Večera u mňa doma

Už dlho som nevidel Roberta. Stretol som sa s ním pred pár mesiacmi, keď sa pripravoval na regionálnu súťaž v kulturistike v strednej váhe. Pamätám si ho veľmi dobre, pretože po krátkom rozhovore v horúcej šatni sme strávili horúcu noc u mňa doma. Vtedy hľadal len úlet a následne sa zameral na to, aby bol pripravený na súťaž. So svojimi sto kilami, pevnou vyrysovanou muskulatúrou, bol stelesnením sexoša. Po tom, ako vyšlo slnko, obliekol sa a vrátil sa naspäť do posilňovne. Počul som, že sa v súťaži umiestnil veľmi dobre, ale už som ho viac nevidel. Do dnes. A len veľmi ťažko som ho znovu spoznal.

„Robert?“ spýtal som sa položiac ruku na jeho svalnaté plece.

„Áno?“ otočil tvár na mňa. Bolo vidno, že ma nespoznal. „Čo je?“ Spýtal sa a do úst si vložil zvyšok hamburgera.

„Myslím, že som ťa spoznal! Teda, skoro...“ povedal som naznačujúc mu teraz jeho veľký bachor. Pozrel sa dolu a potom hore.

„Čo je s ním?“ povedal trochu defenzívne počas prežúvania. „Poznáme sa?“

„Hej,“ začal som byť trochu neistý. „Teda aspoň myslím. Strávili sme spolu noc pred pár mesiacmi.“ Stále ma nespoznal. „Pred tou veľkou súťažou...“ doplnil som.

„Pozri sa, ak si nejaký prekliaty stalker, môžeš mi...“ začal byť teraz naozaj útočný.

„Nie, nie, nič také! Pozri sa, skoro som ťa odzadu nerozoznal! Videl som atraktívne telo...“ vyhŕkol som zo seba.

„Ako?“ spýtal sa úplne vyvedený z miery. „Musel si si ma s niekým zmýliť,“ povedal, pričom si položil ruky na svoj bachor. „Určite som ne...“

„.... nejedol sám!“ skočil som mu do reči. Položil som si ruku na tú jeho. „A vyzerá to tak, že si stále hladný muž!“

Poškrabkal sa o trochu viac na bruchu, potom zodvihol zrak. Chvíľu sme sa ešte rozprávali a potom sme zamierili na obed do lokálneho all-you-can-eat podniku. Napchával sa počas môjho neustáleho povzbudzovania, potom sa konečne capol po bruchu a potichu si odgrgol.

„Wau! To bolo dobré!“ povedal. „Nažral som sa ako nejaké prasa!“

„Hej, to áno! A teraz je čas na dezert!“ Pozrel sa na mňa v rozpakoch.

„Už som mal ale tri kúsky koláča a puding,“ odpovedal.

„Ale ak by si dal ešte jeden,“ začal som a presadol som si na jeho stranu boxu. Pozrel sa na mňa a trošku poskočil, keď som mu položil ruku na stehno.

„Kámo, ja ti neviem,“ povedal obzerajúc sa okolo seba. Miesto nebolo plné a boli sme v kúte, no veľmi sa obával. Moja ruka skĺzla z jeho hrubého stehna na jeho rozkrok. Zadržal dych. „Kámo, nie je šanca, aby som dal teraz do seba ďalší dezert,“ zdalo sa, že mu trochu odľahlo.

„Bez problémov,“ povedal som. „Počkaj tu.“

Zdvihol som sa a išiel som k baru s dezertmi. Strávil som chvíľu času, kým som povyberal a naukladal niekoľko nádherných dezertov na jeden tanier. Keď som sa vrátil, box bol prázdny. Poobzeral som sa okolo a položil som dezerty.

„Musí byť na toalete,“ zamrmlal som si. Prešiel som tam a skontroloval som ich. Nikto tam nebol. Keď som sa vrátil naspäť k stolu, čašníčka práve kládla na stôl účtenku.

