Dominantný feeder
Vo svojich 24 rokoch som mal stále túžbu stať sa väčším od
momentu, ako som si uvedomil, že som gay. Stále som však proti
tomu bojoval, takže som sa posledných osem rokov snažil vymazať
tieto nápady, aby som im nepodľahol. Často som však aj napriek
tomu uvažoval, aké by to bolo, kebyže sa zmením na veľkého
tučného chalana s telom pokrytým vrstvou jemného sadla, na ktorom
by bolo sem-tam strie, ktoré by potvrdzovalo môj veľký apetít a
záľubu v obezite.
Táto túžba sa stala podstatou mojich nočných honiek. Časom sa
tento sen stal intenzívnejším a postupne sa pretavil do temnejších
tém. Na začiatku mojich masturbácií som si predstavoval seba, ako
sedím v slipoch a prepchávam sa až kým nezaspím. Potom sa v
mojich fantáziách objavil priateľ, ktorý mi pomáhal, a pozdejšie
sa vyvinuli do predstavy, ako každú časť môjho priberania by
kontroloval dominantný feeder. Pomyslenie na kŕmiča, ktorý by si
zobral na paškál moju submisívnu osobnosť vo mne spôsobovalo
intenzívnejšie a častejšie orgazmy.
Táto predstava začala zaberať viac a viac môjho času. Začal som
tráviť nespočetné hodiny v práci sediac za mojim stolom
fantazírovaním o tom, ako by som bol pod ochrannými krídlami
skúseného feedera.
O niečo neskôr mi už ani táto
predstava nestačila. Môj vták už nereagoval na podnety ako
kedysi. Jednoducho som po ôsmych rokoch potreboval niečo viac.
Rozhodol som sa preto stať sa aktívnejším na stránkach o
vykrmovaní a dal som sa do reči s kŕmičmi na okolí. Až raz mňa
a môjho vtáka zaujal jeden profil. Johnathan alebo JP1982 mal medzi
svojimi bežnými záujmami uvedené BDSM, posúvanie hraníc,
doberanie si a ponižovanie. A zároveň hľadal rastúce prasa,
ktoré by vlastnil. Začali sme si spolu často písať a vymýšľali
sme si spoločné príbehy o našich vzájomných túžbach a
vykrmovacích záľubách. Veľa z tých predstáv sme mali spoločné.
Dohodli sme sa na tom, že sa stretneme. Povedal, že ak myslím
všetko to, o čom som mu rozprával, že potrebujem, smrteľne
vážne, mal by som sa k nemu presťahovať. Keďže som skončil s
výškou a nevedel som si nájsť dobrú prácu, rozhodol som sa, že
strávim šesť mesiacov u Johnathana a uvidím, ako to pôjde.
Keď som sa presťahoval k Johnathanovi, odvážil si ma a zmeral,
aby mohol priebežne sledovať vývoj môjho vykrmovania, resp.
dosiahnuté ciele, ako to nazýval.
Výška: 180 cm
Hmotnosť: 75 kg
Pás: 81 cm
Brucho: 86 cm
„Môžeš si dať všetko
oblečenie zo seba dolu, vôbec ich tu nepotrebujeme,“ povedala
Johnathan s jemným úškrnom.
„Aj moje boxerky?“ spýtal som
sa s miernymi obavami.
„Povedal som všetko,“
zdôraznil Johnathan.
Spravil som všetko ako mi povedal a vošiel som do svojej novej
izby. Bolo tam chladno a tmavo.
„Tvoje telo to tu vyhreje,“
poznamenal Johnathan, keď zapínal svetlo. Miestnosť bola málo
zariadená. Polohovacie kreslo stálo uprostred s niekoľkými
hadičkami, ktoré ho obklopovali. Trubice mizli v niekoľkých
kadiach a nádobách pri kresle. Každé
operadlo malo pripútavacie pásy na zápästia. Na stene sa
nachádzala telka a na operadle pre hlavu boli zavesené slúchadlá.
„Posaď sa a sprav si pohodlie. Toto je tvoj nový domov,“
vyhlásil Johnathan.
Ako som sa priblížil bližšie
ku kreslu, uvedomil som si, že v strede vypchatého kresla sa
nachádzal plastový lievik, ktorý mizol nad dierou pod
kreslom. Preglgol som a musel som vyzerať veľmi nervózny, pretože
ma Johnathan potľapkal po pleci a pripomenul mi, že toto bolo moje
najhlbšie želanie, ktoré som chcel, aby sa zrealizovalo. Posadil
som sa do polohovateľného kresla, ktoré bolo prekvapujúco
pohodlné. Johnathan jemne pobozkal moje pery a usmial sa. Následne
pripútal moje ruky a zatiahol pásy. Potom zobral jednu z trubiek a
umiestnil do nej môjho vtáka.
