SK: Za žltou maskou

Tento príbeh napísal slovenský fanúšik priberania MakeThisSlovakFat. Máš aj Ty v hlave super poviedku? Pošli ju na rotib564@gmail.com a my ju radi zverejníme.

**************

Cink. Na lište notifikácií sa ukázala ikonka žltej masky. Tibor vzal do ruky mobil a po chvíľke sa spokojne usmial. Príde. Takže dnešný lov sa pravdepodobne vydarí. Odpísal mu a preskroloval trochu vyššie, aby si znovu pozrel jeho fotky. Celkom pekná tvár, chudý, i keď mu už nevidno rebrá. Má nepatrné brucho, o to lepšie. Kedysi asi cvičil, i keď už pár rokov nie, premýšľal Tibor pri zoomovaní fotky. Chalan mal totiž ešte stále pekné prsia, ale už bolo vidno, že nie sú ako z kameňa. Vek nemal napísaný, ale to Tibora netrápilo, lebo našiel jednu z jeho fotiek na Facebooku. Takže Filip, 29 rokov, Brezno. Cink. Tibor napísal svoju adresu a poslal ešte jednu nahú fotku, aby si to mladý náhodou nerozmyslel. Potom zamieril do kúpeľne, aby sa osprchoval.

Zastavil kohútik a vzal si osušku. Tešil sa na dnešný večer. Konečne k nemu príde niekto po troch mesiacoch. Nebol škaredý, ani starý, mal len 38, no posledné mesiace mal toho veľa v práci. A teraz sa potreboval len k niekomu pritúliť a pohrať sa s ním. Osušil si svoje zarastené telo a odomkol mobil, na ktorom svietila nová správa. O dvadsať minút bude pri ňom. Všetko ide podľa plánu, prebehlo mu hlavou, keď sa pozeral do zrkadla. Spokojne si prezeral svoje telo – bol vysoký, holohlavý so symetrickou bradou. Modré oči. Za pevné a atletické telo vďačil plávaniu a horolezectvu. Pri voňavkovaní musel uznať, že stále vyzerá dobre. Navliekol si čierne bavlnené tričko a čierne kraťasové tepláky.

Tibor prešiel do obývačky, trochu upratal gauč a stlmil svetlo, na stole zapálil tri sviečky. Romantik sa v ňom nezaprel. Rutinne prešiel pohľadom po miestnosti, ale všetko bolo upratané ako zvyčajne. Tibor mal v tomto smere prax, Filip nebude prvý ani posledný.

Cink. Som pred dverami. Tibor zišiel dolu. Pred dverami stál Filip, bol to on.

„Čau, ja som Tibor, poď ďalej,“ usmial sa a vpustil Filipa dovnútra.

„Ahoj, som Filip, teší ma,“ utrúsil Filip zo zdvorilosti, bolo vidno, že je v rozpakoch. Asi takto často nechodil k niekomu domov.

„Potrafil si v pohode? Boli dobré cesty?“ Tibor sa snažil prelomiť trápne ticho.

„Hej, poznám to tu. Akurát som mal problém zaparkovať,“ odvetil Filip a nervózne podišiel k výťahu. Mal chutný zadok, taký akurát do ruky, preblyslo Tiborovi hlavou. Celkovo vyzeral dobre – džínsy a tričko s nejakým sloganom. Hnedé dlhé vlasy, mierne brčkavé, mu padali na plecia. Tibora zaujali hlavne orieškovohnedé oči a až nevinný úsmev. Páčil sa mu. Natiahol sa, aby stlačil šestku, a nenápadne sa nadýchol. Voňal jemne korenisto, to ho vedelo vždy rozdráždiť.

Cesta výťahom prešla mlčky, ale Tibor cítil, že Filip potrebuje vyprázdniť gule, jeho nadržanosť sa dala krájať. Premeral si ho od hlavy po päty. Filip sa usmial, hneď si to všimol. Akoby z neho v tom momente trochu opadla nervozita.

„Už sme skoro tu,“ podotkol Tibor, keď prechádzal cez dvere do vnútornej chodby, Filip za ním poslušne ako psík. Zastal pred svojím bytom, odomkol.

„Tu máš papuče, môžeš si dať botasky tam na poličku.“ Filip sa zohol, aby sa vyzul, a Tiborovmu oku neušlo, že sa na navonok plochom bruchu ukázalo pár chutných špekov. Pocítil, ako mu odchádza krv z mozgu. Odolal pokušeniu na neho hneď skočiť, prešiel do obývačky.

