Števov odkaz váhajúcim: Správny chlap má mať krivky!

 

Števo (meno sme na jeho žiadosť zmenili) patrí k malej skupine heterákov, ktorí sa nachádzajú na Grommri, kde prevažujú gayovia. V rozhovore sa okrem iného dozviete, ako vníma túto komunitu, či už dosiahol hranicu, kedy sa považuje za tučného, ako aj to, ako ho vnímajú deti v škole.

Môžeš sa nám predstaviť, Števo?

Ahojte, volám sa Štefan, som zo stredného Slovenska. Ťahá mi už na tretie okrúhle narodeniny. Som umelecky cítiaca duša, ktorej kreativita pracuje na plné obrátky.

Akému umeniu sa venuješ?

Je to dosť zaujímavé, ale venujem sa tancu. (smiech) Takže nezlučiteľné veci hneď vedľa seba.

Ako sa Ti teda darí zlúčiť takéto navonok vzdialené veci? Kedy si začal priberať?

Darí sa mi to veľmi ťažko, aj keď teraz sa už hýbem oveľa menej ako kedysi. Ale telo si pamätá a keďže som sa hýbal odmala, tak je teraz ťažké naučiť ho, aby nespaľovalo, ale nabaľovalo. (smiech) Aktívne som začal priberať asi pred 6. rokmi – nepočítal som to, takže to je také číslo z "brucha". Snívam o tom už odmala. Ako 9-ročný som zistil, že sa mi to začína páčiť.

Ako si si to už v detstve uvedomil?

Začal som si viac všímať veľké bruchá. Doma som si začal vypchávať tričká, aby som zistil, aké to je byť tučný. A vtedy som zistil, že inklinujem k plnším tvarom a sám chcem byť priestorovo výraznejší.

Odvtedy však uplynulo veľa rokov, kým si sa nakoniec pustil do plnenia svojho sna. Čo bolo nakoniec tým spúšťačom reálneho priberania?
Hlavným spúšťačom bolo asi to, keď som na vysokej škole začal zo stresu pred bakalárskymi štátnicami priberať. Keďže som dlho nemohol pribrať a vtedy sa to podarilo samo od seba, tak som do toto išiel naplno. Začínal som na váhe približne 75 kíl. Moje doterajšie maximum bolo 116,5 kg. Myslím si, že pre mňa je najväčší spúšťač motivácia a hlavne to, keď vidím výsledky. (úsmev)

Väčšina ľudí si pri slove tanečník okamžite predstaví chudého muža. Ako tvoji kolegovia reagovali na tvoje priberanie?

Úplne v pohode. Samozrejme, poznámky boli, ale ja sa stále tvárim, že s tým chcem niečo urobiť. V podstate im neklamem, len im nepoviem, že chcem pribrať ešte viac a nie chudnúť (aj keď je pravda, že teraz som trocha schudol). Ale čo sa týka týchto poznámok, obrátim to stále na vtip a tým pádom sa už na to nik nepýta, nakoľko sám o sebe hovorím ako o tučnom tanečníkovi.

Pôsobíš zároveň ako učiteľ tanca. Si vlastne pre deti ukážkou toho, že môže byť niekto tučný a zároveň veľmi pohybovo aktívny.

Dá sa to aj takto povedať, ale toto sme nikdy nerozoberali, pochopiteľne. Skôr sa snažím motivovať, že ak to ja s takým bruchom urobím, tak oni to musia zvládnuť určite.

Deti sú často veľmi úprimné - vypočul si si od nich na seba nejaké poznámky?

Nie. Moja taktika zabrala - robím si z toho srandu a tým pádom sa má na to nepýtajú a ani to nekomentujú.

Pribral si viac ako 40 kíl za šesť rokov, takže sa Tvoje telo úplne zmenilo. Čo Ťa najviac prekvapilo, s čím si nerátal?

Najviac ma prekvapilo asi to, že som pribral najviditeľnejšie na tvári. Až neskôr to bolo brucho. Nehovorím, že sa mi to nepáči, ale viac by som prijal priberať na tele ako na krku a tvári.

