Zvádzanie
Už týždne som počas obednej prestávky na našej fakulte sledoval Andreja. Bol neuveriteľne utiahnutý, len zriedkakedy s niekým prehodil pár slov a väčšinou sa túlal len sám. Počul som klebety, že je teplý, ale nikto to nevedel zaručiť, pretože sme vo výsledku vedeli o ňom len veľmi málo. Bol som ním posadnutý. Moje srdce poskočilo vždy, keď som ho uvidel. Bol presne ten typ chalana, ktorý sa mi páčil – tučnučký. Určite bol dvakrát väčší ako hocijaký iný chalan na našej škole a pokrytý bol mäkkými nadýchanými faldíkmi. Celé telo mal zaoblené, rozkysnuté a jeho naskladané michelinovské záhyby ústili do postranných faldov na chrbte. Mal dva mäkké cecky, ktoré ste mohli vidieť, ako sa pohojdávajú, keď kráčal. Sledoval som, ako sa snaží napchať do našich školských lavíc a ako sa ešte viac trápi, keď sa z nich mal vysúkať. Iba v jeden moment dňa som ho videl celého rozžiareného – keď bol v jedálni. Úplne ožil, keď dostal jedlo. Zvlášť zbožňoval čokolády. Každý deň som ho mohol vidieť, ako sa po obede napcháva čokoládovými sladkosťami. Úplne som po ňom prahol.
V jeden októbrový piatok sa mi naskytla príležitosť. Sedel som obďaleč pri stole. Všetci boli prekvapení, keď sa po vyjdení novej Xbox hry Journeyman Andrej pripojil do debaty. Takže tento tučko má rád Xbox. Vzrušene začal zdieľať svoje malé znalosti o tejto výborne vypracovanej hre, ktorú si však teraz bohužiaľ nemohol dovoliť. Vedel som, že sa mi naskytla príležitosť. Zostal som pri stole, až kým všetci neodišli, aby som zostal sám s Andrejom, ktorý bol aktuálne zaneprázdnený svojim druhým dezertom.
„Hej, ja mám Journeymana. Nechceš niekedy skočiť ku mne a zahrať si ho?“
Andrejovi očividne poskočilo srdce a vzrušene odpovedal, že príde zajtra. Dohodli sme si detaily – povedal mi, že príde zajtra okolo poludnia. Ponáhľal som sa po škole, aby som stiahol hru, ktorá ma vyšla na 70 eur. Cítil som, že tie peniaze stáli za to, ak by som mohol položiť ruky na jeho veľké rozkysnuté a mäkké telo. Pomyslel som si na všetky momenty, keď som ho videl s rozžiarenou tvárou, ako sa láduje nejakými čokoládovými dezertami. Takže som išiel do obchodu nakúpiť. Tento tučniačik zažije najlepší deň svojho života.
Nasledujúce ráno som vstal skôr, upratal som byt, osprchoval som sa a nastajloval si vlasy. Pre istotu som sa dolu vyčistil (ak náhodou). Zapálil som sviečku, aby som navodil správnu atmosféru, a čakal som. Ozval sa zvonček na dverách a bol tam – tento najmäkkší, najtučnejší chalan, akého som kedy poznal, vchádzal do môjho bytu. Rozbúšilo sa mi srdce.
Vzal som nám nejaké pivá z chladničky a posadili sme sa ku hre. Bola to hra len pre jedného hráča, takže som ho nechal hrať (fakt ma tá hra nezaujímala) a len som sa pozeral, pričom som dosť často odchádzal doplniť pivá. Po zhruba hodine a pol som sa rozhodol, že skúsim zájsť ďalej. Pomaly som si natiahol nohu doľava, až kým sa jemne nedotýkala tej jeho. Roky som toto nespravil. Vždy som bol len s chalanmi, pri ktorých som si bol istý, že sú teplí. Táto technika ma však za celé tie roky nesklamala. Neodtiahol si nohu, dobré znamenie. Prešla polhodina, počas ktorej som sa zameriaval na miesto, kde sa ho moje koleno dotýkalo. Postavil som sa, aby som nám doniesol ďalšie pivo a keď som prišiel späť, posadil som sa o trochu bližšie. Naše nohy sa teraz dotýkali už viac a toto blízke sedenie stačilo na to, aby sa jeho boky tlačili ku mne. Uvedomil som si, ako veľmi je jeho fald mäkký proti môjmu vyšportovanému a pevnému telu. To bol zážitok!