„Ahoj, drahý!“ povedala milo. „Tvoj priateľ povedal, že sa uvidíte neskôr, musel odbehnúť alebo niečo také.“

„Och,“ vzdychol som si. „No dobre, a koľko ti dlžím?“ spýtal som sa vyberajúc si peňaženku.

„Nič, zlatíčko. Tvoj kamoš to už zaplatil. A nechal aj pekné sprepitné.“ Žmurkla na mňa.

Vzal som dezerty do krabice a vyšiel som k autu. Jeho auto nebolo na parkovacom mieste. Zdeprimovaný som položil dezerty na zadnú sedačku auta a vycúval som z parkoviska. Ako som odbočil do mojej garáže, uvedomil som si, že za mnou je svieti pár reflektorov. Mrkol som do spätného zrkadla, usmial som sa. Predtým, ako som vystúpil z auta, som sa prestal usmievať. Robert vystupoval zo svojho auta.

„Pozrime sa, kto nám to prišiel,“ povedal som naoko tvrdo. „Aspoň si zaplatil šek.“ Zastal na príjazdovej cestičke a pozeral sa na svoje nohy.

„Pozri, je mi to ľúto, ale bol som vystrašený.“

„Vystrašený z čoho?“ oponoval som mu.

„Toto bol jeden omyl...“ povedal vracajúc sa naspäť do auta.

„Pozri, môžeme sa o tom porozprávať vo vnútri,“ povedal som.

Otočil sa a vošiel so mnou do garáže. Dvere za ním padli a pozeral sa na mňa. Vybral som krabicu zo Styrofoam z auta a vošiel som do domu, Robert v tesnom závese. Prešiel ku kuchynskej linke a oprel sa o ňu.

„Veľmi ma to všetko mrzí,“ začal. „Necítil som sa komfortne s tým, čo sa deje.“

„Vyzeral si tam dosť spokojný,“ odpovedal som. Otvoril som krabicu zo Styrofoam a začal som prekladať dezerty, teraz všetky pomiešané spolu, na tanier.

„Hej, priznávam, neviem, čo to do mňa vošlo. Ty si stále len pokračoval s mojim napchávaním a potom si ma začal hladkať na nohe,“ zastavil sa. Jeho pot sa teraz javil ešte viditeľnejší. „Až to vyzeralo, ako keby si chcel ma vykrmovať ako sviňu alebo niečo také.“

„Nechcel som ťa nútiť jesť ako prasa...“ začal som a otočil som sa k nemu s tanierom. „Nenútil som ťa jesť nič, čo si ty sám nechcel jesť.“ Prešiel som k nemu.

„Čo je to?“ spýtal sa ma pozerajúc sa na tanier.

„Dezert, ty veľký chlap. Tvoj dezert.“ Položil som tanier vedľa neho.

„Nie, to určite nie,“ povedal. „Som úplne plný.“

Jeho oči zostali stále upriamené na tanier. Dva karamelové koláče, čokoládový puding a poriadny kus zmrzliny ligotajúcej sa na tanieri.

„Dobre,“ povedal som. „Nebudem ťa nútiť to jesť.“ Prešiel som za neho. Jeho pot vystúpil ešte viac, dýchal veľmi plytko. „Nebudem ťa nútiť robiť nič, čo nebudeš chcieť.“

Položil som na sekundu ruku na jeho brucho a potom som ju stiahol do rozkroku. Moje prsty objali tvrdnúcu palicu, čím som mu na chvíľu vyrazil dych. Potom som odtiahol ruky a prešiel som k umývadlu.

„Mimo iné, aj tak si stále musíš udržiavať výzor svalnatého muža.“ Zostal na svojom mieste, potom prerušil ticho.

„Svalnatého muža? Jasné, práve teraz som samý sval!“ smial sa. Napol svoje ruky nad hlavou. „Nič iné ako kus svalnatého chlapa!“ povedal s úsmevom. Nahlas som sa zasmial.

