Turné

Nathan sa celé roky snažil vstúpiť do nejakého profesionálneho komorného zboru po celom svete. Dostal sa na viaceré zoznamy čakateľov a absolvoval množstvo koncertov na voľnej nohe, no zúfalo chcel získať trvalé miesto. Keď mu prišla správa, že mu ponúkajú miesto basistu pre zbor Canty, otvoril fľašu šampanského, na ktorej sa už nahromadil prach a čakala presne na túto príležitosť. Canta bol veľmi uznávaný komorný zbor šestnástich spevákov, ktorý koncertoval po celom svete. Nathan cítil, že jeho život sa konečne začína. Mal niečo po tridsiatke a jeho úsilie stať sa profesionálnym zborovým spevákom ho prinútilo odložiť akékoľvek myšlienky na vzťahy alebo kúpu domu. Ale vďaka tejto novej stabilnej práci by sa teraz už konečne mohol venovať týmto veciam. Určite by veľa času trávil cestovaním po svete, ale aspoň sa už nebude musieť starať o to, odkiaľ príde jeho ďalšia výplatná páska.

Prišiel na svoju prvú skúšku – išlo o predstavenie francúzskej romantickej hudby, s ktorým pôjde zbor na turné po Európe počas dvoch mesiacov. Posledné dva týždne pred touto prvou skúškou strávil neúnavnou prácou na hudbe, zapisoval noty alebo si precvičoval francúzštinu. Cítil sa pripravený. Vošiel dnu, našiel si svoje miesto medzi ostatnými tromi basistami a posadil sa. Od vzrušenia mu krv prúdila do hlavy. Dirigent ho predstavil zvyšku zboru a potom sa začala skúška. Počínal si dobre! Žiadna veľká dráma, žiadne falošné tóny, dokonale splynul s ostatnými hlasmi. Obrovský úspech!

Zbor sa o jednej rozišiel na obed a on sa po prvý raz zamiešal medzi ostatných členov. Traja basisti zostali v malom hlúčiku.

„Nathan, som rád, že ťa máme!“ povedal týpek, ktorý sa volal Kevin. Bol šokujúco pekný, vyzeral veľmi chlapčensky a mal roztomilé okuliare značky Clark Kent. Potom tu bol Alex, veľmi vysoký a chudý chalan so žiarivými ryšavými vlasmi. Každého otravoval o tom, čo robil, a rozprával neuveriteľne nudné životopisné detaily o Faureovi a Massenetovi. Tretí basista sa volal Will. Nathan nedokázal prestať hľadieť na Willa. Bol to najväčší muž, akého kedy v živote videl. Nathan mal cez 190 cm a Will vyzeral byť približne rovnako vysoký. Mal neskutočne obrovské brucho, ktoré mu trčalo von a rozlievalo sa mu na stehnách. Tuk mu zväzoval celý trup. Na chrbte sa ukladal do lalokov a ústil do obrovského okrúhleho zadku. V tvári však nebol veľmi tučný – ak by ste sa pozerali iba na hlavu, mysleli by ste si, že je to nejaký priemerný tridsiatnik. Mal krásne modré oči a oholenú hlavu. Nathan ho sledoval, ako jedol obed, ktorý pozostával z neprimerane veľkej porcie cestovín. Nevedel si spomenúť, kedy bol predtým v takej tesnej blízkosti niekoho takého obrovského. Snažil sa na neho nezízať. S úžasom sledoval, ako na konci obeda Will zdvihol svoj obrovský kombajn zo stoličky a vrátil sa do skúšobne. Trochu sa trápil, kým sa postavil na nohy, ale keď už bol hore, sebavedomo si vykračoval cez budovu. Možno by ste čakali, že chlap jeho veľkosti sa bude knísať alebo šuchtať, ale to nebol jeho prípad.