Hral celé tri hodiny, kým nakoniec vypol hru. Keď skončil, neodtiahol sa, ani nevstal. Len tam tak sedel, naše telá sa jemne dotýkali. Ďalšie dobré znamenie. Ticho medzi nami som neprerušil počas niekoľkých minút. Tučko bol príliš utiahnutý, nikdy by si nedovolil spraviť niečo viac. Musel som teda spraviť niečo ja, ale najprv som sa potreboval uistiť. Odtiahol som sa a obrátil som k nemu tvár:
„Tak čo, páčila sa ti hra? Naplnila tvoje očakávania?“
„Hej, veľmi,“ odvetil s úsmevom. Hlas sa mu trochu zatriasol.
Nepovedal už nič viac. Pozerali sme si do očí dosť dlho, takže som sa rozhodol ísť do toho. Pomaly som sa k nemu naklonil, zatvoril som oči, jemne som pootvoril ústa a dotkol som sa ho. Bože, zbožňujem toto vzrušenie zo zvádzania. Naše jazyky sa stretli a ústa sa pustili do práce. Ako prvý som si položil ruku za jeho hlavu a pritisol som ho viac k sebe predtým, ako mi ruka skĺzla nižšie po chrbte. Našiel som plno sadla pri spodku chrbtice. Začal som ho prehmatávať a skúmať, ako ústi do tukových vankúšikov, ktoré tvoria spodnú časť jeho veľkého nakypreného brucha. Jemne som ho poškrabkal a potom som prešiel hore k jeho trasľavej hrudi. Stískal som ju a začal som sa hrať s jeho bradavkou, ktorú som jemne štipkal. Cítil som, že sa pri tomto momente sprudka nadýchol, takže som oslobodil svoju druhú ruku, aby som našiel jeho druhú bradavku. Tučniačik začal vzdychať od vzrušenia. Zmenili sme pozíciu, aby som ho mohol objať s oboma rukami, vziať do rúk jeho bôčiky a nadvihovať faldy tuku ku mne, aby som pocítil jeho vankúšové brucho na mojom štíhlom tele. Všetko to, čo som chcel už týždne.
Neviem, ako dlho sme sa takto hrali. Nechal sa viesť, takže sme sa začali vyzliekať. Vedel som, že musím ísť do toho ako prvý. Andrej vyzeral nadšený. Pochybujem, že niekoho predo mnou vôbec pobozkal.
„Hej, si tu už hodiny, idem niečo pohľadať na jedenie. Čo máš rád?“
„Hocičo s čokoládou.“
Takúto odpoveď som predpovedal, takže som zašiel do kuchyne. Už predtým som nakúpil nejakú čokoládu, sladkosti, a teraz som si nebol istý, čo spraviť. Nechcel som na neho príliš tlačiť, ale chcel som, aby to všetko pre mňa zjedol. Rozhodol som sa, že na neho pôjdem pomaly. Vzal som krabicu čokoládových éclairs a doniesol som ich do izby. Tvár sa mu rozjasnila, keď uvidel, presne ako som predpokladal, jedno zo svojich najobľúbenejších jedál. Otvoril som škatuľu a vybral som prvý. Celý vzrušený čakal a nevedel, či mu ho podám alebo mu posuniem krabicu. Nemyslím si, že očakával, že mu ho priložím priamo k perám. Otvoril ústa a skoro polovica zmizla. Za pár sekúnd prehltol cesto, krém i čokoládu. Hladne otvoril ústa na zvyšok. Podobne sme pokračovali aj s tretím, štvrtým, piatym či šiestym. Andrej vyzeral šťastne a spokojne, keď prehltol posledné zvyšky čokolády a krému, ktoré mal v ústach. Natiahol som sa po ďalší bozk. Dobrú chvíľu sme sa mazlili, až kým som sa neodtiahol a nespýtal som sa ho:
„Stále hladný?“
„Mohol by som ešte niečo zjesť,“ odpovedal s úsmevom.