Existuje nejaký spôsob ako sa vyrovnať s tým, že telo si ukladá tuk inde, ako by sme si želali?
Ťažká otázka. Ja si myslím, že keď sa človek rozhodne ísť touto našou cestou, tak prijme akúkoľvek možnosť. Veď keď dosiahne svoj cieľ, tak mu bude jedno, či je väčší tam alebo hentam... Ja sa napríklad teším na ten čas, keď sa budem považovať za tučného a budem sa z toho tešiť každý jeden deň.

Ty si sa pre priberanie rozhodol hneď na začiatku alebo si mal obdobie skepsy, keď si uvažoval, či je to naozaj dobré?

Túžil som po tom už od detstva, avšak som sa nejako nesnažil vedome priberať. Ani som nemal nejakú príležitosť. Vedome som začal až po tom, ako som už spomínal, keď som sám od seba zrazu pribral. To ma naštartovalo k väčšiemu prejedaniu sa.

V predošlej odpovedi si poznamenal, že sa napriek svojim 116 kilám necítiš tučný. Kedy sa začneš považovať za tučného?

Taká moja hranica, kedy sa už asi budem cítiť tučný, je nad 130 kíl. To ale neznamená, že by som nechcel potom v tom pokračovať.

Prečo je práve 130 kíl pre Teba hranicou, kedy by si sa už považoval za tučného?
130 je pre mňa číslo, ktoré som si vysníval už v detstve. Bolo to prvé číslo, ktoré mi vtedy napadlo. Preto si myslím, že táto hranica bude pre mňa tá, ktorá má presvedčí o tom, že sa cítim byť tučný.

Čím sa najradšej vykrmuješ?
Najradšej asi sladkým. V gumených medvedíkoch by som aj spal. Keď chcem ísť do poriadneho maxima, tak po všetkom jedení ešte vypijem zmrzlinu. Ale nepohrdnem ani klasickým mekáčom, pizzou a cestovinami. Najlepšie by asi bolo, keby mi niekto z času na čas prišiel pomôcť má nakŕmiť (úsmev).

Pri tebe je zvláštnosťou to, že sa ako heterák nachádzaš na Grommri, kde sú prevažne gayovia. Prečo práve Grommr, a nie jeho heterosexuálna verzia?

Na Grommr som natrafil cez YouTube videá čistou náhodou. Zaregistroval som sa a keď som videl tie bruchá, ostal som tam. Ako heterák tam síce nemám veľkú šancu, ale páči sa mi to, že sa viem o tejto veci otvorene porozprávať s inými ľuďmi. Časom som sa zaregistroval aj na heterácku platformu, ale tam sa nejako nikto neozýval a ani neodpovedal na moje správy. Tak som prevažne na Grommri.

Ako hodnotíš túto komunitu?
Ako ju hodnotím? Podľa mňa tam niekedy bolo viac ľudí, ktorí chceli pomôcť jeden druhému. Teraz mi to už príde skôr ako... Ani to neviem opísať ako... Jednoducho ak sa nepresťahuješ bližšie, nebudem si s tebou písať. Mám tam pár ľudí, s ktorými si sem tam napíšem, ale už tam chodím oveľa menej ako kedysi. Škoda, chýba mi ten „starý“ Grommr.

Čiže máš pocit, že sú ľudia viac sebeckí?
Nenazval by som to asi sebeckosťou. Ale skôr každý pozerá iba na blaho samého seba. Akonáhle niekto potrebuje pomoc alebo sa len porozprávať, a ten dotyčný na to nemá chuť, tak vás hodí do koša a ste pre neho nezaujímavý. 

 

Podarilo sa ti stretnúť sa s niekým z Grommra?
Áno podarilo. (úsmev) A bolo to super! Takéto stretnutia mi teraz už chýbajú...

Aký najlepší zážitok máš spojený s vykrmovaním?
Je pravda, že nemám veľa zážitkov, ale pre mňa bolo najzaujímavejšie práve prvé stretnutie s tebou. (úsmev) Bola to taká moja prvá reálna skúsenosť s niekým z nášho sveta. Aj keď som bol vtedy chudý, mal som niečo tesne pod 100 kg, cítil som sa ako tučko, keď si mi po dojedeni všetkého toho jedla preskúmal moje naplnené brucho. Bol to super pocit, ktorý by som chcel ešte určite zažiť.

Takže máš rád, keď vidíš, že sú ostatní ľudia spokojní s výsledkami svojej práce na tebe?

