali sa na úbohého Maxa a čakali na pokyn. Sedel tam, triasol sa od strachu z toho, čo sa s ním začne diať. Pozeral sa na tento mix obéznych tučkov a ich obdivovateľov. A potom to začalo. Z Maxovho žalúdka sa vydralo hlasné zaškŕkanie a tvár sa mu skrútila od bolesti. Umieral od hladu.

Muži neváhali ani sekundu. Prvý tučko začal s napchávaním. Vzal z vozíka tanier šišiek a jednu po druhej ich narval do Maxových hladných úst. Ledva ho nechal prehltnúť sústo, už do neho tlačil ďalšiu. Max sa musel len poddať, ak sa nechcel zadusiť. Keď zjedol zhruba 15 šišiek, čo nemohlo trvať viac ako pätnásť minút, Maxov žalúdok sa naplnil a nafúkol. Ale vykrmovačka vôbec neprestávala. Max bol vlastne spokojný, pretože stále cítil ohromnú bolesť z hladu.

Jeden z macatých pupkáčov k nemu pristúpil a vzal z vozíka veľký čokoládový koláč. Rovno do neho zaboril ruku, vzal za hrsť koláča a nasúkal ho do Maxových úst. Max cítil, ako mu ruka toho maca zakrýva tvár a tlačí koláč priamo do hrdla. Keď sa snažil čo najrýchlejšie prehltnúť a nadýchnuť sa medzi sústami, začali mu slziť oči. Plešatý macatý svalnáč sa škodoradostne usmial, keď videl, ako sa úbohý Max musí podriadiť jeho vôli. Za chvíľu bol koláč preč.

Ďalší v rade bol jeden z mladíkov. Bol nádherný, nižší, s tmavými vlasmi, šibalskými očami a okrúhlym bacuľatým zadočkom. Z vozíka si vybral dva litre zmrzliny a posadil sa Maxovi na kolená. Nadvihol nádobu k Maxovým ústam a začal do nich liať. Druhou rukou začal jemne masírovať Maxove nafúknuté brucho. Keď mal pocit, že Max nepije dostatočne rýchlo, zatlačil okraj nádoby hlbšie do úst, takže sa hustá tekutina valila priamo do Maxovho hrdla a do jeho zdureného brucha. Keď skončil, Max si schuti odgrgol. Cítil, že má teraz v bruchu tak veľa jedla, že každou sekundou vybuchne. Ten tlak bol skoro nezvládnuteľný, pridal sa k pretrvávajúcej bolesti z hladu. Nebolo možné, aby mohol jeho pupok vydržať ďalší nával jedla.

Pristúpil k nemu ďalší tučniak s rukami plnými čokoládových éclairs. Max sa už chcel vzdať. Po tvári mu začali stekať slzy, keď k nemu chlapík zodvihol prvý éclair. Ale v tom momente sa niečo zmenilo. Tlak v jeho žalúdku začal miznúť. S úžasom sa pozrel na sebe dolu a uvidel, ako sa jeho napnuté nafúknuté brucho postupne uvoľňuje. Začínalo byť mäkké a poddajné. Pupkáč sa na neho usmial, keď začal vsúvať éclairs priamo do Maxovho hrdla. Nikdy predtým sa necítil taký nafúknutý. Všetko, čo teraz cítil, bol iba hlad.

Max nemal tušenia, ako dlho to trvalo. Nevidel žiadne denné svetlo, takže to mohli byť dni, dokonca týždne. Vykrmovanie pokračovalo skoro nepretržite. Sedel tam vydaný napospas a jeho brucho rástlo a rástlo. Postupne sa mu začalo valiť na stehná a odtláčať ich od seba. Cítil, že mu rástli čoraz väčšie prsia a bol v úžase, keď si uvedomil, že sa postupne usádzajú na vrchu jeho monštruózneho bachora. Neskôr začali padať do strán, takže už nemohol držať ruky tesne pri tele. Zadok mal čoraz rozkysnutejší a o trochu neskôr si uvedomil, že sa mu sadlo začína prelievať cez okraje stoličky, ku ktorej bol pripútaný. Boky mal tiež obrovské. Nemohol sa vidieť, ale bol si istý, že pribral v tvári. Cítil, že mu brada začala ovísať. Stehná mal také široké, že sa navzájom od seba odtláčali. Postupne sa aj jeho hlad začal meniť. Necítil už tú bláznivú potrebu jesť, ale bol neustále hladný.