„Nič iné ako kus tučného chlapa si asi myslel,“ usmial som sa. Trochu sa pousmial. Prešiel som k nemu a položil som ruky na jeho napnuté ruky. „Všetky tie vymakané svaly s maličkou vrstvou tuku.“ Ako som prešiel po jeho rukách, jeho vták sa skoro okamžite postavil. Prišiel som bližšie, moje brucho pritlačené na to jeho a pobozkal som ho. Môj jazyk pocítil hneď odpoveď. Moje vlastné mužstvo pulzovalo voči jeho. Potlačil som ho chrbtom k linke a hladkal som ho rukami po celom bruchu. Bolo pevné, ale mohol som cítiť, ako sa táto pevnosť začína na okrajoch mäknúť. Vyzliekol som mu tričko, aby som jeho prsia a brucho oslobodil. Vzal som do úst jeho bradavku a začal som ju olizovať. Jeho ovísajúce prsia boli rozprávkovo mäkké vybudovanou vrstvou tuku. Siahol som nižšie, chytil som jeho spotené boky. Ruky mi skĺzli nižšie na nohavice. Stiahol som mu ich na kolená.

„Všetky tie silné svaly...“ zašepkal som nahlas. Robertove prsné svaly sa trochu napli.

„Poďme,“ povedal som. „Napni ich!“ Jeho hruď sa šklbla pod jeho úsilím.

„Napni ich!“ povedal som hlasnejšie. Pozrel sa na mňa a jeho hruď sa trochu pohla.

„Napínam ich!“ povedal zúfalo. Odstúpil som od neho a zaškľabil som sa.

„Nie sú fit, aby si ich mohol napnúť!“ povedal som. „Už viac nie si ten svalnatý chlapík! Všetky tie svaly ako z kameňa sú skryté v trasľavom tuku!

Opustil som kuchyňu a prešiel som do obývačky, pričom som ho nechal tam s jeho postaveným a s jeho nohavicami pri kolenách.

„Viem,“ začul som od neho z vedľajšej miestnosti.

„Čo?“ zavolal som.

„Povedal som, že viem,“ povedal od verají. Stále mal dolu svoje nohavice a šuchtal sa k dverám. Jeho vták mu stále stál.

„Viem čo?“ spýtal som sa na polceste k nemu.

„Viem, že som teraz rozkysnutý lajdák,“ odpovedal pozerajúc sa na svoje nohy.

„Nie,“ odvetil som. „Nevieš vôbec, čo je tuk.“ Prešiel som okolo a ľahol som si na gauč. Prešuchtal sa a postavil sa vedľa mňa. Jeho vták sa týčil len pár centimetrov od mojej tváre. Zo žaluďa sa mu rinul veľký prúd preejakulátu.

„Čo je?“ spýtal som sa s pohľadom upriameným na neho. Jeho oči mi vyrozprávali príbeh zúfalého muža. „Tak čo je?“ znovu som sa opýtal.

„Nechceš? Vieš, čo myslím,“ kľakol si vedľa mňa a položil ruku na môjho vtáka. „Aha, myslel som si!“ povedal s úsmevom. Odtlačil som jeho ruku preč.

„Takže sa ti to páči!“ povedal. Postavil sa naspäť, bolo na ňom vidno, že si už viac trúfa. Stál tam počas minúty, kým sa jeho penis upokojil. Potom sa otočil a odšuchtal sa do kuchyne. Keď sa vrátil, mal so sebou tanier s dezertmi. Práve si od úst odtiahol zvyšok karamelového koláča.

„Och,“ začal som, „takže si sa nakoniec rozhodol dokončiť svoju večeru!“

Jeho vták sa začal dvíhať hore. Už som to viac nemohol vydržať a zobral som si toho veľkého vtáka do úst. Jeho preejakulát chutil úžasne, kým som ho fajčil, o to viac, ako som cítil opreté jeho brucho na mojom čele. Pozrel som sa hore. Skončil s koláčom.

„Čo je to dopekla s tebou?“ spýtal som sa pozerajúc sa stále hore. „Ak mám ja plné ústa, musíš ich mať aj ty!“ Položil tanier na zem a načiahol sa za mojim vtákom.

„Och, hmm,“ zavzdychal som. „Jedz!“

Zastavil sa, usmial a potom si zobral ďalší koláč. Kým som ho fajčil, mohol som cítiť jeho obrovské gule. Skončil aj s druhým koláčom, potom položil dolu tanier.

