Imobilikon
Preplával som posledným ročníkom s priemernými známkami a nič ma veľmi nezaujímalo. Nemal som žiadne štipendium na nejakú školu a moja rodina nemala veľa peňazí na to, aby ma poslala niekde na univerzitu. Takže som sa o to ani nepokúšal. Zamestnal som sa v miestnom rýchlom občerstvení. Nebola to veľmi dobre platená práca, ale stačilo to na zaplatenie nájmu každý mesiac. Navyše som sa tam mohol najesť vždy, keď som potreboval, pretože môj oco poznal majiteľa, takže nebolo potrebné platiť. Bohužiaľ, neustály príjem burgerov a hranoliek mi veľmi nepomohol s mojou hmotnosťou. Myslím, že som sa zhruba za rok vypapkal na 110 kíl. Teraz som mal okrúhle brucho s pár striami a malé prsíčka, ktoré vytŕčali dopredu a ležali na vrchu pupka. Zadok mi tvorili dva vankúše, ktoré sa rozpľasli do strán, keď som sa posadil. Ruky som mal široké a aj prsty mi mierne zhrubli. Stehná boli hrubé a samozrejme ťažké. Neprekážalo mi to. A ani ľuďom, ktorí si objednávali fast food. Nemal som žiadnych skutočných priateľov a nikto sa so mnou nerozprával, ak nerátam objednávanie menu číslo 7. Fádny život.
O dva roky neskôr sedím na gauči a pchám do seba nejakú pizzu, zatiaľ čo sledujem kriminálky. Je okolo šiestej a rozhodol som sa, že pôjdem po prvýkrát po mesiacoch von. Zúfalo potrebujem vzťah, či to už bude platonické alebo sexuálne.
Našiel som pekné džínsy, ktoré sú mi stále dobré a košeľu, ktorá bola síce trošku tesná, ale stále bola v norme. Zvýrazňovala moje brucho a ruky, ale na tom mi veľmi nezáležalo. Pri mojej veľkosti mi dalo zabrať, aby som sa pripravil von. Premýšľal som aj nad kravatou, ale potom som si uvedomil, že by som ju nebol schopný uviazať. Trochu som sa učesal a zamieril som do najbližšieho baru. Prišiel som na aute, ktoré vyzeralo polorozpadnuto. Vyhodnotil som to tak, že bude najlepšie, ak pôjdem do menej plného baru, lebo by som sa mohol stretnúť s opovrhnutím za to, aký som veľký.
Napoly som prešiel, napoly som sa preknísal ku vchodu a vošiel som dovnútra. Bolo tam viac ľudí, ako som očakával, hlavne to tam okupovali muži. V rohu sa pri stole rozprávala skupina chalanov, nejaká dvojica hrala biliard, no väčšina sedela na barových stoličkách a sŕkali svoje drinky. Pozrel som sa na barovú stoličku a pokrútil som hlavou. Dnes nerozbijem ďalší kus nábytku.
Väčšina mužov bola statná, ale nie až tak ako ja. Dobre. Nechcel som sa cítiť sám. Posadil som sa do jedného boxu a objednal som si pivo. Stiahol som už polovicu, keď ku mne podišiel jeden týpek z partie odvedľa. Vďaka, Bože, lebo by som nikdy nemal dosť sebavedomia na to, aby som sa dal s niekým do reči:
„Čau, kamoško, máš sa?“
„Celkom fajn, čo ty?“
„Super. Som tu so zopár kamošmi. Potrebovali sme trošku vyvetrať od našej kancelárskej práce. Nechceš sa k nám pridať?“
„Uhm, nie, nemám veľmi rád veľa ľudí naraz.“
„V pohode. Ak sa budeš chcieť pridať, budeme tu pravdepodobne celú noc.“
Čo som to za idiota! Toto bola moja jediná príležitosť, aby som sa s niekým mohol rozprávať. A práve som ju len tak zahodil! Navyše to vyzeralo tak, že títo muži tu neboli prvýkrát. Všetci mali pivné pupky, ktoré sa tiesnili v tričkách. Ruky mali len o trochu menej široké ako ja. Zopár z nich malo husté brady, ktoré si často škrabkali. Zrazu som mohol cítiť, ako sa mi v džínsoch postavila do pozoru moja posádka. Tak strašne som chcel niektorého z nich zobrať k sebe domov a užiť si s ním noc. Ale aj naďalej som tam sedel potichu.
