Profesor Cook
Povedať, že mám pre pána Cooka slabosť, by bolo slabé slovo. Je to, úprimne povedané, najsexy muž v celom meste. Je vysoký, taký meter osemdesiat. Má tmavé vlasy a bledú pleť. Vždy má jednodňové strnisko a v poslednom čase aj narastajúce bruško. Je to naozaj také rozkošné. Bruško sa mu iba trochu vydúva nad pásom. Vyčnieva o pár centimetrov a potom sa rýchlo zužuje späť k jeho plochej hrudi. Profesor Cook je mladý, má dvadsaťpäť rokov, a toto jeho brucho je určite novou devízou. V hlave sa mi premietali spomienky na to, ako bol na vysokej škole fit a teraz sa z neho stáva taký usedenec. Kedysi sa dievčatá po ňom obzerali, ale v poslednom čase začal naberať kilá, veď aj nohavice sú mu čoraz tesnejšie. A čo je ešte lepšie, zdá sa, že je tak trochu gay. Nie je zženštilý, ani nič podobné. Naopak, je veľmi nenápadný, ale niekedy ho trochu prezradí jeho oblečenie. Napríklad sa stáva, že si oblečie limetkovozelené gombíky s vyhrnutými manžetami, ktoré majú jasnoružovú farbu. Zvyšok času však nosí čierne alebo sivé nezaujímavé kúsky. Ale najsexi vec, ktorú nosí, je tesná košeľa. Vďaka nej som mal dlho ten najlepší námet na honku vo svojom živote. Nasledujúci príbeh som si vryl do pamäti:
Bol prvý septembrový piatok, čo znamená, že učitelia sa mohli obliecť neformálne. Pán Cook sa rozhodol, že si oblečie len túto svoju tesnú košeľu, na ktorej nemal nič. Na hodine sme si v ten deň robili poznámky. Pán profesor ich písal na tabuľu a my sme si ich prepisovali. Vždy, keď sa musel natiahnuť, aby niečo napísal, košeľa sa mu trochu vyhrnula. Hľadel som a hľadel a modlil sa, aby sa zdvihla ešte o kúsok vyššie. Nakoniec zasiahli nebesia.
Plagát nad tabuľou sa odlepil a spadol na zem. Pán Cook dokončil poznámky a potom chcel znovu vyvesiť spadnutý plagát. Postavil sa na stoličku a natiahol sa čo najvyššie, aby plagát pripol. Počas toho sa mu košeľa zdvihla tesne nad pupok. Celá trieda mohla vidieť jeho rastúce bruško. Tmavý pásik chlpov, ktoré viedli niekam do rozkroku, vynikal na jeho svetlej pokožke. Keď sa zohol, aby zišiel zo stoličky, všetok tuk sa zlial do jedného veľkého faldíka. Brucho sa mu trochu zachvelo, keď sa nohou dotkol zeme. Keď si profesor Cook všimol svoje odhalené brucho, potiahol si košeľu nižšie. Môj vták bol tvrdý ako skala a cítil som, ako mi pulzuje na stehne.
To bolo pred dvoma mesiacmi a pán Cook odvtedy musel pribrať aspoň pätnásť kíl. Teraz to bolo náročné posúdiť, pretože jeho bol trup pochovaný pod vrstvami zimného oblečenia. Keď zazvonil zvonček, začal rozdávať opravené písomky. Keď mi podával tú moju, mal som čo robiť, aby som z neho nestrhol šaty. Keď sa otočil, zistil som, že má úžasný zadok. Ako to, že som si to predtým nevšimol? Bol bacuľatý a okrúhly. Dokonca to vyzeralo tak, že už mal nohavice v tých miestach aj vyťahané. Bolo cez ne vidieť línie jeho boxeriek. Snažil som sa nezazerať, aby ma náhodou neuvidel niektorý spolužiak, ale bolo to ťažké. Z druhej strany triedy som videl, ako véčko jeho chrbta končí výrazným, nakysnutým zadočkom. Keď položil váhu na jednu nohu, jeho tučný zadok sa zaoblil do dokonalej gule. Neverili by ste, ako veľmi som chcel tie ťažké polky omakať.
* * *
Počas zimných prázdnin som sa snažil čo najviac pribrať. Moji rodičia majú v tomto období vždy zásoby koláčikov a sušienok, takže som do seba tlačil všetko, čo sa len dalo. Mám meter osemdesiat a len 63 kíl. Napchávanie sa je náročné, ale snažím sa. Pri každom súste sa mi v hlave vynárajú obrazy zaoblených brušiek.