„Máš to tu dobre zariadené, riadne sa mi to páči,“ ozval sa Filip, keď si prezeral telku a poličky. „Máš dobrý vkus.“

„Vďaka, dal som si na tom záležať,“ odvetil polichotený Tibor, ktorý sa medzičasom usadil na koženom gauči. V prítmí vyzeral jeho úlovok ešte krajšie a tajomnejšie. Tibor premýšľal, ako bude reagovať, keď pokročia k ďalšiemu bodu v jeho pláne.

Filip si doobzeral poličky a spýtal sa na pár vecí, aby prelomil svoju nervozitu. Tibor sa cítil ako starý harcovník, ako mačka, ktorá sa hrá s práve ulovenou myškou. Bol trpezlivý. Ukázal mu na gauč, Filip si prisadol. Bolo vidno, že je síce stále nesvoj, ale predsa menej. Zavládlo ticho. Obaja čakali, kým ten druhý niečo podnikne. Tibor sa zadíval hlboko do jeho očí, zubami si prešiel po perách. Prešiel mu rukou po stehne. Filip zatvoril oči. Tibor sa naklonil k nemu a zvalil ho na gauč. Prechádzal mu rukami po tele, skúmal ho, objavoval každé zákutie. Filip sa mu poddal, jeho teplé ruky začali masírovať Tiborov chrbát. Tiborov jazyk vyrazil do útoku a ľahko prenikol do úst. Chutil sladko. Prestal a na chvíľu sa pozrel na jeho tvár. Vlasy dopadajúce na vankúš a plecia, korenistá vôňa a hĺbka Filipových očí spôsobila, že bol okamžite vzrušený. Chcel ešte viac objavovať, nasávať vôňu, vnoriť sa do neho.

Neprešla ani minúta a obidvaja boli len v slipoch. Tiborove oči sa kochali chudým telom. Žiadne stopy po svaloch, ale ani po tuku. Mladý sa mohol stále spoliehať na svoj rýchly metabolizmus. Filipove ruky sa snažili preskúmať, čo ukrývajú partnerove slipy, ale Tibor okamžite chytil jeho ruky a premiestnil ich za hlavu, pričom ich nepúšťal.

„Nemusíme sa ponáhľať, máme dosť času. Užívaj si to,“ jemne mu zavrčal do ucha a prstami druhej ruky mu prešiel po krčnej tepne. Filipove telo sa striaslo od vzrušenia. Zatvoril oči a cítil, ako mu Tiborov dych postupne skĺzava po krku až ku kľúčnej kosti. Už dávno nebol taký nadržaný. Zovretie na zápästiach postupne zmizlo a Tiborova ruka sa pridala k druhej, ktorá ho hladila po celom tele. Mal božské ruky, príjemné na dotyk. Cítil sa veľmi rozmaznávaný a uvoľnil sa až tak veľmi, že ho táto viachodinová masáž postupne unášala čoraz viac a viac do spánku.

Kútik Tiborových úst sa jemne nadvihli. Zaspal. Rukou mu prešiel po dlhých prameňoch vlasov splývajúcich na plecia, potom plynule skĺzol po hrudi na brucho. Zastavil sa pri ňom. Bolo rovné, skoro žiadne chĺpky. Párkrát mu krúživými pohybmi pomasíroval pupok, potom vytiahol na dotyk príjemnú deku a zahalil ho.

Keď sa Filip po dvoch hodinách prebral, trvalo mu pár minút, kým si uvedomil, kde sa nachádza. Natiahol sa na gauči a vychutnával si hebký mikroplyš, ktorý sa mu ovíjal okolo tela. Zhlboka sa nadýchol a zacítil úžasnú vôňu. Vstal, zababušil sa do deky a vydal sa za pásom svetla dopadajúcim do obývačky.

„Dobré ráno,“ pozdravil ho Tibor. Mal oblečenú čiernu zásteru a umýval riad. Filip si všimol, že pod zásterou má len slipy.

„Prepáč mi, že som zaspal,“ ospravedlňoval sa Filip a znenazdania si zívol. „Mal som na teba obrovskú chuť, ale ani neviem ako, a zrazu som odkvicol. To bude asi tou masážou, bola lepšia ako od profesionála.“

„To je v pohode, veď zajtra je aj tak sobota, nie je sa kam ponáhľať,“ povedal Tibor a pristúpil k Filipovi odzadu. Jedna ruka mu prešla akoby náhodou po jeho vtákovi, druhá si zas poťažkala jeho zadok. Filipovi začal okamžite tvrdnúť. Skôr, ako sa stihol k nemu obrátiť a vrhnúť sa na neho, sa ozval Tibor:

„Vychutnám si ťa, ale najprv sa navečerajme. Kým si spal, uvaril som večeru, dáš si?“

Filip si uvedomil, že od obeda nič nejedol, prikývol. Pomohol mu prestrieť taniere na stôl.