Nathan sa pokúsil prestať čumieť, aby sa sústredil sa na skúšku. V momente, keď začal spievať, to bolo v poriadku, hudba úplne pohltila jeho myseľ. Avšak tesne predtým, ako večer skončili, nacvičovali ešte Libera Me z Faurého Requiem, v ktorom Will spieval barytónové sólo. Nathan znova sledoval, ako sa Will snaží postaviť. Musel sa predkloniť tak ďaleko, ako mu to jeho obrovské brucho dovoľovalo, potom sa rukami trochu vypáčil zo stoličky, presunul rovnováhu dopredu a nakoniec sa vzpriamil. Keď sa naplno oprel do spievania, jeho hlas bol dychvyrážajúci. Taký silný, tak pod kontrolou a taký rezonujúci. Nathan bol opäť ohromený. Will bol ako nejaký stroj, aj keď stál maximálne uvoľnene. Ruky mu spočívali na obrovskom bruchu, zatiaľ čo vydával ten najkrajší zvuk.

Týždeň skúšok pokračoval viac-menej podobne. Nathan rád trávil čas aj s Kevinom a Alexom. Každý večer po skúškach sa k nim pridal na pivo, lebo si dobre rozumeli. Cez deň však nemohol prestať sledovať Willa. Bol pre neho úplne hypnotický, či už spieval, jedol alebo len tak sedel. Nathan stále uvažoval, aké to musí byť, keď je niekto taký veľký. Aké je to pozrieť sa dole a vidieť pred sebou takú horu sadla. Tiež sa čudoval, ako Will mohol skončiť takýto veľký, pretože sa mu vždy zdalo, že obeduje dokonale striedmo. Musí mať veľké večere, zdôvodnil si. Na tretí deň skúšok prerušil dirigent Massenetovu skladbu, aby sa venoval ich francúzštine.

„Všetko sa skrýva v prednej časti úst,“ vravel im. „Musíte si predstavovať, že sa s niekým bozkávate. Každý zvuk je ako veľmi jemné víno – treba byť pomalý a vychutnávať si ho v ústach, na jazyku, na perách.“ Nathan nemohol prestať sledovať Willove pery, ktoré jemne našpúlil a otvoril pri každej spoluhláske. Očarujúce.

Skúšobné obdobie sa skončilo a odleteli do Paríža, kde sa začalo ich turné. Nathan bol zvyknutý chodiť po letiskách, behať po celom svete a naháňať konkurzy. Teraz išli ako skupina a bolo to oveľa lepšie. Pred nástupom na palubu si dali v termináli pivo a všetci boli pri nástupe do lietadla trochu pod parou. Nathan sedel v lietadle vedľa Kevina. Bol šťastný, že nie je blízko Alexa, o ktorom si bol istý, že by mu dal prednášku o nejakej bezvýznamnej hudobnej skladbe. Radšej by však sedel vedľa Willa. Všimol si, že Will má dve sedadlá, keďže jeho telo bolo na jedno sedadlo príliš široké. Nathan by sa stavil, že by sa mu tie záhyby ľahko preliali aj na tretie. To by bola sranda! Sedel však vedľa Kevina. Výborne sa bavili, pili všetko víno, ktoré dávali zadarmo, a rozprávali sa o svojich životoch, o tom, kde chodili na vysokú školu, o predchádzajúcich koncertoch, ktoré absolvovali, o vzťahoch a tak ďalej. Keď pristáli v Paríži, Nathan mal pocit, že sú s Kevinom priatelia už večnosť.

Na letisku Charles De Gaulle nastúpili do zájazdového autobusu a odviezli sa do svojho prvého hotela. Nathanovi poskočilo srdce, keď začul manažéra hlásiť, že bude zdieľať izbu s Willom. Celú noc osamote bude hypnotizovať jeho úžasné telo. Vedúci im povedal, aby išli do svojich izieb a hodinku si oddýchli pred večerou. Nathan nasledoval Willa do izby. Obaja zhodili kufre a ľahli si na postele. Will bol rovnako pôsobivý, aj keď ležal. Ruky mu lenivo ležali na obrovskom bruchu, ktoré sa pravidelne dvíhalo hore a dole počas dýchania. Nathan sa snažil nezízať, ale bolo to takmer nemožné, keď si všimol, ako Willove roztiahnuté prsty začali jemne hladiť tú veľkú horu sadla. Sedeli, rozprávali sa, rozprávali si navzájom o svojich rodinách či životoch a potom sa vrátili späť dolu. Išli na večeru do peknej lacnej francúzskej reštaurácie. Obaja si upili a uvoľnili sa. Skutočná práca sa začne až zajtra, takže si dnešný večer musia užiť.