Vždy, keď som bol sám, pripravil som si mliečny koktail, ktorý som pil pred spaním. Pridával som doň zmrzlinu, čokoládové tyčinky, šľahačku a akékoľvek iné vysokokalorické potraviny, ktoré som našiel. Vôbec som sa nevážil a dúfal som, že tento rituál spraví svoje. Snažil som sa zjesť celú pizzu tak často, ako som len mohol, bez toho, aby to nevyzeralo podozrivo. Dokonca som občas pred spaním tajne vypil pivo.
Často sa mi stávalo, že som sníval o profesorovi Cookovi. Vždy, keď som si predstavil jeho telo a brucho, bol som celý bez seba. Mnohokrát som premýšľal o tom, koľko pribral len od začiatku školského roka. O to viac sa pre mňa stalo prioritou moje vlastné brucho.
Na Štedrý večer prišiel s darčekom otcov kamoš Paul, ktorý má nadváhu. Rodičia ho pozvali dovnútra, aby chvíľu posedel. Paulovo brucho bolo obrovské a úplne okrúhle. Polokošeľu mal vyťahanú od svojho guľatého brucha a spod vrchného okraja mu vytŕčali tmavé chlpy na hrudi. Zjedol zopár syrov a sušienok, ktoré sme mali, ale nenajedol sa. Bolo cítiť, že bol trochu sklamaný.
Ale vždy, keď sa rozosmial, pleskol sa po bruchu, ktoré sa mu trochu zachvelo.
Asi v polovici noci som si musel odskočiť na toaletu a zamieril som smerom ku jednej z hosťovských izieb. Chodba, ktorá tam vedie, je dosť úzka a na moju nesmiernu radosť mieril ku mne Paul. Keď sme sa ocitli vedľa seba, povedal „prepáč“ a otočil sa nabok, rovnako ako ja. Keď sme sa míňali, všetko to jeho sadlo ma pritlačilo k stene. Asi dve sekundy som sa sotva mohol pohnúť, ani som nechcel.
„Musím schudnúť,“ ospravedlnil sa.
Potľapkal som ho po zaoblenom bruchu a povedal: „Ale veď vám to sluší.“ Rýchlo som zamieril do kúpeľne, lebo som mal silnú erekciu a musel som si uľaviť.
Predtým, ako som sa v januári vrátil do školy, som sa odvážil. Pribral som tri kilá. Nebolo to veľa, ani to nebolo viditeľné pre niekoho iného okrem mňa. Ale páčilo sa mi to. Cítil som, ako sa mi na bruchu vytvoril malý mäkký vankúšik. Vychutnával som si každý jeden centimeter. Veľmi ma to vzrušovalo a motivovalo k ďalšiemu a ďalšiemu prejedaniu. Mal som iba malú časť toho, čo mal profesor Cook, a nepatrnú časť toho, čo nosil na sebe Paul. Ale aspoň som vedel, aký je to pocit – bolo to také mäkké a poddajné. Tieto tri kilá som chcel vynásobiť ďalšími tromi. Potom by si to všimla už asi aj moja rodina.
* * *
Nevedel som sa dočkať, kedy uvidím profesora Cooka v prvý deň po prázdninách. Len ťažko som vedel krotiť môjho vtáka. Prišiel som do triedy ako tretí a profesor už sedel za svojím stolom. Jeho tvár vyzerala jemnejšia – je nafúknutejšia, pomyslel som si. Možno to bolo len zbožné želanie. Keď konečne zazvonilo, pán Cook vstal zo svojho miesta. Nemohol som uveriť vlastným očiam.