Keď som dopil pivo, ten istý týpek prišiel znovu ku mne:
„Počuj, všetci vieme, že sa ti páčime. Všimli sme si, ako na nás hľadíš už celú hodinu. Je to v poriadku, sme všetci teplí. Tak poď sem a pripoj sa k nám. Nemusíš sa hanbiť za svoju váhu, všetci sme na jednej lodi, ako môžeš vidieť.“ Potľapkal sa po bruchu a od srdca sa zasmial. „Tak poď k nám.“
„Dobre, ale nenechajte ma veľa piť. Nemôžem už nič pridávať na toto brucho.“
Nasledoval som ho k stolu a predstavil som sa:
„Ahojte, volám sa Roland.“
Všetci sa odzdravili a usmievali, zatiaľ čo som sa usalašil na stoličke. Týpek, s ktorým som sa rozprával, mi už predtým povedal, že sa volá Ben. Keď som zistil, že sú všetci ku mne milí, postupne som sa uvoľnil. Začali mi objednávať drinky, aj keď som im vravel, že nemôžem. Naliehali, a tak som mal čoskoro ďalšie pivo. A potom ďalšie. A potom zopár panákov. A čoskoro dosť na to, aby som nemohol stáť rovno a aby sa mi rozostieral zrak. Nepočul som toho veľa, ale začul som, ako sa ma barman pýta, či som v pohode. Chalani odpovedali za mňa. Barman im potom odvetil, aby ma stade zobrali preč, takže som sa postavil a ak by ma dvaja z nich neboli chytili pod pazuchy, určite by som sa zviezol na zem. Keď som sa vytackal z baru, obrátil som sa k môjmu autu, ale chalani ma otočili iným smerom. Kráčal som s nimi. Začalo sa mi zatmievať pred očami. A všetko sa ponorilo do tmy.
* * *
Keď som sa zobudil, určite som nebol u niekoho v izbe. A taktiež som nemohol pohnúť končatinami. Keď sa mi zaostrili oči, uvedomil som si, že som pripútaný k stolu. Miestnosť, v ktorej som bol, bola betónová a nachádzali sa v nej len ostré svetlá. V strope sa nachádzal otvor kruhového tvaru, ktorý bol zatvorený dvomi panelmi. Pozeral som do zrkadla. Stôl sa nakláňal dolu, takže som mohol vidieť moje pripútané bezvládne rozkysnuté telo. V zrkadle som tiež videl, že mi narástla veľká brada. Keď sa mi začali vracať spomienky z baru, rozpamätal som sa, že som si ju pár dní pred barom oholil. Takže odvtedy muselo prejsť pár dní. Zachvátila ma panika, pretože som nevidel žiadny možný únik. Kožené putá okolo mojich členkov a zápästí boli hrubé a tesné. Mal som na sebe len tesné slipy, ktoré sa mi vzadu zarezávali do tela.
Zrazu som počul, akoby sa za mnou za stolom otvorili nejaké dvere. Zachytil som, ako sa vŕzganie topánok presúva ku mne. Muž, ktorý zastal predo mnou, bol pravdepodobne rovnako veľký ako ja, možno aj väčší. Mal pivný bachor, ktorý vyčnieval veľmi dopredu a údy mal hrubé a robustné. Vyzeralo to tak, že posilňoval, pretože bicepsy mal tvrdé. Bol ostrihaný nakrátko a mal hustú bradu. Na sebe mal iba krátke nohavice a slnečné okuliare.
