Nová kariéra pre Dirka

 

„Rozhodol som sa! Zbalím sa stadeto, nech to stojí, čo to stojí.“

Túžba po slobode zúrila v Dirkovej hlave, keď opúšťal fitko. Zodvihol svoj športový vak, popruh mu pristál na širokom pleci. Zažmúril proti slnku, ktoré sa predieralo z vonku. Znovu prisahal, že ujde z tejto práce. Na začiatku to bola zábava, ale potom už nie. Už sem viac neprídem. Mám na háku, čo sa bude diať. Dirk podišiel k autu a vôbec si neuvedomil SBS-kára, ktorý si ho neskrývane prezeral odvrchu až pospodok. Ani si nevšimol odraz svojej svalnatej postavy na okne auta, kým si prehľadával vrecká, aby našiel kľúče. Ak by tomu venoval pozornosť, Dirk by si všimol postavu plecnatého a svalnatého muža, ktorý mohol mať dobrých 185 cm, s hrubými blond vlasmi, úhľadne zostrihnutými, ktoré padali na jeho čelo a okolo prívetivej tváre a širokého krku vyrastajúceho medzi vycvičenými plecami. Roky práce venovanej udržiavaniu postavy ako z časopisu mu zmenili telo tak, že nejeden zbledol závisťou. Jeho prsia mali tvar dvoch nafúknutých hŕč, ktoré vykúkali spod jeho starého tielka. Bicepsy bojovali so šírkou rukávov. Kým si prehľadával vrecká, aby našiel kľúče od auta, opasok na jeho vyblednutých džínsoch skĺzol nižšie pod jeho torzo. Nikdy nemal také to úplne ploché brucho, pretože jeho brušné svaly boli pevné a vyrysované. Klenba na jeho chrbte ústila v šťavnatom zadku, pod ktorými boli mocné stehná. Jednoducho väčšina ľudí by o takomto vzhľade len snívala. Všade, kam sa pohol, na neho neprestajne čumeli ľudia, podobne ako ten SBS-kár. Bol to typ chlapíka, ktorý by sa vám zjavil v hlave, keby ste si predstavili atléta na vysokej úrovni, ktorý je tiež modelom, alebo ten typ muža, ktorého očakávate na obale pornofilmu.

Vlastne, on bol práve taký typ. Naozaj bol práve taký typ chlapa, ktorého by ste mohli vidieť na obaloch týchto filmov. Ale teraz chcel s týmto všetkým skoncovať. Natáčanie scén bolo zo začiatku zábavné a peniaze k tomu boli veľmi príjemným prekvapením. Pred tromi rokmi bol v tomto meste nový a zúfalo sa snažil nájsť si prácu. S toľkým voľným časom chodil častejšie do posilňovne ako normálne. Na rozdiel od väčšiny ľudí, ktorí len obchádzali rôzne stroje, bol Dirk skutočne zapáleným študentom športu, ktorý poznal pokročilé tréningy. Odvtedy si svoju fyzičku udržiaval a s ďalším voľným časom, ktorý sa mu naskytol kvôli hľadaniu práce, sa mu podarilo zväčšiť svaly. Tie sa teraz stávali ešte hrubšími ako za čias, keď bol bejzbalovým hráčom. Niet divu, že keď raz popíjal v bare počas svojich týždňov hľadania práce, priblížil sa k nemu týpek, ktorý sa predstavil ako nejaký agent. Postupne zo seba vypáčil, že hľadá mužov-manekýnov. Dirk pristal na to, že sa u nich prihlási. Keďže nebol sprostý, hneď po tom, ako vošiel do štúdia, pochopil, čo sa deje. Ale keďže skutočne potreboval prachy, povedal si, že by to mohlo byť riadne dobrodružstvo. Rozhodol sa to teda vyskúšať, hlavne, keď počul o honorároch, ku ktorým by sa ľahko dostal. Jeden film na začiatok, na skúšku, vravel si. Sex bol výhradne bezpečný a ukázalo sa, že druhý muž je rajcovný ako nikto iný. Mám čo stratiť? Kto by to už len videl? A zaplatí mi to nájom na nejaký čas, kým si nenájdem skutočnú prácu. Takéto a podobné otázky sa mu preháňali hlavou.