„Vonia to úžasne,“ rozplýval sa, keď mu Tibor naložil plný tanier knedle a sviečkovej. „Ale neviem, či toto všetko zjem. Nejako si mi toho naložil príliš.“

„Potrebuješ energiu pred tým, ako sa do teba zahryznem ja,“ žmurkol na neho Tibor. „Len sa riadne najedz, spravíš mi tým radosť. Rád varím, ale pre mňa samého sa to neoplatí.“

Filipove chuťové poháriky sa začali rozplývať od rozkoše, keď si vložil do úst prvé sústo. Bolo to famózne! Ako je možné, že žije sám? Veď varí ako šéfkuchár, masíruje ako profík, je inteligentný... Bože, toto je taká vynikajúca knedľa – nadýchaná, jemná, hmm. Mäso sa mu rozplývalo na jazyku a v spojení s úplne vyváženou omáčkou sa nevedel nabažiť jedla. Akoby Tibor nasypal nejaké zázračné korenie, ktoré úplne zdokonalilo chuť. Tibor im nalial portské a obidvaja sa pustili do družnej debaty. Čím menej bolo vína vo fľaši, tým bol rozhovor družnejší. Tibor sledoval, ako sa Filipov tanier vyprázdňuje závratnou rýchlosťou. Ak bol na niečo vo svojom živote obzvlášť hrdý, tak to bola jeho láska k vareniu.

„To bolo vy-ni-ka-jú-ce,“ zahlásil Filip, odfúkol a načiahol sa za pohárom. „Takú dobrú sviečkovú nerobí ani moja mamka.“

„Som rád, že ti chutí,“ usmial sa Tibor, „ešte ti naberiem.“

„Nie, stačilo mi,“ protestoval Filip, „nemôžem sa prežierať, lebo inak budem musieť začať behať, a to sa mi nechce,“ zasmial sa.

„Ale prosím ťa, musel by si jesť mesiace, kým by si niečo pribral, veď si chodiaci vešiak na oblečenie. A ak si nedáš ty, tak to budem musieť vyhodiť, lebo v pondelok idem na týždeň na služobku a nebudem jesť celý víkend len sviečkovú. Snáď nechceš, aby som to vyhodil do koša.“

Filip sa podvolil a nechal si naložiť druhý tanier. Nebol síce taký plný ako prvý, ale Tiborovi neušlo, ako sa Filipove zreničky rozšírili pri pohľade na dupľu. Tibor načal druhú fľašu a naplnil mu pohár. Filip si zatiaľ nevšimol, že Tibor si nalieva omnoho zriedkavejšie. Bol pohrúžený do jedla a popritom počúval Tiborove historky. Cítil, že mu víno stúpa do hlavy. A hlavne začínal vnímať svoj plný žalúdok. Rukou si prešiel po bruchu, ktoré sa začalo nafukovať.

„Je to fakt vynikajúce, ale už nevládzem,“ priznal sa Tiborovi a znovu sa napil. „Už dávno som sa takto veľmi nenapráskal.“

„Už ti veľa nezostáva, to zvládneš,“ povzbudzoval ho Tibor a Filip cítil, ako ho jeho oči vpíjajú. Zahľadel sa do nich a jeho charizma ho podvedome prinútila vziať naspäť do rúk príbor. Sršalo z nich niečo, čomu nevedel odporovať. Odrezal si ďalší kus mäsa, položil ho na knedľu a vložil do úst. Pomaly začal opäť prežúvať. Tibor sa zodvihol a prešiel za neho. Filip otočil hlavu, pozrel sa najprv na neho, potom na tanier a späť. Následne sa znovu vrátil k jedlu. Medzitým sa Tiborove teplé prsty postupne skotúľali od pliec až k predlaktiam. Vínom omámený Filip nevedel, čo si má o tom všetkom myslieť, niečo také ešte nikdy počas svojich úletov nezažil. Brucho sa mu začínalo guľatiť, ale všadeprítomné dotyky ho od premýšľania nad tým úspešne odrádzali.

„Ešte dve sústa a potom zažiješ niečo, čo si ešte nikdy nezažil,“ povedal Tibor a jeho ruka sa mu zatúlala do Filipových slipov. Keď zistil, že sa Filipova krv nahrnula do rozkroku, spokojne odhrnul jeho vlasy a vášnivo ho pobozkal na krku.