Odišiel som naspäť do kuchyne a rozhodol som sa, že si trúfnem doniesť na tácke všetko zostávajúce jedlo, ktoré som kúpil. Čokoládový koláč, téglik čokoládovej zmrzky, šesť šišiek plnených čokoládou a štyri čokoládové tyčinky. Vrátil som sa s podnosom a nahodil som svoj najzvádzajúcejší úsmev. Andrej vyzeral zmätený, ale bol príliš nadržaný a všadeprítomná čokoláda ho nútila prestať myslieť. Začal som koláčom. Posadil som sa k nemu a kŕmil som ho svojimi rukami. Čokoládovú polevu mal po celej tvári, takže som prešiel prstom okolo jeho perí a nechal som ju ho zlíznuť. Potom som mu dal čokoládové šišky, ktoré zmizli po chvíli. Keď sme však už boli pri šiestej, začal viditeľne spomaľovať. Zmenil som taktiku a dal som mu zmrzlinu, ktorá sa medzičasom rozpustila. Priložil som mu téglik k ústam a pomaly som začal liať krémovú tekutinu. Veľmi rýchlo ju prehltol celú. Musel už byť pekne plný a nafúknutý, pretože som si všimol, že si rukami trie hornú časť brucha. Vyšlo z neho malé odgrgnutie, kým som otváral prvú čokoládovú tyčinku. Zvalil sa dozadu a zatvoril oči. Nedočkavo otvoril ústa, čakajúc na prvé sústo. Rozlámal som tyčinku na malé kúsky a pomaly som ho kŕmil. Kúsok za kúskom, až kým sa všetky štyri tyčinky nestratili v jeho bruchu.
Po tomto všetkom zjedenom jedle som sa pustil do masírovania jeho napnutého pupka. Dýchal sťažka a čelo mal pokryté potom. Usmial som sa – vedel som, že jeho telo práve pracuje na strávení celej tej kopy jedla, ktoré som do neho vlastnoručne natlačil, aby z nej spravil ďalší mäkký a poddajný tuk, s ktorým sa budem môcť hrať. Stál mi ako skala, keď som rukami zašiel pod jeho sveter. Bohužiaľ nepochopil hneď môj signál, takže som vsunul aj druhú ruku a vyzliekol som mu ho aj s tričkom. Predklonil sa, aby mi pomohol, potom sa zvalil naspäť, aby pokračoval v trávení. Zrazu som mohol všetko vidieť. Jeho brucho bolo obrovské. Ponoril som svoj prst hlboko do jeho pupka a rozhojdal som mu mäkké nadýchané brucho. Celá tá vec sa rozkolísala ako veľká kopa želatíny. Chytil som mu prsia a medzi bradavkami a bruchom som pocítil spotené miesto. Prisunul som sa bližšie a začal som sa hrať s jeho bradavkami. Ako som po nich prechádzal jazykom, jeho dýchanie sa stávalo čoraz ťažším. Presunul som ruku na jeho podbruško, jemne som ho stláčal a hladkal. Skĺzol som nižšie, aby som pohľadal jeho vtáka obklopeného kopami sadla. Tento signál už pochopil – natiahol sa, aby si rozopol nohavice. Oboma rukami som mu zdvihol brucho a našiel som jeho vtáka v objatí všadeprítomného sadla. Prevzal držanie svojho brucha, takže som mohol rukami roztláčať od seba faldy na stehnách. Sklonil som sa a vzal som mu vtáka do úst. Šteklil som ho jazykom. Vytiahol som si ruky, takže sadlo na stehnách sa začalo valiť na moju hlavu. Natiahol som ruky ponad jeho masívne brucho, aby som sa znovu pohral s bradavkami. Cítil som, že dýcha čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Fajčil som ho, až kým sa mi nespravil v ústach. Celé telo sa mu triaslo od vzrušenia z orgazmu. Vytiahol som sa von. Líca som mal pokryté potom z jeho stehien a ruky zas od jeho pŕs.