Ukázalo sa, že tento prvý film mal veľký úspech. Vysvitlo, že druhý týpek má svoje verné publikum, a zrazu sa tejto podpory fanúšikov ušlo aj Dirkovi. Prišla požiadavka spraviť pokračovanie, ale to už Dirk nechcel. Pár mesiacov vymieňal nejaké sezónne práce, no mal stále hlboko do vrecka. Agentúra mu dala novú ponuku na film, za ktorý by mal dvakrát toľko peňazí a aj permanentku do fitka. Dlho neuvažoval, nemohlo to byť zlé. Tento druhý pokus vyústil do dvoch rokov oddanej práce a Dirk sa začínal cítiť ako hviezda. Režisér Jim, ktorý všetko režíroval so železnou rukou, dával Dirka neustále do rovnakých scenárov. Robil stále tie isté scény. Dirk hral stále mladého, vyšportovaného a zlatého hetero maturanta, ktorý po príchode na univerzitu zistil, že ho priťahujú iní chalani. A bol tam tiež arogantný športovec, ktorý sa promenádoval po chodbách, aby ukázal svoje dokonalé telo, až kým mu túto aroganciu nezlomil šukačkou zlatý študent, ktorý vedel ako naňho. Dirk musel uznať, že pozeranie takýchto filmov v ňom vyvolávalo chúťky, keďže mal skúsenosti z bejzbalu. Ale už bol z toho všetkého unavený! Bol unavený z toho, že je centrom chlípneho režiséra, z jeho uletených scén a z tempa vyčerpávajúcich scén. Bol rozhodnutý, že odíde. Ale vždy, keď sa to pokúsil zastaviť, to jeho neústupčivý riaditeľ uhádol a vyhrážal sa mu. Teraz, keď v ňom šéf našiel zlatú baňu, sa Dirk cítil ako v pasci. Peniaze mu síce pomáhali zostať, ale nikdy mu nevydržali dlho. Musel s tým prestať, ale nemohol podať výpoveď a odísť len tak s Jimovými vyhrážkami na krku. Vlastne podozrieval riaditeľa, že má na neho zálusk, a že sa mu vyhráža, aby zostal pri ňom. Ale musel byť nejaký spôsob, ako odísť. Spôsob, ako sa znechutiť Jimovi, ako spôsobiť, že o neho stratí všetok záujem. Ale bolo to skoro nemožné – Dirk mal ledva 26 rokov a telo ako Adonis. Starnutie teda kvôli veku neprichádzalo do úvahy. Čo by mohol spraviť? Umieral túžbou ujsť, ale vedel, že by to bolo veľmi ťažké a riskantné, hlavne, ak by sa to roztrúbilo a ostatní chalani by si to nenechali pre seba.

Poháňaný myšlienkou nájsť nejaké východisko naštartoval Dirk auto. Keďže bol veľmi rozhodený, pridal, aby opustil parkovisko. Nanešťastie pri rohu budovy si nevšimol stojan a oškrel auto. Zastavil, aby sa pozrel na škody... hlboký škrabanec na dverách. Pokrútil od zúfalstva hlavou a zbadal potraviny. Zaškvŕkalo mu v bruchu a spomenul si, že celý deň nejedol. Zaparkoval, zamieril do potravín, vzal si košík a vstúpil do obchodu. Po krátkej prechádzke začal hľadať východ z obchodu. Kým sa ponorený vo svojich myšlienkach preháňal v uličkách, zavadil nákupným vozíkom o niečo a napriek jeho sile, ktorá by to v pohode odtlačila, cúvol. Zodvihol oči a zistil, že vrazil do nejakého týpka. Alebo, aby bol presnejší, zatlačil svoj vozík do jeho brucha. Ospravedlňoval sa mu, ale oči mu zostali ako prikované na jeho bruchu.

Bol obrovský, akoby tento chlap prehltol veľký balón. Dirk si pomyslel, že ak by sa týpek trochu pousiloval, mohol by byť veľmi sexy. Bol totiž vysoký, mal peknú tvár a veľké svaly. Ale jeho brucho bolo neuveriteľne veľké! Nebyť toho bachora, určite by mal nejaké zrazenia. Vlastne čím viac sa Dirk naň pozeral, tým viac videl, ako by vyzeral bez brucha.

Keď sa chlapík na neho usmial a poškrabal sa okolo krku, Dirk si uvedomil, že na neho neslušne čumí. Očervenel a cúvol, aby ho nechal prejsť. Zrazu premýšľal, či by sa prestal páčiť iným mužom, keby pribral podobne ako on. Keď si pomyslím na všetkých mojich starých kamošov z bejzbalu, ktorí sa rozjedli ku koncu univerzity, boli trochu ako on. Keby som ich bol nasledoval, nikto by nebol mal na mňa chuť. Kto by chcel skočiť na nejakého tučného... Myšlienka sa zrazu stratila. Kto dočerta by sa chcel pozerať na porno s bývalým roztlstnutým hráčom bejzbalu? Veď práve, nikto! O to menej Jim. Zopár kíl sadla na svaly a môžem sa pobrať. Bude to jednoduché, vždy som mal predsa kvôli posilňovaniu apetít ako obor. Iba pár kíl na mojom bruchu, nech sa trochu zaoblím, a pustí ma preč bez vyhrážania sa. Potom trochu behu a znovu bude zo mňa slobodný a príťažlivý človek. Pane bože, prečo som na to neprišiel skôr!

Nadšený z tohto nápadu si Dirk naplnil vozík hore vrchom, pričom bral zo všetkých regálov v potravinách. Keď prišiel ku pokladnici, veci sa z vozíka vysýpali a niektoré z nich musel držať v rukách. Mal dosť jedla, aby nakŕmil celý bejzbalový tím. Od dnešného večera sa začne napchávať, aby pretavil svoj plán do reality.

Pokladník zdvihol pochybovačne obočie, keď skenoval všetky veci: pizza a mrazené hranolky, zmrzlina, polotovary z lístkového cesta, údeniny, quiches, torty, zákusky... a tiež niekoľko paklov piva.

