Veľký Kevin a jeho otrok

 Pomaly a ťažko vošiel do obchodu. Bol to veľmi veľký muž – taký, ktorý si vždy získa pozornosť. Bol stálym zákazníkom nášho obchodu na predaj XXL+ oblečenia. Predavač, ktorý sa obvykle o neho staral, tam nebol. V ten deň sme tam boli len ja a manažér Jim. Bol to tichý deň, nič sa veľmi nedialo. Akurát snežilo a vyzeralo to tak, že sa to ešte zhorší.

„Dobrý deň, ako sa máte?“ priblížil som sa k nemu s mojou obvyklou predavačskou hláškou.
„Celkom dobre,“ odvetil ťažkým dychom.
„Greg tu dnes nie je, pretože je chorý a navyše sa ešte zhoršuje počasie,“ vysvetlil som.

„To je v poriadku. V každom prípade som potreboval prísť. Mám pred sebou veľký víkend a potrebujem nejaké oblečenie,“ odvetil a stále sťažka dýchal.
„Čo potrebujete?“
„No, potrebujem nové nohavice. Tieto majú v rozkroku veľmi málo látky, takže sa dosť zodierajú,“ povedal s malým úškrnom.
„Naozaj? No, pozrime sa, čo máme. Akú máte veľkosť?“
„Pred tromi týždňami, keď som si kupoval tieto, som mal obvod pása 193 cm.“
„To fakt?“ odvetil som a mierne ma táto informácia nabudila. Trochu som sa znepokojil, keď som premýšľal, či máme niečo väčšie. „Poďme sa pozrieť, čo máme.“

Prešiel som cez celé oddelenie s nohavicami až na koniec – prešiel som veľkosť 71, 74, 76, až som zastavil pri 78.

„No, máme tri kusy nohavíc vo veľkosti 78 a obávam sa, že to je všetko,“ povedal som s úsmevom.

„Skôr, ako si niečo vezmem, si to musím vyskúšať,“ odvetil a naklonil sa k tým párom.
„Samozrejme. Ozvite sa, ak budete potrebovať nejakú pomoc.“

Odknísal sa naspäť do zadnej časti obchodu s párom nohavíc prevesených cez jeho hrubú, tučnú ruku. Bol som v úžase. Za pár týždňov zodral nohavice. Bol taký obrovský! A s pásom skoro dva metre! Určite musí priberať, premýšľal som.

„No, tieto sú nanič,“ povedal, keď sa po chvíli vrátil z kabínky. Vyzeral byť trochu prekvapený.

„To fakt? Čo im je?“ spýtal som sa.
„Sú príliš úzke!“ odsekol.
„Naozaj? Sú to tie najväčšie, ktoré máme!“ povedal som s prekvapením v hlase.
„Viem,“ odvetil s úškrnom na tvári, ktorý sa nedalo prehliadnuť.
„Dovoľte, aby som sa na ne pozrel na momentík. Možno by sme ich mohli trochu povoliť,“ poprosil som ho a vykročil som k nemu.

Podal mi nohavice a skontroloval som pás. Všimol som si malú škvrnu od jeho potu. Nevadí, stojí za to.

„Chcete, aby som vám zmeral obvod pásu?“ spýtal som sa, kým som kontroloval nohavice, i keď som vedel, že ich nie je možné zväčšiť.

„Ak si myslíte, že to bude na niečo dobré...“ odvetil.

Vzal som meter, ktorý som mal okolo krku a pozrel som sa na jeho dĺžku – mal 220 cm. Snáď mi na neho tento meter bude stačiť! Kľakol som si pred jeho masívne brucho a obvinul som meter okolo bokov. Nadvihol som ho a spojil som ho akurát na pupku.

„Je to príliš tesné?“ spýtal som sa.

„Nie,“ zamrmlal.
„Dobre... Potrebujete nájsť veľkosť 83. Neviem, či je niečo v tejto veľkosti, ale mohli by sme mať veľkosť 84.“

Keď som povedal „84“, zreteľne som počul nejaký zvuk zvnútra jeho brucha. Zaškvŕkalo mu v ňom! Postavil som sa a usmieval som sa.

„Dobre, mohli by ste ich objednať?“ spýtal sa.