Jeho brucho vyzeralo šialene obrovské, aspoň v porovnaní s tým, čo mal predtým. Musel pribrať päť, možno aj desať kíl. Nemohol som tomu uveriť. Keby predtým niekto stretol profesora Cooka, asi by si pomyslel, že pribral len nedávno. Možno vynechal pár dní v posilňovni, o nič nejde. Ale teraz pán Cook vyzeral fakt tučný. Nie obézny alebo s extrémnou nadváhou, len bacuľatý. Ako gurmán, ktorý si vychutnáva jedlo. Jeho brucho hneď pútalo pozornosť a bolo mäkké. Výrazne sa mu týčilo nad líniou pása. Všetko to pokrýval tesný červený sveter. Pravdepodobne vianočný darček od niekoho z rodiny, kto ho naposledy videl možno pred tridsiatimi kilami, keď bol ešte chudý. Zbožňujem tučných chlapov vo svetroch, a tak som cítil, ako sa mi na po pravom stehne začalo niečo nalievať krvou. Ten pulz ma ešte viac vzrušil. Priestor medzi pásom a prsiami, ktorý mal pán Cook predtým plochý, bol teraz úplne pokrytý tukom. Tvár sa mu vyplnila a ohryzok takmer zmizol. Túžil som pobozkať profesorovu novú, jemnú, krémovú pokožku na jeho krku.
Pán Cook podišiel pred tabuľu. Neviem vám zopakovať, čo hovoril, pretože som bol taký uchvátený jeho bruchom. Snáď si nevšimne, ako si jeho brucho stále prezerám. Dúfal som, že si neuvedomí, ako veľmi pribral, a nezačne chodiť do posilňovne. Na sekundu som odvrátil pohľad, ale zas som ho musel začať vpíjať očami.
Počas toho, ako profesor hovoril, prešiel k prázdnej lavici a sadol si na ňu. Nohu si položil na stoličku ďalšej lavice. Skoro som sa pri tejto novej póze spravil. Keď si sadol, jeho brucho vyzeralo ešte širšie a ochabnutejšie. Sveter mu obopínal každý záhyb a dokonca som videl obrys jeho pupočnej diery. V tejto polohe sa mu navyše ešte viac vynímali boky. Nohavice mu museli byť fakt tesné, najmä keď sedel. Nohy mal doširoka roztiahnuté. Jeho pupok bol vystavený na obdiv celej triede. Každý mohol vidieť zaoblené okraje rozkroku. Prisahám, že keď som zadíval dostatočne pozorne, videl som obrysy jeho penisu. Chcel som sa rozbehnúť dopredu, bozkávať a mazliť sa s každou časťou tela pána Cooka.
Keď dohovoril, vstal a prešiel ku katedre. Naskytol sa mi nádherný pohľad na jeho zadok. Každá polka sa vydula, keď spravil krok. Všimol som si dokonca aj malý odhalený kúsok na spodku chrbta, kde sa sveter a nohavice nestretávali. Keď si profeso sadol na stoličku, zaškrípala. Všetci sa pustili do úlohy a ja som nemal ani potuchy, čo sa deje. Musel som sa spýtať suseda, aby som nebol príliš nápadný.
V polovici hodiny zaklopala na dvere iná učiteľka s kúskom koláča po sviatkoch. Ponúkla ho pánovi Cookovi, ktorý sa oprel na stoličke a s potešením ho prijal. Nemohol som sa dočkať, ako tento čerstvý pupkáčik začne niečo vyžierať pred nami. A týpek sa teda poriadne nažral. Prisahám, že ten koláč zmizol za menej ako minútu. Keď pán Cook dojedol, dokonca prstom zozbieral zvyšky krému a olízal si ho. Nevyzeralo to, že by sa chystal v dohľadnej dobe schudnúť.
Zazvonilo, všetci sa zbalili a položili svoje vypracované úlohy na učiteľov stôl. Bol som hotový ako posledný a tešil som sa, že si zblízka prezriem tie faldíky. Keď som sa dostal k jeho stolu, prisahám, že sa mi profesor predvádzal. Opieral sa o chrbát s rukami za hlavou a roztiahnutými nohami. Všetko sadlo vystavoval na obdiv. Spanikáril som a snažil som sa nenadviazať kontakt s rozkrokom, bruchom ani očami. Nepovedal som ani slovo, otočil som sa a odišiel. Ale ešte som rýchlo mrkol na jeho rozkrok. Bolo vidieť obrysy vtáka.
* * *
Teraz som vážil 66 kíl. Vypočítal som si, koľko kalórií potrebujem, aby som pribral 2 kilá za týždeň, a rýchlo som sa pustil do jedla. Bolo to ťažké, ale každý deň som sa nútil dosiahnuť svoj cieľ. Kým som išiel každý večer spať, môj žalúdok bol napráskaný a nafúknutý do prasknutia. Po dvoch týždňoch tejto dvojkilovej diéty som pribral len niečo vyše troch kíl, čo ma začalo deptať. Potom však zasiahol osud.