„No páni, chystáte nejakú veľkú párty?“

„Práveže nie, len som zrazu veľmi hladný a chladnička je akurát prázdna.“

„No, tak toto zaplní aj viaceré chladničky.“

„Hej, aspoň sa vyhnem tomu, aby som sem chodil často.“

„To veru hej!“

Keď o 18. prišiel k sebe domov, poodkladal túto kopu jedla. Všetky skrinky mal teraz plné a chladničku len ťažko zatvoril. Dnes je švrtok večer a kvôli budúcemu natáčaniu o viac ako týždeň mal predĺžený víkend. Mal dosť času, aby sa pustil do svojho projektu. Zamieril do svojej izby a začal si vyzliekať svoje športové oblečenie. Zastavil sa pohľadom v zrkadle na svoje nahé ja. Obdivoval svoj odraz zo všetkých uhlov a musel uznať, že vyzeral božsky. Vôbec nebol ako nejaký chudý chalan, vždy bol pevne stavaný a svalnatý. Dal sa do profilu a položil si ruku na brucho. Zhlboka sa nadýchol, potom vytlačil svoje brušné svaly tak ďaleko, až sa prehol v chrbte, čo znásobilo efekt. Spokojne zavrčal a utvrdzoval sa v tom, čo ide spraviť. Trochu pupka ako toto a vyrazia ho. Vzal si čisté oblečenie – jockstrap, jednoduché tepláky, staré tričko, a zamieril do kúpeľne. Po kvalitnej sprche sa osušil a vytiahol váhu. Už roky sa nevážil. Ak už mal pribrať, nech môže spokojne kontrolovať prírastky. Dosušil sa a vyskočil na váhu, aby spoznal svoje východisko... dobrých 90 kíl svalov. Vytiahnem sa na 95 a stavím sa, že som vyhral. Nebude to príliš ťažké so všetkým, čo som kúpil.

Dirk sa obliekol a namieril si to do kuchyne. Keď si otváral prvé vrecko s čipsami, myšlienky sa mu stále točili okolo filmu, ktorý majú nakrúcať o menej než desať dní. Zhltol prvé hrste lupienkov, ktoré ho mali čoskoro prepustiť na slobodu. Ani sa neunúval sadnúť si, zostal stáť pred skrinkami praskajúcimi od jedla. Vybral jedno pivo a vypil ho takou rýchlosťou blesku, ako nikdy predtým. Po tridsiatich minútach intenzívneho napchávania sa zožral celé balenie čipsov s pohárikom guacamole, veľký sendvič natretý dvomi tretinami pohára arašidového masla, klobásu a tri pivá. Čakal, kým sa dopečú lazane pre štyroch ľudí. Keď zazvonil časovač, ruky mu klesli na stehná so zachrochtaním. Už sa cítil plný a sýty. Pozrel sa dolu a videl, že sa sa jeho brucho ani trochu nenafúklo. Nakoniec to bude ťažšie, ako som predpokladal. Poďme, Dirk, ešte vládzeš jesť, len je treba, aby si si na to zvykol. Nebude to horšie, ako keď si naberal svaly. Dokážeš to, za niekoľko dní si na to zvykneš.

Zhlboka sa nadýchol, vytiahol lazane z rúry a položil ich na bar. Trochu sa mu krútila hlava, sadol si na taburetku. Jedlo prekladal novou plechovkou piva. V polovici jedenia začal spomaľovať. Tričko mu jemne vystúpilo a gumička na teplákoch sa mu začala trochu zarezávať. Už viac nevládal, ale potom si znovu pomyslel na odchod z Jimovej firmy, a to ho dotlačilo, aby pokračoval v jedení. I keď pregĺgal veľké množstvá piva za každým sústom, aby sa mu ľahšie jedlo, bojoval s každou vidličkou jedla, ktoré končilo v jeho ústach. Vyzliekol si tepláky, aby zmiernil tlak na jeho bedrách. V hlave mu dunelo od množstva piva a hrozilo, že jeho preplnené brucho praskne. Pozrel sa na skoro prázdny tanier pred ním. Dobre, ešte štyri sústa a skončil som. … GRRRRG... Toto obrovské odrgnutie mu trochu uľavilo. Jeden hlt... Druhý... Trochu pomalšie, tretí... Hlboký nádych a aj štvrtý skončil v ústach. Toto sústo bolo také veľké, že keď si ho napchal do úst, mohol ich len ťažko zatvoriť. Skoro v bezvedomí ťažkopádne prežúval. Po viacerých prehltnutiach a veľkom hlte piva preglgol aj posledné kúsky lazaní. Hlava mu padla dozadu, ruky na bar, pričom v jednej ešte stále držal vidličku. S námahou sa snažil znovu chytiť dych.

Po niekoľkých minútach, kým si uvedomil, čo práve spravil, si položil ruku na nafúknuté a tvrdé brucho, svedka jeho úspechu. Kurva, som natlačený ako vianočný moriak. S ťažkosťami sa obliekol a dvomi rukami si pridržiaval brucho, akoby sa bál, že mu odpadne. Stonal od bolesti, ktorú mu spôsoboval žalúdok. Pomaly a ťažkopádne sa presunul do spálne. Vyvalil sa na posteľ bez toho, aby si vyzliekol tričko a prikryl sa paplónom. Ani sa neunúval hodiť očkom do zrkadla, v ktorom by zbadal vyduté tričko, ktoré bolo napnuté podobne, ako keď trénoval prsia, len teraz to bolo na inom mieste. Do piatich minút Dirk hlasno chrápal.