„No, neviem. Musím sa na to pozrieť s Jimom a zistiť, či ich môžeme objednať. Ako sa voláte?“
„Kevin. On ma pozná.“
„V poriadku,“ odvetil som a zašiel som do malej kancelárie, v ktorej bol Jim.

Jim nebol malý chlap. Bol taký macatý, mohol mať okolo 130 kíl, bol vysoký. Kilá na ňom vyzerali veľmi dobre.

„Jim, akú najväčšiu veľkosť môžeme objednať? Je tu Kevin, Gregov zákazník, a potrebuje veľkosť okolo 84,“ spýtal som sa, keď som zaklopal na dvere.

„Kevin? Kevin je tu?“ ozval sa.
„Hej, je v obchode.“
„Povedz mu, nech príde za mnou. Postarám sa o neho,“ zahlásil.

Vrátil som ku Kevinovi, ktorý teraz skúšal nejaké 6X tričká.

„Príliš malé,“ povedal a uškŕňal sa na mňa, zatiaľ čo držal rukáv jedného trička.
„Jim by vás rád videl v kancelárii,“ povedal som mu.

Kevin sa odknísal do zadnej časti obchodu a zmizol v Jimovej kancelárii. Boli spolu okolo dve hodiny – a snehová búrka sa čoraz viac zhoršovala. Od Kevinovho príchodu neprišli do obchodu ďalší zákazníci a vyzeralo to tak, že dnes si nezarobíme ani na slanú vodu.

Prišiel som ku kancelárii a priložil som ucho na dvere. Nepočul som nič okrem niečoho, čo znelo ako šuchot papierov.

„Jim, môžem?“ spýtal som sa po zaklopaní na dvere.

„Ehm... hej,“ prišla odpoveď.

Otvoril som dvere. Jim sedel za stolom a venoval sa papierovačkám. Kevina som vôbec nevidel.

„Kde je Kevin? Nevidel som ho odísť,“ spýtal som sa zarazene.

„No, Bruce, niečo ti poviem,“ povedal Jim a usadil ma na stoličku. „Je obchod zatvorený?“

„Hej, zatvoril som ho predtým, ako som prišiel sem – aj tak dnes toho veľa nepredáme.

„Dobre. Koľko toho vieš o Kevinovi?“
„Je veľký. Žije niekde v okolí. Myslím si, že robí pre vládu alebo také niečo,“ odpovedal som.
„Áno, je veľký, a áno, žije neďaleko. Čo sa týka práce, nerobí. Prestal robiť pred mnohými, mnohými rokmi.“
„Ako to, že prestal pracovať?“ spýtal som sa.
„Vyhral jackpot. Deväť a pol milióna dolárov,“ zahlásil Jim.
„Čo?!“ zostal som prekvapený. „Chceš povedať, že je milionár?“„Hej. Vlastne vďaka svojmu investovaniu si zarobil ďalšie dva milióny. Je dosť bohatý.“
„Fúha, o tom som nevedel!“ povedal som šokovane.
„A je tu ešte niečo, o čom si asi nevedel. Baví ho ešte niečo, čo sa volá gaining,“ informoval ma Jim.
„Už som o tom počul. Je to celkom zaujímavé,“ odpovedal som.
„Áno, je...“ rozžiaril sa Jim. „Koľko podľa teba teraz váži?“
„Och, neviem... 300 kíl?“ hádal som.
„Skoro – váži presne 378,“ povedal Jim.
„Bože, to je strašne veľa!“ povedal som prekvapene ako nejaké dieťa. „Aký veľký vlastne chce byť?“
„No, jeho cieľ je teraz 550 kíl. Uvidíme, čo sa potom stane,“ zahlásil Jim vecne.
„Dobre, ako to spravíme?“ spýtal som sa nedočkavo.
„Super, vedel som, že budeš chcieť pomôcť!“ usmial sa Jim.

Jim ma vzal do zadnej časti kancelárie, z ktorej sa dalo prejsť ďalej. Bola tam malá miestnosť so zapnutým svetlom. Kevin bol natiahnutý na posteli/kresle vystuženej kovom. Jim naznačil, že bola špeciálne spravená pre Kevina. Bol nahý, ak nerátame veľkú osušku prehodenú cez jeho brucho.