Rodičia si naplánovali romantický výlet do Mexika a ja som mal byť týždeň sám doma. To znamenalo dve veci: peniaze navyše na mastné jedlá a možnosť začať užívať gainerové koktaily. Keď som sa to dozvedel, okamžite som si objednal desať kíl gainerového prášku, ktorý mi mali doručiť, kým rodičia odídu.
Zo začiatku som si dával počas tohto špeciálneho týždňa pozor na gainer prášok. Nechcel som svoje telo šokovať. Ale keď som si na to zvykol, bože, preháňal som to. Jedol som svojich zvyčajných tritisíc kalórií, ale niekedy som si denný príjem vďaka koktejlom s týmto práškom aj zdvojnásobil.
Počas celého týždňa som cítil, ako moje telo mäkne. Sľúbil som si, že s vážením počkám, kým sa vrátia rodičia, ale vedel som, že priberám. Moje brucho bolo rozhodne väčšie. Mohol som si už dokonca aj uchopiť prvý fald. A hoci som ešte nebol až taký tučný, začal som si pripadať ako nejaká veľká krava. Skúšal som si svoje najtesnejšie džínsy, len aby som videl, ako sa mi brucho vylieva ponad pás. Užíval som si to tak veľmi, že som neustále masturboval.
Posledné dva dni boli poriadne šialené. Vynechal som raňajky, aby som spomalil metabolizmus, nech sa následné jedlá zmenia na tuk. Na obed som zjedol celú škatuľu cestovín. Bolo to naozaj ťažké, takže som ich jedol len suché a zapíjal som ich vodou, aby som ich rýchlejšie strávil. Keď som dojedol, cítil som, akoby som mal v bruchu veľký kameň. Potom som si dal na večeru celú feferónovú pizzu. Keď som išiel spať, cítil som sa extrémne plný, ale to mi nezabránilo vypiť presne 3 500 kalórií gainerového šejku. Po všetkom tom žraní som okamžite odpadol. Nemohol som sa dočkať, kým sa ten hustý krémový koktail zmení na lepkavý tuk. Moje telo je pre mňa ako nejaký stĺp. Kým ľudia na neho lepia žuvačky, ja naň pridávam ďalšie a ďalšie vrstvy sadla.
Ráno, keď mali prísť moji rodičia, som rýchlo skočil na váhu pred tým, ako by dorazili. Digitálne čísla začali blikať a telom mi prešla vlna zimomriavok. Konečne sa na obrazovke objavilo magických 70 kíl. Za týždeň som pribral dobré štyri kilá! Nemohol som tomu uveriť. Rýchlo som bežal k zrkadlu, aby som sa skontroloval. Moje brucho určite získalo poriadnu vrstvu tuku. Pupok mi začalo vystupovať viac do priestoru. Vyzeralo to, akoby niekto vzal nejaký tenký vankúšik a prišil mi ho na brucho. Bolo to úžasné a určite ma to rajcovalo, ale to, čo ma vzrušilo ešte viac, bol môj zadok. Ešte nikdy predtým nevyzerala moja riť taká bacuľatá. Nebola mimoriadne veľká, ale to nie je podstatné. Chytil som ju a cítil som, ako mi medzi prstami vystupuje koža. Určite by som teraz dokázal úplne vyplniť zopár starých džínsov.
* * *
Do februára profesor Cook ešte poriadne pribral. Ťažko povedať koľko, pretože som ho videl každý deň. Ale podľa oblečenia, ktoré mu predtým sedelo a teraz vyzeralo byť vyťahané, som predpokladal, že stále naberá. Jeho telo bolo čoraz nadýchanejšie a na miestach, ktoré boli kedysi ploché, sa mu vytvárali riadne viditeľné faldy. Pán Cook bol teraz taký fajne rozkysnutý muž. Nie ten typ, ktorý sa premáva po chodbe s bruchom v tvare lopty pod košeľou, ale ten, ktorý vyzeral mäkkučký ako nejaký plyšák alebo ako niekto, kto si vždy v Starbuckse dá aj niečo sladké. Žiadny veľký tlsťoch, len niekto, kto sa má dobre.