Keď sa na druhý deň prebudil, ako prvé sa Dirk pozrel na brucho. Keďže bol ešte stále naslopaný, mal problém poriadne zaostriť. Dúfal, že zbadá brucho podobne nafúknuté ako včera večer. Avšak počas noci jeho črevá všetko strávili a brucho mal rovnako ploché ako zvyčajne, i keď sa cítil stále plný. Asi čakal zázrak z večera do rána, ktorý by ho rýchlo vytrhol od toho pojebaného šéfa. Celý bez nálady padol znovu do postele. Ach... Zaberie to viac času, ako som si myslel. Ešte deväť dní. Deväť dní sileného prežierania sa. Musím vydržať túto diétu!

Bol piatok. Dirk strávil celý deň jedením ako sviňa. Na raňajky zhltol kopu šišiek a hŕbu doliek, ktoré starostlivo utopil v javorovom sirupe. Po krátkej pauze zjedol bagel, kým si objednával obed na stránke fast foodu. Vybral si najväčšie menu so všetkými možnosťami. Predvídavo dal roztápať krabičku zmrzliny. Jeho objednávka prišla o pol jednej. Nasilu si všetko pchal do úst, takže to zožral za menej ako hodinu. Dokonca začal vylizovať prázdne obaly. Skončil rýchlym napchávaním sa roztopenej zmrzliny, akoby musel poraziť nejaký časový rekord. O druhej bol znovu plný a začal upadať do šniclkómy. Nikdy nevidel svoje brucho také, ako teraz, dokonca ani včera večer. Košeľa mu priliehala ako druhá koža a jeho zaoblený chrbát zdôrazňoval nafúknutie. Plytko dychčal kvôli tlaku v bruchu, no i tak sa Dirk rozhodol prejsť sa trochu po byte. Musel spomaliť, vyduté brucho sa triaslo trochu zľava doprava. Pocítil, ako mu napnutý pupok jemne podskočil. Položil ruku na miesto, kde začínalo vydutie. Cítim sa nezvyčajne spokojný, pretože začínal vidieť výsledky. Ale zvláštne bolo, že ho to trochu vzrušovalo. Takto spokojný sa ľahko namotivoval – otvoril mrazničku a rozmrazil dva ďalšie burgre, aby mohol mať svoj druhý obed. Po zvyšok dňa, ako aj po celý víkend, pokračoval v tomto zbesilom tempe bez toho, aby si uvedomil, čo reálne robí.

V pondelok ráno začínalo byť zjavné, že Dirkove telo konečne prijíma veľké množstvá jedla. Aj keď sa počas týchto prvých troch dní nútil jesť akokoľvek len mohol, vyzeralo to tak, že sa jeho brucho s ľahkosťou vrátilo k zvyčajnej forme. Ale keď sa v toto ráno obzeral pred zrkadlom, bol si skalopevne istý, že videl trochu tuku na jeho brušákoch. Prištipol si tento vyčnievajúci kúsok. No konečne sme tu... Ale bude lepšie, ak budem pokračovať v režime. Mám ešte sedem dní a potom musí byť jasné, že ma rovno vyrazí zo štúdia.

Neustále presvedčený, že sa mu všetko podarí zhodiť po príchode do fitka, sa Dirk napchával bez prestávky po zvyšok týždňa. Nakoniec prišlo ráno, kedy sa malo natáčať. Zobudil sa ľahšie ako v ostatné dni, keď to prehnal s jedlom, a zamieril do kúpeľne. Potreboval to vedieť... Vyskočil na váhu … 97 kíl. Neveril vlastným očiam. Vôbec nečakal toľko nových kíl, ktoré nabral, lebo začal jasať:

„Dal som to! Pornoherec, ktorý sa stal príliš tučným, aby mohol byť v takýchto filmoch. Dnes to bude super deň!“

Raňajky mal rýchle a ľahké, veď sa mu podarilo splniť plán. Ponáhľal sa ešte do sprchy, v ktorej sa musel od vzrušenia spraviť – jednou rukou si hladil svoj nový sadlový kabátik na brušných svaloch, druhou si silno leštil vtáka. Keďže bol kvôli práci zvyknutý na orgazmy, vo všeobecnosti naňho ranná honka nemala žiadny vplyv, ale dnes ráno si neskutočne užil novú dávku výstreku. Keď sa osušil, vybral si najobtiahnutejšie tričko, aby si bol istý, že si každý všimne túto novú pneumatiku. Dirk sa utrápil k smrti, kým si navliekol džínsy – vyzeralo to tak, že sa niečo z tohto vykrmovacieho týždňa ušlo aj zadku. Cítil, že sa mu opasok zarezáva do jemnej vrstvy nového tuku. Jednoducho oblečenie, ktoré si zvolil, podčiarkovalo, že mu telo obrástlo sadlom. Kilá, ktoré sa mu podarilo nabrať za týchto posledných desať dní, sa uložili hlavne na jeho brucho, kvôli čomu bolo ešte zjavnejšie, že stlstol. Posadil sa do auta a bol si istý, že pred obedom už bude doma, konečne slobodný.