Bol obrovský. Jednoducho masívny. Cecky mu viseli ako ďalší pár rúk. A aj jeho ruky boli veľké – ramená mali veľkosť šírky stehien u chudých ľudí a jeho predlaktie bolo hrubé a nakysnuté ako nejaká obrovská klobása. Z lakťa mu viseli tri faldíky tuku. Brucho mu padalo veľmi, veľmi nízko, až ku kolenám. Stehná mal obrovské a obrastené sadlom. Vyzeral ako obrovská jaternica.

Pri ňom sa nachádzal veľký výber jedla: kuracina, smotana, maslo, vajcia, pecne chleba, omáčky, zemiaky, hovädzina, morčacina, šunky a nekonečné množstvo syrov a tučných jogurtov. Keď som videl jeho a všetko to jedlo, okamžite sa mi v nohaviciach postavil vták!

Jedol, ale nemal pred sebou tanier. Jedlo si bral priehrštiami a pchal si ho do úst. Viaceré brady sa hojdali pod sánkou. Boli mastné a mokré od toho, ako do úst nadžgával čo najviac jedla, ako to šlo.

„Kevin chce otroka, Bruce,“ povedal Jim diabolsky.

„Fakt? Akého otroka?“ spýtal som sa.
„Takého, ktorý ma bude kŕmiť, neustále,“ povedal Kevin, neustále prežúvajúc jedlo. „Takého, ktorý ma bude nasilu vykrmovať. Takého, ktorý mi strčí do úst hadicu až rovno do žalúdka a bude to do mňa liať, zatiaľ čo budem spať. Takého, ktorý nebude mať problém so žiadnou z mojich sexuálnych potrieb. Hocikedy – vo dne alebo v noci. Takého, ktorý sa postará, aby som bol nakŕmený. Takého, ktorý sa podrobí akejkoľvek sexuálnej potrebe, bez ohľadu na to, aká je perverzná a nechutná. Takého, ktorý mi bude masírovať každý kúsok sadla. Takého, ktorý prehltne moje semeno. Takého, ktorý mi vylíže riť dočista. Takého, ktorý si vtáka obmaže jedlom a natlačí mi ho dolu krkom. Takého, ktorý ma vykŕmi na pol tomu. Zvládneš to?
„Áno!“ odvetil som.
„Vyzleč sa,“ prikázal.

Jim odišiel z miestnosti, aby sa vrátil naspäť do obchodu. Zatvoril za sebou dvere a zamkol ich.

V tú noc, keď Kevin dojedol 20 kíl jedla, bol nadržaný. Potreboval sex – veľa sexu.

Jeho posteľ/kreslo mala naspodu špeciálnu dieru, aby sa mohol vyprázdniť. Žiadal, aby sa jeho otrok podsunul pod neho a vyčistil mu jeho dierku po tom, ako sa vysral. Nedočkavo som si ľahol na chrbát a strčil som sa pod posteľ, ktorá držala toto masívne telo. Roztiahol som mu polky a vnoril som sa dovnútra. Bolo to úžasné. Vôňa potu, hovien a jedla ma úplne rozrajcovala. Ponoril som si tvár ešte hlbšie a začal som lízať, cucať a bozkávať jeho rektum. Vylízal som ho dočista. Vnoril som jazyk čo najhlbšie, ako to len išlo, zatiaľ čo on sedel a vrieskal od extázy ako nejaký šialenec.

Keď som ho dočistil, vstal som, prešiel som pred neho a odhrnul som tú horu sadla, ktorá ukrývala jeho vtáka. Bol priemerný a lepkavý od semena. I keď sa už spravil, mňa to nezastavilo. Začal som ho znovu fajčiť a okamžite sa postavil. Počul som, ako začal znovu nenažrane jesť, takže ma to vzrušilo ešte viac. Čochvíľa potom vystrekol veľkú dávku horúceho semena do mojich čakajúcich úst. Dole krkom mi tieklo veľa, veľa horúcej gebuziny. Toto bol totiž čas mojej večere. Keď sa nakoniec úplne vysemenil, cítil som, ako mi do hrdla prúdi jeho teplý moč. Nedočkavo som ho všetok prehltol.

Otroctvo u neho si budem určite užívať.

Zdroj: https://gainerstories.ucoz.com/publ/english_stories/fantasy/big_kevin_his_slave/5-1-0-54