Na Valentína sme s kamarátkou Jenny museli všetkým učiteľom rozniesť bonboniéry a určite viete, na čo som celý čas myslel. Museli sme ich doručiť počas obedňajšej prestávky a vo dvojici sme chodili po všetkých zamestnancoch školy a odškrtávali sme každé meno, až sme prišli k večne hladnému Cookovi. Bol som neskutočne vzrušený a snažil som sa, aby mi nestál. Keď sme otvorili dvere jeho kabinetu, všetky moje predsavzatia v momente zmizli.
Sedel tam s jedlom, aké by do seba tlačil nejaký tučko: sendvič, hranolky, dva druhy pečiva, káva a limonáda. Zdvihol zrak od svojej hostiny a usmial sa, keď uvidel škatuľu čokolády.
„To je pre
mňa?“
„Áno,“
povedali sme jednohlasne.
Vstal, utrel
si ústa a povedal: „Viete, že mám rád čokoládu,ô žmurkol,
plesol sa po bruchu a trochu si ho natriasol.
Prešli sme k jeho stolu a podali mu škatuľu. Poďakoval sa a my sme sa otočili na odchod.
„Hej,
počkajte,“ zamumlal. „Ehm, vie niekto z vás viazať kravatu? Je
to trápne, ale oblial som sa kávou a dal som si ju dole, aby som ju
vyčistil. Bohužiaľ, neviem, ako si ju uviazať.“ Keď sa nevinne
usmial, jeho líca vyzerali ešte tučnejšie.
„Zvyčajne ich nechávam zviazané, aby som nemal tento problém,“ ospravedlňoval sa.
„Je to ľahké,“ usmial som sa.
Chytil som kravatu a priblížil sa k nemu. Cítil som z neho vôňu kávy a sendviča. Prevliekol som mu viazanku cez golier. Krémová, strniskom pokrytá pokožka na jeho krku bola na dotyk jemná. Na čele som mierne cítil jeho dych. Naklonil som sa bližšie, aby som videl, čo robím, a cítil som, ako sa jeho brucho mierne dotýka môjho. Okamžite sa mi postavil.
Prisahám, že sa potom prisunul bližšie. Jeho mäkké brucho sa teraz neustále dotýkalo môjho. Jeho poddajné oblé tvary sa o mňa opierali. Bol som nadržaný a dúfal som, že to necíti. Keď sa po tom všetkom obzriem späť, som si istý, že to sexuálne napätie cítil, veď by sa dalo krájať nožom.
Keď som skončil, ľutoval som, že som nešiel pomalšie, aby som si vychutnal ten okamih – jeho dych, vôňu, váhu jeho opretého kotlíka. Odstúpil som a snažil som sa zakryť svoju zúrivú erekciu.
„Táák,
vyzeráte dobre,“ nemohol som uveriť, že som to práve povedal.
Oči sa mu zableskli. „Ďakujem,“ odvetil.
„Žiadny
problém. Uvidíme sa v pondelok.“
Otočil som sa a zamieril k dverám. Cítil som, ako na mňa stále hľadí a prezerá si ma. Otvoril som dvere a skôr ako som vyšiel von, obzrel som sa späť. Stál na tom istom mieste a naše pohľady sa stretli. Rýchlo odvrátil zrak a vrátil sa k svojmu stolu, pričom sa mu brucho celú cestu jemne hompáľalo.
* * *
Po mojom „blízkom stretnutí“ s pánom Cookom som bol nadržaný až po uši. Okamžite som zamieril na toalety v šatni, aby som sa spravil. Keď som sa zavrel v kabínke, vzal som si z batohu krém na ruky a pustil som sa do toho. Nečakane som počul, ako sa otvorili dvere na záchode a niekto vošiel. Zamrzol som a snažil som sa byť ticho. Určite to bude správca. Keď osoba prešla na druhý koniec miestnosti, cez škvrnu v kabínke som zahliadol, že je to futbalový tréner. Môj rýchlo mäknúci vták sa čoskoro opäť postavil do pozoru.
Dovoľte mi, aby som vám stručne opísal trénera Hardinga. Pred desiatimi rokmi to bol typický bývalý športovec: veľký, svalnatý a s poriadnou vrstvou tuku. V súčasnosti je to hlavne veľká rozkysnutá riť a terč všetkých vtipov konkurenčných tímov. Harding pravdepodobne váži takmer dvesto kíl. Ruky si určite nevie spojiť pred bruchom. Roky mal mohutný zaguľatený kotlík, ale v poslednom čase má bachor čoraz ovisnutejší. Sem-tam dokonca vidím jeho spodok, ktorý vytŕča z košele. A vždy sa motá po areáli s nejakým jedlom v rukách. Takýto typ tučkov ma zvyčajne nevzrušuje. Mám rád chlapov, ktorí nie sú ako vykŕmené prasce na porážku. Ale nech už Harding chcel robiť čokoľvek, nemienil som si to nechať ujsť.