Bolo asi jedenásť, keď sa všetci vrátili do hotela. Nathan sa rozprával s jedným altistom, takže si nevšimol, že sa Will po ceste niekam vyparil. Vyšiel do izby sám, bol trochu zmätený. Ako sa mu podarilo stratiť niekoho takého obrovského? Kvôli časovému posunu ležal bdelý na posteli a pozeral televíziu. Vysielali nejakú francúzsku talkshow, ktorú sa snažil sledovať, no každú chvíľu len opakoval nejakú frázu, ktorú zachytil, mysliac si, že by mu to mohlo pomôcť s jeho výslovnosťou. Myšlienka, že bude vo Francúzsku spievať po francúzsky, ho začínala veľmi strašiť.

Asi po pol hodine sa Will vrátil do izby. Mal so sebou dve veľmi dobre naplnené tašky s potravinami.

„Prepáč, dúfam, že som ťa nezobudil. Len som si odskočil do obchodu po nejaké občerstvenie.“

Tašky boli po okraj plné pečiva, koláčov a zmrzliny. Nathan takmer nemohol dýchať, keď sledoval, ako si Will všetko postupne napchal do úst. Takže takto sa stal takým tučným! Keď Will skončil, vošiel do kúpeľne, aby sa prezliekol z košele a nohavíc. Vrátil sa do spálne v obrovskom tričku a boxerkách, ktoré umožnili Nathanovi zahliadnuť jeho ohromne tučné stehná a vidieť naozajstný tvar zadku. Will si ľahol na posteľ a začal si znova hladiť svoj obrovský bachor, ktorý ležal aj na jeho nohách. Chcel sa rozprávať s Nathanom, ale ten to nezvládol, ospravedlnil sa, že ide do kúpeľne, aby sa pripravil do postele. Zamkol dvere a zapol sprchu, aby zamaskoval svoju honku, pričom mu hlavou behali myšlienky na Willove brucho napchané vynikajúcim francúzskym pečivom. Keď skončil, namočil si hlavu pod sprchu, aby to vyzeralo, že ju skutočne použil. Vrátil sa do spálne a našiel Willa tvrdo spať. Aj naďalej si rukami stále držal svoje krásne veľké brucho.

Koncert v Paríži zožal veľký úspech, publikum ich odmenilo veľmi vrelým potleskom. Po predstavení išli na večeru, potom sa vrátili do autobusu a odviezli sa do Lilles na ďalšie vystúpenie. Keď dorazili do hotela, bola už skoro polnoc. Nathan vzal kľúče od izby. Will sa k nemu otočil a povedal:

„Idem si len odskočiť do obchodu, prídem za tebou.“ Opäť to isté – Will prišiel do miestnosti o tridsať minút neskôr s dvoma veľkými taškami jedla. Nathan ho sledoval, ako sa cez to všetko prediera. Nohy mal prekrížené, aby skryl svoje tvrdého vtáka.

„To je toľko jedla, človeče,“ povedal Willovi a snažil sa skryť chvenie v hlase.
„Snáď si si nemyslel, že som taký obrovský zo šalátu?" zasmial sa Will a potľapkal sa po bruchu.
„Každý večer ješ tak veľa?“
„Keby som to neurobil, bol by som hladný. Toto telo potrebuje veľa paliva, aby sa udržalo v chode. Keby som si dal len obyčajnú večeru a pokúsil sa zaspať, v žalúdku by mi škvŕkalo celú noc. A to nemôžem dopustiť, prisahám, lebo práve vďaka môjmu veľkému bruchu mám takú silu v hlase. Jednoducho ho musím dobre živiť, ak chcem byť aj naďalej profesionálom.“
„Si po toľkom jedle úplne sýty?“
„Nie, vôbec nie,“ zasmial sa trochu a jeho veľké tučné telo sa pritom triaslo.
„Koľko potrebuješ na úplné naplnenie?“
„Tak to budeš musieť zistiť len ty sám.“

Nathan ho nechal dojesť a pripraviť sa do postele. Celý sa triasol, keď opäť vkročil do kúpeľne, aby si uľavil.