Vstúpil do štúdia, plecia vzadu a brucho vypučil, ako to len bolo možné. Zastavil sa pred riaditeľom. Hrdo si dal palec do vrecka na džínsoch, aby ich stiahol trochu nižšie. Druhou rukou si masíroval svoje nové brucho a pozdravil šéfa. Jim nebol veľmi zhovorčivý, keď zdvihol oči na Dirka:

„No konečne si tu. Meškáš desať minút, Dirk! Choď sa prezliecť, potrebujeme ťa rýchlo na scéne. A rýchlo si postav vercajk, jasné?“

Dirkova tvár sa zvraštila. Ruky sa mu roztriasli a zastavil sa mu dych. Počkal na mieste ešte minútu, kým sa vyskúšal ozvať:

„Si si istý, že je všetko pripravené? Chcem povedať, čo si mám dnes obliecť? … Zdá sa mi, že dnes nie som pripravený na útok. Ehm... chcel som povedať, že dnes nie som vo svojej koži.“

„Čo tu dnes stváraš? Pohni riťou. Nemám čas nazvyš, Dirk. Čas sú peniaze, bráško. Takže choď do šatne, priprav sa ako zvyčajne a rozslintaj nás ako vždy.“

„Ale, Jim, ja...“

„Prestaň, Dirk. Rob, čo som ti povedal, kurva, ja som tu šéf.“

Dirk očervenel v tvári, vo vnútri to v ňom vrelo. Ako si nemohol všimnúť moje brucho? Žral som ako prasa viac ako týždeň a pribral som pojebaných sedem kíl. Koľko ešte musím pribrať, aby som sa vyhrabal z tejto rite!?

Aby sa ešte viac zväčšila jeho frustrácia, celé natáčanie prebehlo, akoby sa nič nedialo. Dirkovi sa zdalo, že videl zopár zodvihnutých obočí, keď nadúval brucho, aby dal najavo svoje nové kilá, ale nikto nič nepoznamenal. Vystriedal všetky pozície – týpek, s ktorým jebal, bol silný a s každým prirazením sa Dirkovi rozhojdalo brucho. To ho napriek všetkému rozrajcovalo, a preto sa postupne jeho zlá nálada vytratila. Deň sa skončil, pozbieral si svoje malé veci a zamieril do kancelárie, aby si prevzal šek. Jim mu ho dal, ale nezdržal sa a začal kričať na plné ústa:

„Môj malý Dirk, bude lepšie, keď skončíš so svojimi pizzami a pivom! Už viac nechcem vidieť to sadlo na bruchu! Nezabúdaj, že tvoja úloha je byť vyšportovaným študentom, jasné? Prestaň teda žrať ako prasa a začni cvičiť! Už ťa nechcem vidieť takto na najbližšom točení.“

Takže nakoniec jeho plán zafungoval, i keď nie dosť. Brucho ešte nemal dosť veľké. Tak teda, nemá inú možnosť. Jediný spôsob ako sa dostať na slobodu bude pokračovať v jeho nekontrolovaných prejedačkách. Do ďalšieho nakrúcania sú štyri týždne. Ak sa bude dôsledne držať plánu, podarí sa mu opustiť toto prekliate miesto raz a navždy. Jimova sarkastická poznámka Dirkovi potvrdila, že sa nachádza na správnej ceste. Možno by 105 kíl už mohlo stačiť. Premýšľal nad tým cestou naspäť, keď zbadal na boku pekáreň. Zastavil sa, aby si kúpil XXL šišku. Pažravo ju celú napchal do úst. Doriti, fakt budem musieť začať chodiť seriózne do fitka, keď sa táto nočná mora skončí. Ale stojí to za to. Prestať žrať ako prasa? Nikdy, ty čurák. Kým ma nevykopneš zo štúdia, môžeš len snívať.

Po ďalšom týždni napchávania sa Dirkove brucho neskutočne narástlo. Kým naposledy musel vytlačiť brucho, aby dosiahol úplný efekt guľatosti, teraz pribral tak veľmi, že to bolo vidno bez akejkoľvek námahy. Posledné dni strávil jedením len v teplákoch a bez trička. Rozhodol sa, že zbehne do štúdia, aby si oťukal terén a aby videl, či má nejaké naplánované fotenia. Keď sa chcel obliecť, zistil, že mohol len veľmi ťažko zapnúť gombík na jeho obtiahnutej košeli. Musel naozaj stiahnuť brucho v jeho najširšej časti, aby si zapol gombíky. S ťažkosťami a po mnohých pokusoch sa mu podarilo tiež zapnúť džínsy, ktoré sa mohli každú chvíľu roztrhnúť pod tlakom. Zaviazal si kravatu a nechal ju padnúť na brucho. Keď sa obzeral v zrkadle, videl, že na niekoľko centimetrov košele nedopadala kravata. Zároveň sa tam ukázali gombíky, ktoré len horko-ťažko držali na jeho bachore. Doriti... Riadne som stlstol... Dobre... No, všetko toto pôjde preč, hneď ako skončím. Nateraz musím jesť kvôli mojej budúcnosti. Šup-šup, ešte zhltnúť raňajky.

Narozdiel od posledného razu sa teraz s potešením napráskal doplna pred tým, ako odišiel. Zožral teda tucet šišiek, liter čokomlieka, jahodový milkshake a dva croissanty. Keď prišiel do štúdia, jeho brucho sa už nedalo nevšimnúť, hlavne keď bolo tak plné. Zamieril ku kávomatu. Bobby, jeho sexparťák vo väčšine filmov, strčil prst do jeho čerstvého sadla.