Po zamknutí oboch dverí si Harding stiahol športové šortky. Prešiel k umývadlu, oprel si oň svoj bachor, jednou rukou sa pridržiaval steny a pokračoval v tom, čo som práve robil ja. Sotva si mohol siahnuť na v sadle utopeného vtáka, ale to mu nebránilo v tom, aby sa o to usilovne pokúšal. Išiel na to tak usilovne, že sa mu celé telo divoko triaslo. Každá široká pneumatika sa čoskoro leskla od potu. Nakoniec som sa dostal do rytmu jeho chvíľkových prírazov. Každý záhyb jeho tela poskakoval hore a dole. Nakoniec sa jeho mohutný zadok zovrel a on sa urobil. V rovnakom čase som to pustil zo seba aj ja a postriekal som dvere kabínky. Harding za sebou upratal a odišiel, rovnako aj ja. Myslím, že sme obaja potrebovali to popoludňajšie potešenie.
V ten večer som sa vrátil domov a napchal sa. Hlavou mi vírili obrazy profesora Cooka. To jeho teplé brucho, ktoré sa na mňa tlačilo, bolo všetko, čo som potreboval.
Nasledujúce dva týždne som pokračoval v mojich špeciálnych šejkoch. Každý deň som si ich tajne pripravoval a potom som ich pred spaním hltal. Pribral som ďalšie štyri kilá a vychutnával som si každý nový centimeter. Džínsy mi konečne začali byť tesné a cez tričká bolo úplne vidieť moje brucho. Spolu s prsiami začali tvoriť nádherné trojvŕšie. V žiadnom prípade som nevyzeral tučný, len som nebol kostra ako kedysi. Začal som si tiež všímať viac pohľadov od dievčat, keď som bol vonku, čo mi vždy zdvihlo ego.
Nasledujúce dva týždne v škole boli s profesorom Cookom mimoriadne zvláštne. Počas vyučovania sme neustále nadväzovali očný kontakt. Obaja sme však vždy rýchlo odvrátili pohľad. Bol som jednoducho nervózny a trápny, ale cítil som, že sa drží späť, pretože som študent, napriek tomu, že by to už bolo legálne, veď som mal osemnásť. Vedel som, že sa mu páčim, bola som o tom presvedčený, ale nevedel som, ako niečo iniciovať.
V marci som vážil takmer 77 kíl, čo je na hornej hranici zdravej váhy pri mojej výške. Bolo jasné, že som pribral a ľudia si to všimli. Najprv to boli moji rodičia. Jedného dňa, keď som bol natiahnutý na gauči, prešla okolo moja mama, uštipla ma do brucha a prehodila: „To je nové.“ A potom odkráčala preč. Na jednej strane som si pripadal veľmi trápne, na druhej som to však bral ako obrovský kompliment. Nasledujúci večer mi počas večere otec povedal: „Nejako si zmužnel. Vyzerá to dobre. Meníš sa už na chlapa.“ V škole si ma potom kamaráti začali hravo doberať. Chytali ma za moje miniatúrne boky a vtipkovali o tom, ako „som sa vypapkal“. Miloval som všetku tú pozornosť a ešte viac som sa snažil pribrať. Zaujímalo ma, či si to všimol aj pán Cook. Dúfal som, že áno. Zo všetkých ľudí to bol práve on, od ktorého som chcel najviac pozornosti.
* * *
Moje želanie sa splnilo. Vážil som skoro 79 kíl, keď sme mali odovzdať prácu na hodinu profesora Cooka. Bol som presvedčený o svojich spisovateľských schopnostiach, ale mimoriadne som sa snažil zapôsobiť na neho. Celú noc som na nej pracoval a bol som úplne nervózny, keď som ju odovzdával. Cítil som, že toto zadanie je nejakým spôsobom dôležité. Keď nám profák odovzdával ohodnotené úlohy, bol som plný úzkosti. Keď som dostal tú svoju, klesol mi žalúdok, lebo na vrchu papiera bolo napísané „Príď za mnou“.