„Podpora trávenia ti už prestala účinkovať. Tvoje telo sa ťa už nesnaží obalamutiť, že si hladný. Pretože si skutočne hladný. Túži po ďalších kalóriách. Každé jedno sústo, ktorým sme ťa nakŕmili, sa zmenilo na tento nádherný tuk, do ktorého sa obalilo tvoje telo. Odteraz potrebuješ jesť, aby si prežil, Max. Vitaj vo svojom novom živote tučka. Budeš hladný po zvyšok svojho života.“

Muži pokračovali v kŕmení, ale začali byť pomalší, uvoľnenejší a viac si to užívali. Max cítil, že jeho vták ukrytý hlboko v sadle sa znovu zobudil.

Keď sa Maxov prirodzený hlad začal naplno prejavovať, odpútali ho. Dvaja z nich ho vzali za ruky a pomohli mu zodvihnúť sa na nohy. Svaly nemal pripravené na toľkú záťaž, musel pribrať aspoň 30 kíl. Zatackal sa dopredu a dozadu, snažil sa nájsť rovnováhu. Bol vďačný, že ho tí dvaja muži podopierali z oboch strán.

„Ideme ťa poumývať,“ zahlásili, keď ho viedli k dverám. Bojoval vždy, keď mal zdvihnúť nohy a presunúť svoje veľké trasľavé stehná o krok ďalej. Za dverami sa nachádzala sprcha, ktorú tvorila len jednoduchá hlavica pripevnená v strope. Dvaja z pupkáčov ho pod ňou pridržali a spustili sprchu. Teplá voda na Maxovej novoroztiahnutej pokožke pôsobila blahodárne. Muži začali umývať všetky Maxove faldy – nadvihovali každý jeden, aby im žiadna nečistota neušla. Telo mal teraz na mnohých miestach veľmi citlivé. Zvíjal sa od vzrušenia, keď cítil, ako tieto svalnaté mužské ruky skúmajú jeho masívne krivky a keď cítil, že sa ich vlastné božské tvrdé pupky tlačia na jeho brucho. Jeden z chlapov si kľakol a začal sa zabárať do Maxovho rozkroku, aby našiel jeho skrytého vtáka. Druhý sa priblížil zozadu a svojim vtákom skúmal Maxov šťavnatý zadok. Max tam stál, cítil, ako po ňom steká teplá voda a hladkal sa po svojom veľkom bruchu, zatiaľ čo sa mu obaja muži venovali z oboch strán. Zalapal po dychu, keď sa nakoniec spravil po prvýkrát od tohto mučenia. O chvíľu nato sa pupkatý týpek za ním vystriekal do jeho zadku.

Muži osušili Maxa, pričom sa uistili, že nezabudli na žiadne zo zákutí jeho tela. Potom ho odviedli do ďalšej miestnosti, kde čakali iní chlapi. Uložili ho na obrovskú posteľ v strede miestnosti. Prvý z tučkov sa postavil nad neho a prehovoril:

„Roky si nechodil na naše dohodnuté schôdzky, balamutil si nás, zneužíval si nás na svoje vlastné úchylky... Chceš nám niečo povedať, Max?“

Max sa mu pozrel do tváre: „Je mi to... veľmi ľúto.“

„Roky si predstieral, že si tučkom, Max. Pretŕčal si svoje mušacie brucho. Čo nám chceš všetkým povedať za toto tvoje nové veľké telo?“

„Ďakujem vám.“

Jeden po druhom prišli preskúmať Maxove vykŕmené telo. Mladíci si pohopkali na jeho pupku a zatláčali svojich vtákov hlboko do jeho sadla. Svalnáči so svojimi veľkými okrúhlymi pupkami ho nabodávali zozadu – svojimi dlhými vtákmi prenikali do jeho rozkysnutej rite. Veľkí bachratí chlapi mu tlačili tvár do svojich rozkrokov, aby ich vyfajčil. Nakoniec sa všetci uložili k nemu na posteľ. Niekto mu fajčil vtáka, niekto cmúľal bradavky, ale všetci sa neustále hrali s jeho veľkým tučným telom.

Zdroj : https://gainerstories.ucoz.com/publ/english_stories/fantasy/fattening_max/5-1-0-835