Keď som videl, ako sa prešiel okolo mňa a niečo si zapísal, zrúkol som na neho, aby som dostal nejaké odpovede:
„Kto ste? Čo mi chcete spraviť?!“
Neodpovedal a pokračoval v prezeraní si ma. Potom vytiahol meter a všade ma premeral. Obvinul ho okolo môjho brucha a zmeral obvod. 106 cm, povedal si pre seba. Neskôr ma zvážil – 116 kíl. Potom zakričal na dvere: „Je pripravený!“
Do miestnosti vošli dvaja priemerní muži v kombinézach s vozíkom, na ktorom boli lekárske nástroje. Jeden z nich zostal za vozíkom a hral sa s ovládačom plným tlačidiel a páčok, zatiaľ čo druhý podišiel za mňa. Stôl sa naklonil do úplne zvislej polohy. Chlapík za mnou mi do ruky zaviedol kanylu. Druhý muž zapol prístroj a hustá tekutina sa valila zo stola cez hadičku do mojej ruky. Trhol som sebou, keď prúd tekutiny dorazil do môjho tela. Chlapík za mnou si natiahol rukavice a roztrel si krém po rukách. Podišiel ku mne a začal mi vmasírovať krém na brucho a boky. Zo začiatku bol studený, ale čoskoro bol teplý a cítil som, že sa mi brucho správa zvláštne. Obidvaja opustili miestnosť, zatiaľ čo do mňa prístroj pumpoval ďalšiu chémiu. Po zhruba hodine mi začalo srdce veľmi prudko biť. Postavil sa mi vták a neúprosne tlačil na slipy, ktoré som mal na sebe. Telom mi prešla náhla vlna intenzívnej sexuálnej nadržanosti. V ústach som mal veľa slín a z vtáka mi stále vytekala predejakulačná tekutina, takže som mal premočené slipy. S tým prišla aj veľká vlna hladu, môj žalúdok veľmi hlasno škvŕkal. Strašne potrebujem sex a jedlo!
Prístroj zapípal a okamžite sa do miestnosti vrátili tí istí muži v kombinézach, aby mi vytiahli kanylu. Odtiahli vozík preč z miestnosti a vrátili sa naspäť s postrojom. Vyzeralo to tak, že by mohol byť ľahko roztiahnuteľný, keďže z praciek viseli dlhé remene. Postroj pozostával zo širokého pásu kože, ktorý obopol môj pás pod bruchom. Z neho viedol vzadu po chrbte remeň, ktorý bol pripevnený k ďalším dvom pútkam prechádzajúcim cez plecia. Takto bol celý predok a všetko od pása dolu vystavené na pohľad.
Muži v kombinézach pritiahli spony, takže sa mi teraz postroj zarezával do tela. Z diery v plafóne sa spustili dve ťažké reťaze. Chlapi upevnili reťaze k pevným prackám na pleciach a jednu na páse. Potom konečne uvoľnili putá na mojich končatinách a zosunuli ma zo stola. Teraz som visel v postroji upevnenom na strope. Akurát tak, aby som nemohol vôbec dosiahnuť palcami na nohách na zem. Jemne som sa kolísal dopredu a dozadu, kým muži v kombinézach všetko pobalili a nechali ma samého v miestnosti.
Napriek tomuto všetkému som mal stále neskutočnú chuť na sex i na jedlo. Telo sa mi triaslo a srdce mi búšilo. Potreboval som okamžite uspokojiť svoje potreby. Zrazu sa svetlá v miestnosti vypli a ocitol som sa v čírej tme. Po pár minútach sa diera v strope konečne otvorila. Akonáhle bola otvorená, počul som hore pokriky a hulákanie. Vyzeralo to tak, akoby tam bol nejaký veľký dav. Cítil som tiež značný smrad potu a piva. Nič som však nemohol vidieť kvôli ostrému svetlu, ktoré dopadalo cez dieru.
Reťaze sa začali navíjať a pomaly ma dvíhali vyššie k diere. Hluk i zápach bol silnejší. Uvedomil som si, že diera ústi do veľkej miestnosti. Tesne predtým, ako ma reťaze vytiahli do miestnosti, bolo hulákanie čoraz hlasitejšie, akoby silnelo kvôli mojej prítomnosti. A potom som sa ocitol v miestnosti.