Po zazvonení
som pristúpil k jeho stolu a spýtal sa: „Chceli ste ma vidieť?“
„Áno,
prisuň si stoličku,“ usmial sa a neoholené chĺpky na tvári sa
mu zvlnili okolo ružových pier.
Bol som nervózny a vzrušený zároveň. Keď som si sadol, zazrel som jeho objemné brucho, ktoré sa mu v tesnom svetri rozlievalo na lone. Prisunul si stoličku bližšie k mojej a ja som zacítil vôňu pečiva, ktoré si dal na obed.
„Neboj
sa,“ povedal. „Tvoja práca bola skvelá. Vlastne úžasná.
Vlastne ju chcem prihlásiť do celoštátnej súťaže.“
„To je
super,“ odvetil som.
„Určite,
ale myslím si, že by si mal niektoré veci prepísať. Ak chceš,
môžeme si ich prejsť teraz.“
„Iste.“
Keď začal rozprávať, nemohol som si nevšimnúť, ako sa mu pri každom nádychu pomaly zväčšuje brucho. Vyzeralo také mäkké a lahodné. Len si tak hovelo na kolenách. Čoskoro som si uvedomil, že na neho čumím. Rýchlo som odvrátil zrak späť k úlohe, ale profesor už prestal hovoriť. Na niekoľko sekúnd sme sa zadívali navzájom do očí a potom sa dotkol mojej brady. Jeho teplá ruka sa priblížila k mojej tvári. Pritiahol si ma bližšie a pobozkal ma. Jeho pery boli sladké a teplé. Odlepili sme sa od seba a pozreli sme sa jeden druhému do očí. Všetky zábrany padli a začali sme sa bozkávať. Naše jazyky boli čoraz vášnivejšie a čoskoro som mu vyliezol na kolená. Cítil som, ako sa jeho mäkké brucho dotýka rozkroku na mojich džínsoch. Chytil ma za zadok a telá sa nám začali o seba trieť, zatiaľ čo sa naše ústa pustili do skúmania ďalších miest. Stiahol mi tričko a potom som začal vyzliekať aj ja jeho.
Konečne som uvidel tie kopy prerasteného sadla, ktoré mu zahaľovalo trup. Klesol som na kolená a začal som mu bozkávať a cucať brucho. Cítil som, ako mu vlhnú chĺpky na bruchu. Čím som sa dostával nižšie, tým viac začal stonať. Moje pery sa dotýkali každého záhybu jeho podbruška. Cítil som, ako mu jeho teplý vták pulzuje v nohaviciach. Začal som mu ich rozopínať, keď ma zastavil. Podal mi kľúč od dverí a ja som ich bežal zamknúť.
Keď som sa vrátil, postavil sa a znovu sme sa začali bozkávať. Počas toho sme si navzájom vyzliekli nohavice. Keď som bol len v spodnej bielizni, chytil ma za zadok a trel svoj falus o ten môj. Celý čas sa jeho teplé huňaté bruško tlačilo na mňa. Čoskoro ma pritlačil k okraju katedry. Nakoniec bolo predohry priveľa – strhli sme si navzájom boxerky a otočil si ma. Pritisol som svoj nový mäkký a trasľavý zadok k jeho rozkroku. Zastonal. Ponáhľal sa a nasadil si kondóm. Skôr než som si to uvedomil, bol vo mne. Zadok som mal pritlačený k jeho slabinám. Natiahol som sa okolo neho, chytil som ho za zadok a stlačil. Cítil som, ako mi pomedzi prstami prechádza jemná celulitída. Zohol sa a chytil ma do medvedieho objatia, pričom stále prirážal. Jeho mohutné brucho sa trelo po mojom spotenom chrbte. Začal ma honiť v rytme svojho prirážania. Cítil som sa obklopený jeho hebkou kožou. Bol som v čistej extáze. Občas som cítil, ako ma jeho zarastená tvár bozkáva na vnútornú stranu krku.