„Chutilo ti, však?“ spýtal som sa veselo.
„Áno,“ odvetil a nervózne sa zasmial. Počas toho, ako som stál nad ním, som sa cítil tak mocný. Ja som bol úplne oblečený, zatiaľ čo on mal svoje celé tučné rozkysnuté telo nahé. Posadil som sa a začal som brať do rúk jeho faldy na bruchu.
„Ak chceš, môžeš sem kedykoľvek prísť, keď budeš mať chuť na podobné papanie. Dám ti toľko čokolády, koľko len zvládneš zjesť.“
„Stále však nechápem: čo z toho máš?“
„Páči sa mi tuk,“ odvetil som sebavedome. „Rád sa s ním hrám a páči sa mi predstava, že by som si ťa vykrmoval.“
Na toto veľmi nezareagoval. Pravdepodobne mu vôbec nezáležalo na tom, ako veľmi je tučný. Stačilo, aby mal neustály prísun čokolády a ďalších orgazmov.
„Si úplne spotený, pôjdeme sa osprchovať?“
Nasledoval ma do kúpeľne a pozorne si ma prezrel, kým som sa vyzliekal. Stále to bol ten utiahnutý nakysnutý chalan, akého som poznal predtým. Očividne výstrek do mojich úst nestačil na to, aby bol sebavedomejší. Vzal som mu ruky a položil som ich na moje telo. Začal ma nimi skúmať. Jeho tučnučké prsty prechádzali hore a dole po mojej chudej postave, od mojich ostrých sánok až po tvrdého vtáka. Zaviedol som ho do sprchy a vytlačil som veľa sprchového gélu na jeho tučné telo. Vzdychal, keď som mu masíroval každý jeden fald sadla, zatiaľ čo na nás dopadala teplá voda. Pozrel som sa na jeho boky a otočil som si ho. Oprel si ruky o stenu a predklonil sa. Prstami som zašiel hlboko medzi jeho šťavnaté a veľké polky, až kým som nenašiel jeho úzku dierku. Vopchal som do nej prst a počul som, ako spokojne vydýchol. Vytiahol som ho a znovu som do nej zašiel, tentokrát s dvomi prstami. Teraz nebol žiadny výdych, len jemný vzdych. Roztiahol som rukami jeho polky a nasmeroval som špičku vtáka na jeho riť. Pomaly, pomaličky som zasúval. Ruky som si posunul na jeho bôčiky a cítil som, ako celé jeho telo relaxuje, keď zadok úplne obopol moje náradie. Pomaly som začal zasúvať a omakával som všetky zákutia tela, na ktoré som mohol dočiahnuť. Funel a vzdychal, keď som ho zaboril úplne dovnútra, zatiaľ čo na nás dopadala horúca voda. Všetok tuk sa mu natriasal a kymácal sa, keď som ho začal nabodávať rýchlejšie a rýchlejšie. Zaklonil som sa a vzdychol som, keď som sa do neho hlboko vystriekal. Položil som si hruď na jeho robustný chrbát, aby som chytil dych.
Keď som sa spamätal, pohľadal som uterák. Andrej tam stál a uškŕňal sa od spokojnosti, keď som ho sušil. Dal som si záležať, aby som zašiel do každého záhybu tuku. Obidvaja sme tam v kúpeľni stáli nahí.
„Budem ťa vykrmovať, ako sa len bude dať.“
„Nechám sa vykrmovať, ako len budeš chcieť.“
Zdroj : https://gainerstories.ucoz.com/publ/english_stories/realistic/the_dance/4-1-0-846
Komentáre
Zverejnenie komentára