Svet priberania a tuku

 Pomaly a ťažko vošiel do obchodu. Bol to veľmi veľký muž – taký, ktorý si vždy získa pozornosť. Bol stálym zákazníkom nášho obchodu na predaj XXL+ oblečenia. Predavač, ktorý sa obvykle o neho staral, tam nebol. V ten deň sme tam boli len ja a manažér Jim. Bol to tichý deň, nič sa veľmi nedialo. Akurát snežilo a vyzeralo to tak, že sa to ešte zhorší. „Dobrý deň, ako sa máte?“ priblížil som sa k nemu s mojou obvyklou predavačskou hláškou. „Celkom dobre,“ odvetil ťažkým dychom. „Greg tu dnes nie je, pretože je chorý a navyše sa ešte zhoršuje počasie,“ vysvetlil som. „To je v poriadku. V každom prípade som potreboval prísť. Mám pred sebou veľký víkend a potrebujem nejaké oblečenie,“ odvetil a stále sťažka dýchal. „Čo potrebujete?“ „No, potrebujem nové nohavice. Tieto majú v rozkroku veľmi málo látky, takže sa dosť zodierajú,“ povedal s malým úškrnom. „Naozaj? No, pozrime sa, čo máme. Akú máte veľkosť?“ „Pred tromi týždňami, keď som si kupoval tieto, som mal obvod pása 193 cm.“ „To f...

Nedávno som dosiahol dno v mojom živote. Vždy som bol veľké dieťa. Nie obézne, ale určite som mal nadváhu. Ramená a stehná som mal široké a mäsnaté, ale nehojdalo sa na nich sadlo. Prsia a brucho sa tiesnili v mojom tričku. A môj krk som mal len o kúsok tenší od hlavy. Kvôli mojej váhe si zo mňa často uťahovali, ale nebolo to nič, čo by som nevedel ustáť. Bolo to len občasné potľapkanie po bruchu, po ktorom nasledovalo Včera večer bola veľká večera, však? Našťastie som mal dobrú postavu, aby som sa mohol stať futbalistom v našom tíme. Nebavilo ma to až tak veľmi, ale nazdával som sa, že by mi to mohlo pomôcť zmierniť šikanu. A mal som pravdu. Hral som počas strednej školy v prváku a druháku. Bohužiaľ v tretiaku zistil jeden zo spoluhráčov, že som gay a cítil som veľký tlak na to, aby som odišiel. V poslednom ročníku som nehral. Už ma tak veľmi nešikanovali, ale o to viac ma obchádzali. V poriadku, povedal som si, nikdy som o nich veľmi nestál. Avšak moje stravovanie, s ktorým som začal...

  Max sa strhol z nepokojného spánku. Snívali sa mu samé bláznivé sny, takže celú noc mal pocit, že napoly spal a napoly bdel. Teraz sa mu nechcelo otvoriť oči. Zažmúril, pozrel sa hore a uvidel blikajúce fluoreskujúce svetlo. Bol ako omámený a zmätený. Usiloval sa postaviť, ale nemohol. Prepadla ho panika a snažil sa pohnúť. Sedel vzpriamený na stoličke, pričom ruky a nohy mal k nej pripútané. „Bré ránko, Max,“ ozval sa hlas z tmavého miesta pred ním. „Sme veľmi radi, že ťa tu máme.“ Do svetla vkročil muž. Bol vysoký, okolo dvoch metrov, a neuveriteľne tučný. Pupok mu trčal výrazne vpredu a každé jeho stehno bolo veľké ako Maxov driek. Na vrchu veľkého bachora trónila mäkkučká hruď. Bol úplne nahý, ak nerátame slipy, ktoré však viac-menej všade zakrývalo jeho rozkysnuté telo. Keď podišiel bližšie, celé telo sa roztriaslo a rozhojdalo. Max cítil, ako sa mu postavil vták, keď si to všetko uvedomil. Toho muža poznal... „Už dlho sme na toto čakali, Max. My všetci...“ Ako m...