* * *
O dva roky neskôr som vážil cez 90 kíl. Odišiel som na vysokú školu a pribral som pätnásť kíl plus nejaké drobné. Keď som vošiel do miestnosti, konečne som mal pocit, že si ma všimli. Moje brucho bolo mäkké a výrazné. Zdalo sa, že si z toho nikto nerobil ťažkú hlavu. Aj život mimo domova to uľahčoval. Mohol som sa prejedať dlho do noci, až kým som neodpadol úplne nafúknutý do prasknutia. Chodil som s niekoľkými chlapcami zo školy, ale všetci boli štíhli, svalnatí. Túžil som po časoch, keď som sa pravidelne stretával s pánom Cookom. V čase, keď som maturoval, mal skoro 130 kíl a ja som si mohol užívať každý jeho centimeter. Nikdy sme o jeho váhe nehovorili, ale som si istý, že vedel, že sa mi to páči. Určite po našom prvom súkromnom stretku pribral. Každý týždeň totiž vyzeral o dve-tri kilá ťažší. Keď sa mu počas vyučovania pri sedení roztrhla jedna z jeho pestrofarebných košieľ, vyradil svoj starý šatník a do školy nosil len tesné polokošele. Bohužiaľ, hneď, ako som zmaturoval, sa zdalo, že je koniec nášmu stretávaniu sa. Každý sme išli vlastnou cestou, však viete.
* * *
Obchod s potravinami. Jedno z mojich najobľúbenejších miest. Kráčam ako zvyčajne a vo vozíku si hromadím samé nezdravé a tučné potraviny. Brucho mám neustále pritlačené k rukoväti vozíka. Za jedlo platia moji rodičia, takže nie som vôbec skromný. Kúpim si toľko, koľko sa mi len podarí natlačiť do hrdla. Najlepšie na tom je, že sa na mňa už všetci pozerajú ako na dospeláka. Ešte sa mi nestalo, že by na mňa vrhali nesúhlasné pohľady, že strácam kontrolu nad svojim tínedžerským telom.
Zabočil som do uličky s cestovinami a počul som, ako niekto vyslovil moje meno. Zodvihol som zrak a uvidel som pred sebou nádherne guľaté brucho.
„Ahoj.
Poznáme sa?“ spýtal som sa.
Určite si musel všimnúť, ako sa mi rozšírili zreničky. Fakt bol tento nádherný tučný muž predo mnou pán Cook?! Musel mať už vyše 140 kíl!
„Páni,
vyzeráte skvele,“ koktal som.
Oči mu
žiarili, keď sme si vymieňali komplimenty. Po rozpačitom mlčaní
ma pozval k sebe domov:
„Hej,
prišiel som sem po nejaké veci na večeru. Nechcel by si sa ku mne
pridať?“
Ako by som mohol niečo také odmietnuť?
Počas cesty sme sa trochu porozprávali o škole, živote a iných veciach. Hoci sme obaja vedeli, o čo v skutočnosti ide. Obdivoval som jeho perferktné a poddajné brucho. Pri každej nerovnosti na ceste sa zavlnilo. Nemohol som si pomôcť, ale zízal som na neho s hladným pohľadom. Vedel, že som ním uchvátený. Zrejme sa trochu vystatoval.
Keď sme vchádzali na príjazdovú cestu, pozrel sa na mňa a usmial sa. Neodolal som a naklonil som sa k nemu, aby som ho pobozkal. Jednu ruku som mu položil na široký krk a druhú na jeho bujný bachor. Odtrhli sme sa od seba, aby sme odniesli nákup.
Keď sme sa ocitli vo vnútri, pán Cook začal pripravovať večeru. Stál nad panvicou pri sporáku a ja som už nemohol dlhšie čakať. Zozadu som mu vkĺzol rukami do záhybu podbruška a začal som ho bozkávať na krk. Moje vlastné brucho sa ako skladačka vložila do jeho drieku. Okamžite sa mi postavil. Neďaleko bol kúpenský čokoládový koláč. Otvoril som ho a rukou som z neho odtrhol. Vtlačil som ho pánovi Cookovi do úst a on ho nenásytne zjedol. Otočil sa ku mne tvárou a dlho sme sa objímali. Zaboril som sa do jeho mohutného plyšového tela a cez nohavice som cítil jeho pulzujúcu erekciu. Začal som ho kŕmiť všetkým, čo bolo na dosah ruky: koláčom, cukríkmi, šľahačkou, cestovinami. Sedel na kuchynskej linke, brucho sa mu rozlievalo medzi nohami a opieralo sa o linku. Strčil som si ruku pod neho a rozopol som mu nohavice. Netrvalo dlho a jeho brucho mi udieralo o tvár, keď som mu ho fajčil. Prestal som skôr, ako by sa urobil. Presunuli sme sa do spálne...
Zdroj: gainerstories.tumblr.com
Komentáre
Zverejnenie komentára