Svietili na mňa reflektory a dav zahučal veľkým potleskom. Keď si moje oči privykli, uvidel som, čo sa deje. Bol som obklopený stovkou veľkých, chlpatých mužov s obnaženými hruďami. Všetci mali veľké bruchá, ktoré im trčali vpredu a ktoré boli napnuté ako koža na bubnoch. Mnohí vyzerali tak, že asi posilňovali, aby si udržali svoju postavu. Iní boli viacej roztečení a celkovo širokí. Bruchá sa im roztekali v lonách, keď sedeli na zemi, zatiaľ čo ich iní muži stojaci nad nimi kŕmili nezdravými lahôdkami. Iné dvojice sa rozhodli použiť hadicu, ktorá viedla do úst – jeden ju pridŕžal a hladkal kŕmenca po bruchu, zatiaľ čo druhý z dvojice do nej lial hustú tekutinu podobnú čistej masti. Mnohí muži do seba liali krígle piva, držali sa navzájom a smiali sa.
Teraz sa mnohí z chlapov zhŕkli okolo miesta, kde som visel, a smiali sa na mne. Keď som prešiel pohľadom po miestnosti, uvedomil som si, že tam boli aj ďalší, ktorí viseli na reťaziach. Ale vyzerali obrovsky. Bachory im trčali aspoň meter do výšky a tlačili ich neúprosne dolu. Mali veľké prsia a bradavky niektorých mali veľkosť dlane. Ledva ste mohli vidieť postroj – bol tak veľmi zatlačený do tela, že ho tuk obrástol. O oblečenie prišli už veľmi dávno, keď sa roztrhlo. Vtáky im voľne viseli, teda ak ste ich ešte mohli vidieť. Ruky mali také široké a tučné, že museli byť podoprené. Tučné prsty na rukách boli hrubé ako klobásy. Pochyboval som, že by nimi ešte mohli pohnúť. Stehná sa podobali na kmene stromov a nohy boli obrastené sadlom. Hlavy trónili na trojitých bradách a tváre mali nafúknuté a bacuľaté. Niektorí boli takí tuční, že ste mohli vidieť z ich očí len úzku štrbinu, inak bolo všade sadlo. Väčšina z visiacich mužov mala v ústach široké trubice, ktorými pretekala hustá, krémová tekutina priamo do ich brúch. Niektorí z mužov, ktorí ešte vládali prežúvať, boli nasilu vykrmovaní kopami šišiek, koláčov, burgerov a zákuskov. Miestnosťou zaburácal silný hlas:
„VITAJTE V IMOBILIKONE! DNES TU MÁME NOVÉ PRASA NA VYKRMOVANIE. TEN, KTO PONÚKNE NAJVYŠŠIU CENU, SI HO MÔŽE PREVZIAŤ!“
Po tejto správe som celý vydesený začal zápasiť s postrojom. Aj keď som bol stále nadržaný a umieral som od hladu, vedel som, že nemôžem skončiť podobne ako ostatní unesení. Musím sa stadeto dostať von. Ale vo svojom srdci som vedel, že nemám šancu. O pár minút neskôr sa znovu ozval hlas:
„NECH SA ZAČNE VÝKRM!“
Zo stropu začali klesať tri trubice, v ktorých sa nachádzali naukladané šišky. Priložili mi ich k ústam. V zlomku sekundy trubica vystrelila šišku priamo do mojich úst. Snažil som sa ju vytlačiť, ale vôbec sa nepohla. Usiloval som sa bojovať, ale premohol ma hlad. Začal som hrýzť do šišky, aby som ju prehltol. Keď som skončil, v ústach mi pristála ďalšia šiška. Aj tú som zjedol. Čoskoro som ledva vládal prežúvať, takže som prehĺtal celé šišky. Raz za čas vystreklo z trubice niečo, čo chutilo ako rozpustená zmrzlina, aby to všetko spláchla. Zanedlho som skončil s prvou trubicou. Ďalšia robila to isté a potom ďalšia taktiež. Možno po takej polhodine som musel zjesť asi 60 šišiek. Po celý čas dav po mne pokrikoval a vrieskal:
„Poďme,
žer, ty tučná sviňa!“
„Len to
všetko prehltni, ty prasnica!“
„Ešte nie
si plná, svinka?“