„Nevládzem,“ hlesol Filip a oprel sa dozadu na stoličke, aby uvoľnil tlak v bruchu.

„Toto ti pomôže,“ šepol Tibor a jemnými krúživými pohybmi prechádzal celú oblasť pupku. Keď sa dotýkal našponovaného brucha, zostal úplne vzrušený. Už dávno nemal takúto príležitosť. Zrazu si Filip zhlboka odgrgol. Na tvári sa mu zračilo zahanbenie, ale Tibor sa naňho prívetivo usmial. Vzal vidličku, navrstvil na ňu ďalšie sústo a zamieril k Filipovým ústam ako keď tato chová svoje batoľa. Filip rezignovane otvoril ústa.

„Nech nič nevyjde nazmar,“ povedal Tibor a už mieril s ďalším sústom. Kým s ním Filip bojoval, Tibor mu masíroval plecia a v pravidelných intervaloch jeho ruky zablúdili nižšie, aby skontrolovali vyčnievajúci pupok. Bolo neuveriteľné, ako sa pred hodinou ploché brucho nafúklo do takej miery, že to vyzeralo, akoby Filip prehltol nejakú loptu. Chalan má potenciál, preblyslo mu hlavou a pri myšlienke, ako by sa tento potenciál dal využiť mu cuklo vo vtákovi.

„Posledné sústo,“ povzbudil ho a spokojne sledoval, ako sa mu sánky s námahou pohybujú, aby to všetko spracovali. Filip preglgol a hlava sa mu zvalila od únavy dozadu. Tibor mu prešiel po vlasoch a začal mu nežne masírovať pokožku na hlave. Všimol si, ako si Filip zatiaľ vzdychajúc prechádza rukami po bruchu.

„Poďme do obývačky, bude tam pohodlnejšie ako na tejto tvrdej stoličke,“ navrhol Tibor a pomohol svojmu úletu prejsť ku gauču. Usadil sa, posadil si Filipa do lona a prikryl ich dekou. Váha jeho tela a dotyk pokožiek ho znovu nabudil. I keď Filipove viečka začínali byť ťažké, snažil sa premôcť ospalosť, aby sa mohol venovať tomu, kvôli čomu sem vlastne prišiel. Chcel sa otočiť a začať sa bozkávať, ale Tiborova ruka položená na jeho hrudi stuhla:

„Musíme chvíľu počkať, lebo ti bude zle,“ povedal Tibor a nežne ho uhryzol do ušného lalôčika. Filip slastne vzdychol. „Pustím nejaký seriál, dobre?“ Tibor nečakal na odpoveď, načiahol sa za ovládačom a zapol náhodnú časť Priateľov. Postupne cítil, ako sa Filipov dych prehlbuje, zaspával. Tibor si vychutnával jeho chudé telo a zvlášť nafúknuté guľaté brucho. Kopec uprostred roviny. Krúžil po jeho pupku, hral sa s ním, zatiaľ čo Filipova hlava odkvicla na jeho rameno. Čoskoro sa pretočil nabok, očividne sa cítil dobre. A to bol Tiborov cieľ – nech sú obidvaja spokojní.

Po druhej časti seriálu sa Tiborovi podarilo vymaniť sa spod Filipovho tela tak, aby sa nezobudil. O pár minút sa vrátil naspäť a jeho parťák sa už pomaly preberal.

„Čas na menší dezert,“ usmial sa Tibor a položil pred neho tanier s čokoládovou nepečenou tortou.

„Uf, neviem, či si z neho dám, veď vyzerám ako v ôsmom mesiaci,“ posťažoval sa Filip a poťažkal svoj pupok. „I keď milujem čokoládu – vyzerá to, ako by si ma poznal už dlho.“

„Povedzme, že viem čítať myšlienky,“ odvetil Tibor a sprisahanecky na neho žmurkol. „Stavím sa, že si takéto niečo ešte nejedol. Všetci, čo to okúsili, si len a len pochvaľovali. Najlepšia je, keď je čerstvá, však vyskúšaj,“ dopovedal a posunul tanier bližšie k nemu. Filip váhal zlomok sekundy, potom vzal do rúk lyžičku. Ďalšie víťazstvo.