„Počkaj, musím ísť po lyžičku,“ povedal vyťahujúc von vtáka.

„Ale vráť sa naspäť!“ žobronil som. Vrátil sa a postavil sa.

„Kvôli zmrzline,“ vysvetľoval.

„Počkaj tu,“ odbehol som do kuchyne a vrátil som sa naspäť. Položil som zvyšok z prineseného balenia na stôl pred neho. Nedoniesol som lyžičku.

„A teraz jedz!“

„A čím?“ opýtal sa zmätene.

„To mi je jedno,“ odpovedal som, „ale ak sa pozriem ešte raz hore a nebudeš mať napráskané ústa jedlom, vyhodím ťa stadeto. A teraz jedz! A nezašpiň si ruky, lebo ich budeš potrebovať neskôr."

Pozrel sa na krabicu a tanier a dal sa na kolená. Opatrne olízal tanier, potom sa pozrel na mňa. Usmial som sa a ľahol som si na podlahu a jeho hompáľajúcu sa klobásu som vzal naspäť do úst. Cucal som ho, kým sŕkal zmrzlinu, a cítil som jeho rozhojdané vajcia. Zrýchlil som fajčenie a potom som čakal. Jeho dýchanie sa zrýchlilo a vedel som, že je už veľmi blízko. Načiahol sa za svojim vtákom. Schytil som jeho ruku a dal som mu ju preč.

„Chcem ťa vidieť jesť!“ prikázal som mu a prešiel som za jeho chrbát. Z môjho vtáka vytekal silný prúd preejakulátu. Siahol som do stola a vytiahol som kondóm a gél. Natrel som jeho veľkú sadlovú riť a dieru a vopchal som do nej svojho vtáka. To teplo a samý tuk okolo spôsobovalo v mojom mozgu ohňostroje. Vzrušene vzdychal a stonal. Pozrel som sa dolu a videl som na jeho tvári čistý pôžitok.

„JEDZ,“ prikázal som. Zasnene som sa vrátil pohľadom na jedlo, na jeho tvár pokrytú čokoládou a krémom. Ponoril svoju tvár naspäť a pokračoval v napchávaní sa. Môj vták išiel explodovať v jeho tučnom zadku. Oprel som sa o neho, siahol som mu nižšie a začal som sa hrať s jeho rozkysnutými bradavkami. Naše dýchanie sa zrýchľovalo a cítil som, že už fakt potrebujem vypustiť moje guke! Práve začal od vzrušenia kričať!

„Áno! Och, áno! Vyjeb tú moju tučnú riť!“ kričal a z úst a z líc mu odlietavali kúsky koláča a omrviniek. Pohladkal som jeho brucho, pričom som cítil, ako sa mu v tom rytme kolísa. Zrazu som to už viac nemohol vydržať! Z môjho vtáka vyletelo raketovou rýchlosťou horúce semeno. Pod jeho bachorom som cítil teplo semena na mojich rukách a jeho bruchu. Stále vzdychal a svojou dierou úplne obopol môjho vtáka, takže som sa triasol a vzdychal ešte viac. Po minúte slastných kŕčov som vytiahol môjho vtáka von a zvalil som sa na na jeho chrbát. Jeho mäkké brucho sa podo mnou stále triaslo, pričom sme obaja boli pokrytí horúcim potom.

Otočil som si jeho tvár k mojej a začal som lízať zvyšky z jeho vykrmovania na tvári. Keďže mnohé končili v jeho ústach, s radosťou som mu strčil jazyk do úst. Bozkávali sme sa, lízali a nakoniec sme sa zvalili na gauč.

„Opatrne,“ varoval ma s úsmevom, „zješ toho veľmi veľa a budeš tučko!“ Oblizol som jeho tvár ešte raz.

„Myslím si, že s tým viem žiť,“ povedal som a môj jazyk sa zase vrátil do teplučka jeho úst.

Zdroj:

http://gainerstories.ucoz.com/publ/english_stories/first_pounds/dinner_at_my_place/7-1-0-7