Turné ich na ďalšiu noc zaviedlo do Bruselu. Po predstavení sa opäť prihlásili do hotela a Will sa opäť ospravedlnil, že musí ísť do obchodu. Nathan počkal minútu, kým tiež vyrazil. Rozhodol sa zistiť, koľko jedla Will znesie. Našiel večierku a urobil si zásoby. Viac-menej skopíroval to, čo videl jesť Willa: croissanty, čokolády, šišky, krabicu zmrzliny. Naplnil dve nákupné tašky a zamieril späť do hotelovej izby, kde už Will ležal na posteli a vyjedal svoje večerné nákupy. Pozrel sa na Nathana a bol mierne zmätený, keď ho videl so svojimi dvoma nákupnými taškami. „Som pripravený zistiť, koľko jedla je potrebného, aby si bol úplne plný.“

Will sa usmial a pokračoval v jedení. Rýchlo dojedol vlastné jedlo a potom otvoril Nathanove tašky. Pri vybaľovaní každej maškrty sa usmieval.

„Naozaj vieš, čo tučkovia potrebujú, však?“ smial sa. Tento veľký muž vyzeral neuveriteľne šťastne, keď sa prehrabával jedlom od Nathana. Bleskovo zhltol šesť croissantov, čokoládové taštičky zmizli tiež. Zmrzlina sa roztopila, takže ju vypil priamo z kartónu. Práve sa prehrýzal cez balíček čokoládových muffinov, keď začal spomaľovať.

„Myslím, že tu som už na limite.“

Zostalo šesť šišiek, na ktoré Will stále žiadostivo hľadel. „Nechceš mi pomôcť?“

Nathan zdvihol šišku a strčil ju Willovi do úst. Zaplavilo ho vzrušenie, keď videl, ako sa Willove pery spojili po prvom súste. Po druhom zahryznutí šiška zmizla a Nathan cítil, ako sa pery jemne dotkli jeho prstov. Nestrácal čas a siahol po druhej i tretej. Onedlho boli preč a tašky boli prázdne.

„To je viac, ako zvyčajne zvládnem,“ zahlásil Will. Cez veľkú košeľu si masíroval brucho. Po dojedení zvyčajne vstal a išiel do kúpeľne, aby sa prezliekol do postele, ale teraz tam len ležal a nikam sa neponáhľal. Zrejme zachytil Nathanov pohľad na brucho, pretože sa k nemu otočil a povedal: „Chceš ho vidieť?“ Nathan cítil, ako mu pulz vystrelil cez jeho už aj tak tvrdý vták. Tak sa triasol, že sa nedokázal prinútiť odpovedať, len pokorne prikývol. Will sa usmial a vstal z postele. Vytiahol si spodnú časť košele z nohavíc a začal ju rozopínať zhora nadol. Pred Nathanom sa zjavilo obrovské torzo. Velikánske kopy sadla sa ukladali na jeho obrovskom nafúknutom bruchu. Na hrudi mal zopár chlpov, no brucho mal úplne hladké. Na bokoch boli nejaké staré a vyblednuté strie, ale inak žiadna škvrna alebo znamienko, ktorá by poškvrnilo Willov mäkký a nadýchaný bachor. Brucho mu prevísalo cez pracku opasku. Nathan sledoval, ako ho Will nadvihol, aby si rozopol a stiahol nohavice. Nakoniec si zvliekol boxerky, takže Nathan videl celé jeho telo. Brucho mu ukrývalo vtáka. Všimol si jeho obrovský želatínový zadok, prepadnutú pupočnú dieru či natiahnuté bradavky. Každý lalok sadla mu dráždil oči. Will sa usmial a užíval si, že je takto vystavený stále oblečenému Nathanovi. Sledoval, ako sa úbohý chlapec chveje, keď sa Will dotýkal brucha a natriasal ho. Nathan sa už vôbec nesnažil zamaskovať svoju erekciu.