Po tomto nekonečnom jedle bolo moje brucho značne nafúknuté. Podobal som sa na nejakú vzducholoď, ktorá visela zo stropu. Avšak môj hlad stále pretrvával. Z plafónu sa spustila ďalšia trubica, ale táto bola širšia ako predošlé. Natlačili mi ju do úst, dokonca hlboko do krku. Potom sa začala valiť hustá, krémová tekutina priamo do môjho žalúdka. Mohol som cítiť, ako sa mi citeľne zväčšuje brucho počas tohto dopchávania. Bolo zvláštne, že som trávil extrémne rýchlo. Spolu s mojim narastajúcim bruchom sa mi zväčšoval aj zadok a stehná. Musel som dosiahnuť 150 kíl. Mohol som doslova cítiť, ako mi hrubnú prsty a ako moje svaly miznú pod nánosmi nového sadla. Zrazu PRÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁSK! Moje slipy sa rozleteli na kúsky a spadli na zem. Teraz mi vonku trčal môj stále stojaci vták, ktorý neprestával slintať. Bol som teraz úplne nahý pred stovkami nadržaných divochov. Aj keď sa mi brucho zväčšovalo ďaleko za hranicou normálneho, nebolelo ma to. Moja žiadostivosť bola dokonca ešte silnejšia. Cítil som sa tak bezmocný – visel som zo stropu a pumpovali do mňa chutný a výživný krém. Stával som sa imobilným a zbytočným. Ale hlavne som sa potreboval uvoľniť. Každou nasledovnou minútou s trubicou v ústach som pribral ďalšie kilo na moje už beztak ťažké telo.
Po hodine dopchávania odpojili hadicu a nechali ma hojdať sa, zatiaľ čo som stále tiekol z vtáka a z mojich úst stekal zvyšok krému. Nové kilá na mojom tele naplnili postroj, ktorý vyzeral, že sa tiež čoskoro roztrhne. Brucho mi pretekalo cez kožený pás, ktorý sa zabáral čoraz hlbšie. Remene okolo mojich rúk boli teraz také tesné, že som si necítil prsty, ktoré vyzerali ako klobásy.
Zrazu začali reťaze klesať a v dave to znovu začalo vrieť. Niečo sa malo udiať a mal som tušenia, že s tým budem mať dočinenia. Podo mnou bol piedestál a tesne predtým, ako by som sa ho mohol dotknúť, reťaze sa zastavili. Potom sa reťaze pripevnené k mojim rukám začali ťahať dozadu, zatiaľ čo reťaz na mojom páse dopredu. Pokračovalo to, až kým som nebol v horizontálnej polohe, ale stále som sa nemohol dotknúť podlahy. Na piedestál prišli dvaja muži – jeden držal lievik a druhý dotlačil vozík s horou výdatného jedla. Mal veľký pupok, pravdepodobne plný piva, a dve malé prsia navrchu. Ruky a nohy mal veľké a svalnaté a mal tmavočiernu bradu s plešatou hlavou. Druhý týpek bol o trochu menší, ale taktiež mal masívne brucho a vyposilované ruky. Celú hlavu mal pokrytú vlasmi a mal husté obočie. Bol opálený.
Natiahol som hlavu hore, aby som sa pozrel, čo robia, ale moja trojitá brada mi bránila v pohybe. Bradáč prišiel za mňa, zatiaľ čo Obočie prišiel predo mňa. Chytil ma za bradu a zatlačil mi hlavu do hora, pozeral sa mi priamo do očí. Jeho hlboké oči mi okamžite vzpriamili vtáka.
„Zješ všetko, ty tučné prasa. Keď skončíš, dostaneš všetko, čo budeš chcieť.“
Zrazu schmatol sendvič z vozíka a natlačil mi ho do úst. Skôr, ako som ho stihol rozžuť, mi do úst natlačil ďalší, takže sa moje bacuľaté líca nadúvali jedlom. Prehltol som tak rýchlo, ako to len bolo možné, lebo nasledoval ďalší. Možno po 10 burgeroch vzal lievik a pripevnil mi ho k ústam. Ústa mi zaplavilo rozpustené maslo, ktoré prúdilo priamo dolu krkom. Keď som ho prehĺtal, cítil som, ako ma Bradáč nadvihol a položil si svoj bachor na moje kríže. Schmatol moje široké boky a natlačil svojho namazaného vtáka priamo do môjho zadku. Oči sa mi rozšírili a skoro som sa zadusil maslom. Dav šalel. Skoro som začal striekať, ale moja imobilita mi v tom zabránila.