„Ale, ale, Dirk, čo to máš za pivný pupok? Čo sa ti stalo? Máš syndróm priberania starých hráčov bejzbalu?“

Dirk nepovedal nič, len sa kŕčovito usmial. Najprv na svoju obranu pred zvedavými pohľadmi stiahol brucho. Potom sa uvoľnil a každý gombík na košeli vyzeral, že sa roztrhne. Jeho plán fungoval vynikajúco a chcel si byť istý, že sa dostane z tejto kaše. A na to potrebuje mať veľký pupok. Rýchlo sa pobral ku svojej nástenke a pozrel sa na tabuľku. Pred nakrúcaním mal dve fotenia sexu. Napriek peniazom, ktoré by mu mohli priniesť, potreboval tento čas na priberanie. Rozhodol sa preto požiadať o tri týždne dovolenky, aby sa napchal čo najviac pred nakrúcaním. Dopil kávu a zahryzol do croissanta pred tým, ako prišiel k Jimovej kancelárii, aby ho požiadal o voľno. Bobby mu prišiel znovu potľapkať brucho, ale teraz s nezvyčajnou jemnosťou:

„Bude lepšie, keď prestaneš načas s týmito sladkosťami, moje zlaté prasiatko, kroch, kroch!“

Keď sa Bobby, naolejovaný a v tangáčoch, pobral na natáčanie do jednej z miestností, niečo sa v jeho už teraz veľmi tesných nohaviciach búrilo. Dostal skurvenú erekciu, keď mu jeho kamoš potľapkal pupok. Viditeľne sa Dirkovi toto gesto voči jeho novému telu veľmi páčilo. Prišiel pred dvere, zhlboka sa nadýchol a vstúpil.

Jim ani nezdvihol oči od svojho počítača, kým mu Dirk vysvetľoval potrebu dovolenky.

„Fakt si myslíš, Dirk, že som ťa nevidel pred chvíľou prichádzať? Myslíš si, že som jebnutý, či čo? Ty si môj maskot, bez teba prídem o nemalú časť príjmov. Takže samozrejme, dám ti tú skurvenú dovolenku, ale vo vlastnom záujme budeš makať ako blázon v telocvični, aby si prestal priberať. Je to moje posledné upozornenie, inak zruším zmluvu a ocitneš sa na ulici! Choď už preč, ty malý zasran, alebo mal by som povedať tučný zasran, a využi tieto tri týždne na premýšľanie!“

Dirk bol na jednej strane šťastný, že už bol na dosah slobody, na druhej strane sklamaný, že tieto posledné kilá ešte nemali finálny efekt. Jim vôbec nezodvihol oči, aby si ho prezrel, vôbec si nemohol užiť jeho znechutenie. A predsa si Dirk povedal, že pribral už naozaj veľa a že návrat k normálu bude ťažký. Napriek tomu opustil pracovisko s dobrou náladou, hrdosťou v tvári. Bobbymu venoval pri odchode široký úsmev. Má tri týždne voľna, teda tri týždne bláznivého žrania. Skamarátil sa poslíčkom, ktorý mu nosil pizzu každý druhý deň. Skoro každý deň robil veľké nákupy v potravinách, aby mal stále dosť zásob. Tie sa mu míňali rýchlo, keďže jedol hodiny a hodiny, až kým sa nevládal pohnúť. Okrem cesty do potravín nosil len jockstrap, aby sa mohol kochať svojim dielom. Stratil prehľad o čase – jedol, napchával sa, žral, až kým nezaspal skoro v bezvedomí na gauči. Brucho mal stále napráskané ako bubon a po každej napchávačke bolo čoraz väčšie a väčšie. Bol vzrušený ako nikdy predtým nezažil, preto pravidelne, podgúražený pivom a ťažko dýchajúc, si naťahoval vtáka a hladkal si brucho. V jeho rutine sa striedalo len žranie a siesty, počas ktorých trávil tieto neskutočné množstvá jedla, sem-tam k tomu pridal ešte intenzívne honenie.

Takto prešli tri týždne. Nadišiel deň, kedy sa mal znovu vrátiť do štúdia, aby ho vyrazili. Čerstvo okúpaný si šiel vybrať oblečenie na seba. Ukázalo sa to ako príliš náročné. Kvázi všetko z jeho šatníka mu bolo príliš malé. Roztrhal viacero nohavíc, kým sa mu podarilo nájsť džínsy, do ktorých sa mohol navliecť. Napriek celej snahe nedokázal zapnúť posledné dva gombíky. Džínsy mu však boli také tesné, že si bol istý, že mu určite nespadnú. Košeľa, ktorú mal naposledy oblečenú, sa mu úplne roztrhla na úrovni pliec. V každom prípade by ju aj tak určite nikdy nezapol. Jediná, ktorú našiel na svoju novú postavu, mu bola taká tesná, že mu brucho bolo viac vidieť ako nie. Spodok košele mu len ťažko zakrýval vrch džínsov, takže bolo vidieť kúsok z jeho pupka. Každé kilo, ktoré pribral za tieto posledné týždne, zmenilo jeho svaly na jednu veľkú kopu sadla. Boky mu už začali ovísať a jeho malý pekne pevný zadok bol okrúhly a dvakrát väčší. Od vzrušenia z obliekania sa zabudol odvážiť. Jeho cieľom bolo dosiahnuť 105 kíl. Vystúpil na váhu... Ukázala dobrých 111 kíl s oblečením. Dirkove vykrmovanie bolo také intenzívne, že presiahol svoj cieľ. Ak ma toto brucho dnes nevyrazí, tak to už vôbec nechápem.