„Chceš sa ho dotknúť?“

Nathan sa postavil. Nevedel, kde začať. Rukami prešiel po spodnej strane Willovho brucha a zdvihol ho, aby pocítil jeho váhu. Užíval si pohľad, ako sa trasie, keď ho pustí. Rukami prešiel po bokoch brucha, stláčal ho ako harmoniku a sledoval, ako sa vracia do prirodzeného stavu. Stlačil prevísajúce boky a počas toho sa čo najviac ponoril do tohto mäkkučkého vankúša. Nakoniec sa načiahol a chytil jeho veľkú a ťažkú hruď. Palcami mu prechádzal po bradavkách, ktoré sa touto stimuláciou zmenšovali a zvráskaveli. Will sa usmial, keď videl, ako toto tintítko skúma jeho veľké telo. Posadil sa na posteľ, pritiahol si Nathana k sebe a pritlačil jeho chudú postavu na svoj veľký mäkký trup. Potom si ho pridvihol, aby ho hlboko a vášnivo pobozkal. Nathan sa na ňom usalašil. Srdce sa mu rozbúšilo, keď sa úplne vnoril do úst a zároveň do jeho tuku. Tú noc zostal v jeho posteli a túlil sa do svojho nového veľkého pelíška.

Nasledujúcu noc, keď sa ubytovali v hoteli, išiel Will do izby, zatiaľ čo Nathan šiel kúpiť jedlo. Vrátil sa do izby a večer strávil nežným kŕmením tohto obrovského muža. Pomáhal mu udržiavať jeho rozkysnuté telo, kvôli ktorému mal taký krásny hlas. Po výkrme mu rozopol košeľu a ústami skúmal každé záhyby tuku. Jazykom nevynechal žiadnu z Willových početných štrbín a zákutí. Dvojica išla spolu do sprchy a Nathan namydlil Willove nadýchané chrumkavé telo. Dvojica sa vášnivo bozkávala pod teplým upokojujúcim prúdom vody.

Zvyšok turné pokračoval podobne – Nathan kŕmil Willa každú noc. Odleteli domov a vrátili sa do svojich domovov. Nathan v tú noc tvrdo spal, hlavne kvôli časovému posunu, no na druhý deň už chcel len jediné – ísť za Willom.

„Hej, neprekážalo by ti, keby som prišiel na noc k tebe? Donesiem jedlo...“
„Aj ja som ti chcel zavolať! Áno, príď, prosím ťa, som strašne hladný. Neviem, či dokážem udržať toto telo sám!"

Nathan prišiel a zostal s Willom celú noc. Vlastne odišiel až vtedy, keď prišlo ďalšie turné. Potom sa obaja rozhodli prestať pretvarovať, a oficiálne sa k sebe presťahovali. Keď Nathan doniesol aj poslednú škatuľu, sadol si na pohovku. Will sa k nemu otočil a povedal: „Premýšľal som, možno je čas začať vykrmovať aj teba.“

* * * * *

Nathan sa potešil, keď na skúške prišiel čas obeda. Celé dopoludnie hladoval a nevedel sa ho dočkať. Takmer nahlas zastonal, keď dirigent povedal, že im chce ešte niečo povedať:
„Tesne pred prestávkou na obed jeden malý oznam. Všetci tu prítomní by sme chceli úprimne zablahoželať nášmu Nathanovi k jeho desiatemu výročiu, čo spieva s nami!“

Všetci zatlieskali a Nathan vstal, aby sa im poďakoval. Za posledné roky sa preňho státie stalo oveľa zložitejším. Musel sa predkloniť tak ďaleko, ako mu to jeho obrovské brucho dovolilo. Snažil sa to spraviť čo najrýchlejšie, lebo ho tuk vtláčal naspäť. Rukami sa spustil zo stoličky a rýchlo bojoval, aby získal rovnováhu. Položil si ruky na svoje zaoblené brucho a uznanlivo prikývol svojim kolegom. Jeho manžel stál tiež. Prišiel ho pobozkať na pery. Ich tučné bruchá sa tlačili proti sebe. Will mu zašepkal do ucha: „Dnes je veľký deň! Budeme musieť usporiadať veľkú hostinu!"

Zdroj: https://gainerstories.ucoz.com/