„Budeš močiť do tohto,
jasné?“ poznamenal. Zatlačil ju rovno do môjho rozkroku, aby mal
istotu, že nič neunikne. Nohy
som si položil na operadlo pre nohy a obopol mi ich putami. Prešiel
na ľavú stranu miestnosti. Na stene bol veľký papier s grafom.
„Tu budeme merať tvoj vývoj,“
povedal vzrušene. Hneď tam poznačil moju váhu 75 kg k 1. júlu
2015. Vrátil sa ku mne, chvíľu sa hral s mojimi vlasmi a potom mi
oči previazal šatkou a na hlavu mi nasadil slúchadlá. Počul som,
ako Johnathan prešiel k dverám. Vypol svetlo a zatvoril dvere.
Moja myseľ začala okamžite
panikáriť. Kurva! Čo som to spravil?! Musím sa dostať stadeto,
nemôžem toto robiť! Spustil sa zvuk. Si
mojim prasiatkom, s ktorým si robím, čo len chcem. Nemôžeš
ujsť. Stávaš sa pažravým bravom, ktorým si vždy chcel byť...
Slová
sa ozývali v mojej hlave a opakovali stále a stále dookola. Nemám
potuchy, ako dlho som bol sám, kým som počul otvoriť dvere.
Kráčanie a škripot kolies.
„Hladný?“
zašepkal Johnathan, keď mi dal dolu slúchadlá. Poškrabkal moju
bradu s ľavou rukou a priložil mi k ústam burger. „Otvor a
prehĺtaj,“ požiadal príkro.
Neustále sa to opakovalo, čo trvalo možno aj hodiny. Johnathan sa
hral s mojimi bradavkami a rozplýval sa, ako som výborne zvládal
moje prvé vykrmovanie.
„Si
veľmi sľubné prasiatko,“ vyhlásil. Odstránil hadicu z môjho
vtáka a začal ma dráždiť s
končekmi
prstov a potom aj jazykom. „Ak chceš viac z tohto, musíš spraviť
všetko, čo ti poviem a splniť moje ciele, prasiatko. Žiadne
výsledky, žiadne orgazmy.“
Doviedol ma skoro k vyvrcholeniu a potom mi vrátil hadicu naspäť
na vtáka. Vzdychal som od vzrušenia a beznádeje. K mojim ústam
dotiahol novú trubicu.
„Kým tu nie som, budeš piť toto a cicať dovtedy, kým to
nebude suché! Keď sa vrátim domov a nebude to vyprázdnené, bude
to mať následky.“ Podľa tónu jeho hlasu som mohol povedať, že
to myslel vážne.
Vzal
nejakú lepiacu pásku a prilepil hadicu k mojej hrudi, takže
hlavica hadice spočinula na mojich perách.
„Nakloň
sa dopredu a obopni ju perami,“ povedal. „Dobrý chlapec, teraz
nasávaj.“
Bolo to ťažké a krémové.
„Nech je to prázdne, nezabudni,“ povedal a opustil miestnosť.
Takto to pokračovalo nekonečne dlho, pretože som stratil pojem o
čase a dátume. Jedol som, spal, pil koktejl, spal, jedol, spal.
Toto bola moja nová rutina.
Jedného
dňa Johnathan prišiel a odopol mi moje zápästia. Cítil som sa
akosi zvláštne. Boli akési ťažké, hrubé. Spravil to isté s
putami na nohách a s hadicou na mojom vtákovi. Strhol
lepiacu
pásku, ktorá
držala hadicu na mojej hrudi, a vytrhol mi pár chlpov. Chcel som si
dať dolu šatku z očí, ale Johnathan ma od toho odhovoril:
„Ach, nie, nerob to,“ poznamenal. „Takže teraz ťa postavíme
na nohy. Opri sa o mňa, pretože tvoje nohy sú slabé.“ Moje
svaly boli úplne mimo kondičky od neustáleho sedenia. Cítil som,
ako sa do nich hrnie krv. O chvíľu mi začali brnieť a pichať,
potreboval som preto naozaj pomoc.
„Dobre, najprv prvý krok, vždy len jedna noha.“ Cítil som
studený kov. „To je môj chlapec,“ povedal Johnathan a hral sa s
mojím novým bruškom a mäkkou hruďou.
„Je čas aby sme sa skontrovali tvoj progres, tučko.“ Stál som
na váhe, no nemohol som vidieť číslo.
„Neuvidím moju váhu?“
„Len
výslednú,“ povedal Johnathan. Studený krajčírsky meter obopol
môj pás, keď Johnathan meral môj pás, brucho, stehná, zadok,
ramená, krk a hruď. Znovu ma posadil a utiahol putá. Prešiel k
stene s grafom o priberaní. Prvý august, 85 kíl.
„Ide ti to veľmi dobre, prasa.“
Priložil hadicu k mojim perám.
„Vycucaj
to všetko a ja vycucám teba.“
V tú noc som sa spravil šesťkrát.
Zdroj:
Komentáre
Zverejnenie komentára