Pred tým, ako mal Dirk opustiť byt, sa pokochal sebou samým v zrkadle. Odraz jeho nového tela ho nevedomky vzrušil a erekcia, ktorá sa mu dvíhala v boxerkách, to len potvrdila. Bola skoro až bolestivá, keďže v jeho džínsoch bolo málo voľného miesta. Celý šťastný zatvoril byt a opatrne sa nasúkal do auta, aby sa vyhol tomu, že niektoré z jeho oblečenia praskne. Prah dverí do firmy prekročil hrdo, brucho sa mu pri každom kroku hojdalo. Nikto nemohol prehliadnuť nového Dirka a viaceré oči naňho čumeli: vystrašené, skúmavé, vysmievajúce sa... Keď sa Dirk priblížil k dverám štúdia, začul Jimov krik:

„Kde je dočerta ten idiot?! Meškáme už polhodinu. Zavolajte mu niekto a povedzte mu, nech si ráči sem dovliecť tú svoju ctenú riť! Ihneď!“

Dirk náhle otvoril dvere a vošiel na scénu. Každý bol zaneprázdnený plnením pokynov tyrana. Všetci sa však otočili, aby sa pozreli, kto vošiel. Zamreli, vo vzduchu bolo cítiť napätie. Nikto sa neodvážil prelomiť to ticho pred búrkou, všetci ju však tušili. Jim prehovoril ako prvý:

„TO ČO JE, KURVA?! Čo sa ti robí, Dirk? Čo je toto za bordel?! Pokračoval si v jedení ako prasa a teraz tak aj vyzeráš! Ty si fakt len tučný kretén!“

„No hej, myslím, že som trošku jedol viac tieto posledné dni,“ povedal Dirk s predstieranou ľahostajnosťou. Pokrčil plecami a usmial sa. „Tak poďme na to. Kde mám scenár a kostým?“

„Tebe asi fakt šľahlo a považuješ nás za debilov... Trošku jedol... Pozri sa na seba, si tučný ako sviňa pred zabíjačkou. Kurva, aké si mal len krásne telo!! Teraz predo mnou stojí starý tlstý športovec po úraze na súťaži. KUR-VA! Padaj do šatne, ty vyjebanec jeden, musím si premyslieť, čo s tebou spravím,“ dopovedal Jim a vrazil rukou do Dirkovho brucha. Pretiekol mu pohár trpezlivosti a v týchto prípadoch býval impulzívny.

Dirk sa nedal prosiť a odkráčal do šatne. Pripravoval sa na to, že ho pošle domov – príliš tučný na to, aby mohol pokračovať s kariérou u Jima. Zostal tam sám počas dvadsiatich minút. Počul, ako šéf bľačí na scéne, ale nerozumel, čo vravel. Dirk sa zvalil na jednu z lavičiek čoraz spokojnejší s tým, ako jeho plán funguje. Pozrel sa dolu na obrovský balón, ktorý mu trónil v lone. Chytil rukami brucho a potriasol ho, takže sadlo vytvorilo vlny podobne ako vode. Poďakoval Pánovi Pupku za jeho služby, tak ho totiž nazýval. A hneď sa začal zamýšľať nad novým tréningom, aby zhodil toto brucho čo najskôr.

Zrazu sa dvere na šatni otvorili. Vošiel Bobby, bol úplne v rozpakoch. Na rukách niesol modré zápasnícke oblečenie z lykry.

„Ehm … ja … ehm … Jim chce, aby si sa navliekol do tohto a aby si prišiel za nami na scénu. Bude lepšie, ak si švihneš, fakt má napiču náladu.“

„Čo?!“ Vyzerá to tak, že Jim je tvrdohlavý. „Fakt chce začať natáčať, aj keď vyzerám ako tučné prasa podľa jeho slov? Bobby, ty si zo mňa robíš piču.“

„Nie, to je všetko, čo povedal. Popravde som si nie istý, čo zamýšľa. Volal kope ľuďom. Všetkých poslal preč, zostali sme teraz len my traja. Povedal mi, aby som ti toto dal a aby som ťa čo najskôr priviedol.“

„Kurva, prestaň si zo mňa robiť srandu. Dobre, padám stadeto preč, už tu nemám čo robiť.“ Dirk sa zodvihol, ale Bobby ho schmatol za ruku a vtisol mu kostým.