Presne tak. (úsmev) Teším sa, keď sa tešia z každého kila, čo priberiem.

Ako si predstavuješ ideálnu komunitu? Ako by mohla fungovať na Slovensku?
Hlavne nech je rôznorodá. Keď budú všetci rovnakí, tak to tiež nie je dobré. Ale celkovo ľudia by mali prestať pozerať iba na seba, ale pomôcť aj iným. A to neberiem len v našej komunite, ale celkovo by som chcel vyslať takéto posolstvo do sveta. A čo sa týka komunity na Slovensku, tak to je ťažko povedať. Hlavne by sa asi ľudia mali prestať skrývať. Je však pravda, že aj ja som si myslel veľmi dlho, že som jediný, ktorému sa páči mať veľké brucho. Osobne si myslím, že by bolo asi fajn, keby sa ľudia stretávali častejšie, a možno aj spraviť nejaké hromadné podujatia. To by bolo super, ale osobne si myslím, že k tomuto nedospejeme len tak ľahko.

Prečo ? Máš strach sa stretávať?

No to nemám. Myslel som skôr vo všeobecnosti Slovákov a Čechov. Veľa ľudí sa asi boji ukázať, čo ich láka, podľa mňa.

Teda podliehajú tlaku spoločnosti?

Určite áno. Veď aj ja som sa otvoril, až keď som našiel Grommr komunitu a zistil som, že v tom nie som sám.

Už dlho vedieš kanál na youtube. Ako si sa k tomu dostal?
Komunitu ohľadom priberania som začal spoznávať cez YouTube. Pozeral som si tam rôzne videá. Raz prišla myšlienka, že sa natočím aj ja, veď za to nič nedám. Ale uvedomujem si, že čím dlhšie som v tejto komunite, som so sebou stále menej a menej spokojný, takže už ani veľmi nové videá neprodukujem.

Ako to myslíš s tou spokojnosťou?

No jednoducho si neprídem dosť tučný na to, aby som točil video.

Mnohí však môžu oceniť to, že vidia, ako postupne priberáš.

To áno ale to mi nepomôže cítiť sa v pohode pri natáčaní videí. Nabrať tak 30 kíl a hneď by mi to bolo príjemnejšie (smiech).

Už niekoľko rokov žiješ v manželstve. Zdôveril si sa s touto tvojou záľubou manželke?

Nie. Toto je jediné tajomstvo, ktoré v sebe držím. Inak sa s ňou rozprávam úplne o všetkom (smiech).

Prečo sa s ňou o tomto nechceš zdôveriť? Priberanie sa totiž nedá schovať.

Nedá sa to schovať, to je pravda, ale mám výhodu, že mi nezakazuje jesť, koľko chcem a čo chcem, takže ak priberiem, tak to veľmi nerieši. A ďalšia vec, všetko sladké musím zjesť ja, manželka to neje. (smiech)

Nikdy ti nevravela, aby si schudol ?

Jeden čas to skúšala, ale potom to prestalo.

Takže asi usúdila, že sa ti Tvoje telo páči a že sa v ňom cítiš dobre.
Pravdepodobne áno, ale pravdu poviem, neskúmam túto situáciu. Jednoducho sa snažím tajne priberať.

Keď sa pozrieš spätne na svoju dráhu priberania, je niečo, čo by si spravil inak?

Jediné čo by som zmenil je to, že by som s tým začal oveľa skôr. Inak by som nemenil nič.

A naopak čo si najviac ceníš z tohto priberania a z toho, ako ovplyvnilo tvoj život?

Teraz som síce v období, že som schudol, ale teší ma, ako vyzerám s bruchom. S priberaním sa začínam páčiť sám sebe a cítim sa mužnejší. Správny chlap má mať krivky (smiech).

Na záver – čo by si odkázal tým, ktorí čítajú tento rozhovor a možno váhajú nad priberaním?
Ak po tom túžite, určite choďte do toho. Ak máte byť šťastný s veľkým bruchom, neváhajte a choďte si za svojim cieľom. Nie je vôbec hanba mať krivky správneho chlapa! Brucho je predsa sexy, teda aspoň pre mňa (smiech). Ak vás to urobí šťastným, neváhajte a papajte do prasknutia.