Potešenie a bolesť vzadu sa stali zdrojom vĺn rozkoše, ktoré prechádzali do celého tela. Napriek tečúcemu maslu som vzdychal. Keď maslo došlo, odmontovali mi lievik z úst a Obočie mi strčil vtáka do úst. Bolo toho na mňa tak priveľa, že som sa poddal, začal som ho fajčiť a prehĺtať dávky semena, ktoré do mňa striekal. Vlastne ma z obidvoch strán jebali.
Po tomto dvojitom zneužití prišiel rad na ďalších mužov, ktorí ma kŕmili koláčmi, sendvičmi, kúskami pizze a hrsťami zmrzliny. Jeden do mňa pchal jedlo, zatiaľ čo druhý mi masíroval cecky, aby ma ešte viac vzrušil. Medzitým ma ponatierali cukrovou polevou a masťou. Pupok som mal neuveriteľne nafúknutý. Počul som, ako praská napnutá koža na postroji, keďže sa moje telo neuveriteľne zväčšovalo.
"Tvoja odmena za to, že si bol poslušné prasiatko," povedal Obočie, sklonil sa dolu a vsunul ruky pod moje brucho, aby našiel môjho ešte stále stojaceho vtáka. Jeho prsty ho pevne ovinuli. Stačil jeden krátky pohyb... Vystrekol som priamo na podlahu. Potom dvaja muži uvoľnili postroj, až kým nebol dosť pevný na to, aby ma udržal, ale dosť uvoľnený, aby ma nerezal. Očistili sa a nechali ma pokrytého jedlom a semenom. Odstránili piedestál a reťaze ma zdvihli, takže som sa mohol poobzerať po miestnosti. Keď som sa pozeral na ten rehotajúci sa dav, uvedomil som si, že toto sa tak skoro neskončí. Stratil som pojem o čase, pretože tam neboli žiadne okná. Kvapkala zo mňa masť, z mojej brady krém a zo zadku semeno. Musel som mať okolo štvrť tony. Vôbec som si už nevidel na vtáka, ale určite musel vyzerať úboho pod mojím veľkým bachorom. Ruky som mal nafúknuté a prsty boli také široké, že som ich nevedel ohnúť. Stehná som mal teraz tak široké, ako bol môj zadok kedysi. Moje mäsnaté nohy viseli, boli nepotrebné. Prsia som mal o veľkosti volejbalovej lopty. Každé ovísali na môj nabublaný pupok.
Rovnaká trubica na vykrmovanie znovu klesla z plafónu a priblížili ju k mojim ústam. Ale teraz som chcel ešte viac. Celé tie roky som na všetko len kašľal, ale teraz som našiel niečo, v čom vynikám. Zabudol som na celý svoj predchádzajúci život a zameral som sa len na rozširovanie môjho pásu. Aj keď som bol už väčší ako oni, pre všetkých mužov v miestnosti som bol stále ich malé prasiatko. Stal som sa otrokom svojho hladu a žiadostivosti. Všetko, čo som chcel, bolo, aby ma ostatní kontrolovali a vykrmovali, až kým sa nebudem môcť pohnúť.
Trubica bola zavedená do môjho žalúdka a čakal som, kým začalo do neho prúdiť sadlo. Pozrel som sa na tých zdivočených mužov v dave a videl som v ich očiach dominanciu a nenasýtenosť. Keď môj posledný kúsok osobnosti zmizol, akceptoval som svoje nové kilá. Hojdal som sa sem a tam, nemal som žiadnu kontrolu nad tým, čo sa so mnou deje. Keď to do mňa začali pumpovať, zatvoril som oči a nechal som si napĺňať brucho a zväčšovať telo.
Komentáre
Zverejnenie komentára