„Ty kokso, v živote som nejedol lepšiu tortu! Ako to doriti robíš? Musíš ma to naučiť!“ rozplýval sa Filip počas svojich prvých súst. Úplne zabudol, že jeho brucho je plné. Nevedel sa nabažiť tohto dezertu. Nadýchaná čokoládová plnka sa mu rozplývala v ústach. Mal chuť vziať koláč do rúk a narvať si ho celý do úst. Akoby v ňom bola nejaká neznáma ingrediencia, ktorá z neho robila dezert, ktorému sa nedalo odolať.

Tibor sa spokojne usmieval. Kľakol si pred ním a kým sa Filip napchával ako besný, začal bozkávať jeho vyduté brucho a rukami hladil jeho podbruško. Jeho pozornosti neušlo, ako Filipovho vtáka ide roztrhnúť od vzrušenia. Napriek tomu sa mu Tibor zámerne nevenoval. Užíval si výsledky svojej práce.

Filip dobojoval s koláčom a mal pocit, že praskne. So stenaním sa horko-ťažko zvalil na bok a zatvoril oči – myslel si, že umrie, taký bol plný. Párkrát sa mu odgrglo, pocítil miernu úľavu. Tibor ho prikryl, odhrnul mu vlasy padajúce do tváre a pobozkal ho na čelo. Potom vzal tanier a odišiel do kuchyne.

Keď sa z nej vrátil, videl, že je Filipovi už lepšie. Navrhol mu, aby sa presunuli do spálne. Pripitý a ospalý Filip sa s jeho pomocou presunul do spálne a zvalil sa na posteľ. Tibor mu pomohol dostať sa pod perinu:

„Hneď ako sa vrátim, tak si to užijeme. Sprav si zatiaľ pohodlie,“ povedal a ťapol ho po zadku. Potom odišiel z izby a uložil sa na gauči. Vytiahol mobil a nasledujúcu polhodinu strávil skrolovaním na mobile. Keď ho to už prestávalo baviť, vstal a vplížil sa do spálne.

Presne podľa plánu. Filip na neho nevládal čakať a chutne zaspal. Tibor si vyzliekol slipy a vkĺzol pod perinu. Chvíľu počúval, ako Filip zhlboka dýcha. Veď aj má od čoho, pomyslel si Tibor a pritúlil sa k nemu odzadu. Keď sa ich telá dotkli, Filip sa jemne zamrvil, no neprebral sa. To bola pre Tibora zelená – postupne prešmátral celé telo a najviac času venoval hladeniu jeho vypuklého pupka. Bolo také nádherné. Už dávno nemal chalana, ktorého ploché brucho by sa vedelo tak veľmi nafúknuť v takom krátkom čase. Nebolo to pre neho až také existenciálne, hlavne si užíval pohľad, že jeho zverencom chutí, ale bol to určite pekný bonus. Stelesnenie kvality jeho práce. A to mal práve pod svojimi prstami. Mimovoľne sa usmial, pritúlil sa k nemu a s rukou položenou na jeho podbrušku zaspal.

Na druhé ráno sa zobudil skôr ako Filip. Chvíľu sa na neho pozeral, potom sa šiel osprchovať a spraviť si kávu. O hodinu sa vrátil, aby svoj úlovok zobudil. Ľahol si k nemu a začal ho hladiť po chrbte.

„Vstávaj... Je čas vstávať...“ prihováral sa mu sladko do ucha a jeho nos sa nevedel nabažiť Filipovej prirodzenej vône. Je taký sexy...

Filip trochu zavrčal a zababušil sa ešte viac do periny. Bol už však hore. Tibor pokračoval v mazlení. Brucho mu cez noc trochu spľaslo, ale stále bolo vidno, že včera toho zjedol viac ako zvyčajne. Tibor si bol istý, že zajtra bude mať brucho znovu rovné ako predtým.

Filipovi trvalo dobrých 20 minút, kým sa prebral. Tibor mu povedal, že musí bohužiaľ ísť vybaviť niečo do mesta. Ponúkol mu raňajky, ale Filip odmietol, lebo sa ešte stále cítil plný od včerajšku. Nasúkal sa do džínsov, obliekol si tričko. Tibor ho neustále úkosom pozoroval.

Cestou k výťahu toho veľa nenarozprávali. Keď vyšli z paneláku, Filip zastal a pozrel sa Tiborovi do očí:

„Bolo mi včera veľmi fajn. Nechceš niekedy zájsť na pivo?“

„Samozrejme,“ na Tiborovej tvári sa zjavil široký úsmev.

Na rozdiel od predchádzajúcich rybiek sa táto chytila. Bola to najlepšia správa za posledné roky. Chalan má potenciál, uvažoval Tibor. Obišiel blok panelákov a vrátil sa naspäť do bytu.