„Dirk... Pozri, nikdy som nevidel Jima v takomto stave. Ver mi, vezmi to ako švandu a všetko bude v pohode.“

„Nikdy! Chcem vypadnúť z tejto diery raz a navždy.“

Bobby sa postavil do dverí. Bol veľký a dobre stavaný, vyzeral podobne ako Dirk pred mesiacom. Pozrel sa Dirkovi priamo do očí:

„Počúvaj, neviem, čo chystá, a neviem, čo chceš dosiahnuť so svojim pupkom. Ale mysli na mňa. Stále tu robím a nechcem, aby ma kvôli tebe vyrazili. Tak si to obleč a poď ho so mnou pozrieť. Dobre?“

Dirk si zhlboka vzdychol. Pred Bobbym sa vyzliekol, takto to mali vo zvyku, aby sa zahriali. Dirk bol rád, že môže ukázať svoje telo kamošovi z brandže. Keď bol nahý, vzal si od neho oblečenie. Vytrápil sa, kým spratal svoj rozkysnutý zadok do naťahovacej látky, potom si natiahol vrch tielka na brucho. Každý kúsok nového sadla na tele bol úplne vidieť, ale oblečenie bolo príjemné. Bobbyho oči sa zastavili na každom záhybe Dirkovej novej postavy. Pravdepodobne by si pred neho aj kľakol, keby mu v tom nebránila napätá atmosféra, ktorú Jim vytvoril. Ale ten tu teraz nebol. Dirk sa na neho usmial a zatvoril dvere. Bobby, prekvapený vlastnými myšlienkami sa k nemu priblížil odzadu... V tom však začuli, ako po nich začal Jim ziapať zo štúdia.

Obaja herci prišli na scénu. Jim im nenechal čas na premýšľanie:

„Výborne, Dirk! Neviem, prečo sa snažíš so mnou vyjebať, keď ma takto provokuješ, ale nateraz si položíš svoju tlstú riť tam a uvidíme, čo môžeme s tebou spraviť.“

Jim ukázal na vyšetrovacie lôžko, ktoré stálo na scéne. Tá, ktorá bola pripravená na dnešok, kopírovala šatňu bejzbalového tímu. Jednu z tých slávnych scén, v ktorých quaterback s dokonalou postavou sa až príliš skamaráti s gejom z tímu. Bolo tam celé zariadenie: lavičky, vešiaky, vzadu boli sprchy a vľavo bolo vyšetrovacie lôžko a tiež váha a niekoľko lekárskych nástrojov na skrinke. Dirk sa s hnevom vytrepal na lôžko, bol pripravený sa aj pobiť.

„Vieš, Jim, mám toho dosť. A nevidím spôsob, ako by som dnes mohol hrať v tvojom športovom filme. Už viac nemám postavu na tvoje zvyčajné scenáre a potom...“

„Drž hubu, ty kretén! Myslíš, že som nepochopil ten tvoj sprostý podfuk?! Myslíš si, že kvôli tomuto malému bruchu ťa vyhodím z môjho zoznamu hercov? Mal som ťa tu držať a dať ťa na bežecký pás, kým by si sa znovu nevrátil k svojim vyrysovaným brušákom, ako má mať pornoherec. Ale myslím si, že som našiel lepšie riešenie.“

„Kámo, ak je tu niekto kretén, tak si to ty. Zarobil si na mne majland, už viac ako dva roky som tvoja star. Ale teraz som už pre teba nikto. Nájdi si iného chalana na dolovanie prachov, ja som si už svoj ča... Hej, čo to robíte, do riti?!“

Keď Dirk začal odpovedať, Jim požiadal Bobbyho, aby ho chytil za zápästia. Snažil sa zo všetkých síl od neho vymaniť, ale Bobby mal z Jima veľký strach a použil všetku svoju silu. Počas týchto týždňov vykrmovania prestal posilňovať a napriek mnohým stále prítomným svalom zoslabol a nemohol dlho bojovať proti svojmu partnerovi v sexe.

Kým si stihol niečo uvedomiť, Jim mu pripevnil ruky koženými pútkami o lôžko. Prikázal tiež Bobbymu, aby spravil to isté s členkami, nech sa Dirk upokojí. Celý zadychčaný po boji proti tomuto výpadu si Dirk zatvoril oči, nevládal. Jim sa k nemu priblížil a zašepkal mu do ucha:

„A teraz, ty tučný skurvysyn, ak sa ti páči priberať ako obor a ak si myslíš, že ťa za to vyrazím, môžem ti povedať, že sa stane presný opak. Využijem túto tvoju malú hru, ktorá mi otvorí novú zlatú baňu a ty budeš mať ešte viac práce, bohužiaľ. Naivne veríš, že všetci gayovia chcú vidieť sexovať svalnatých týpkov bez jediného gramu tuku. Tak sa zobuď, ty moje malé prasa, je tu aj iný trh: medvedi a gaineri. Ak je to to, čím sa chceš stať, tak som tu, aby som ti v tejto novej kariére pomohol.“

Zrazu sa ozval zvonček, nejaký muž zakričal, že doniesol objednávku.

„Bobby, choď mu zaplatiť a dones to všetko sem. Hra sa môže začať,“ dopovedal Jim a podal Bobbymu zväzok bankoviek. Rýchlo sa vytratil za poslíčkom. Vrátil sa s viacerými krabicami zákuskov z jednej vychýrenej cukrárne. Dalo sa len ťažko odhadnúť, koľko sa toho v krabiciach skrývalo. Dirk bol čoraz viac zmätený. Bože, to nie je možné, musí to byť len sen. Jim mu musel čítať myšlienky:

„Ale áno, ty môj tučko, existuje svet, ktorý nepoznáš, v ktorom chalani zbožňujú vidieť alebo mať veľké pupky, pekne okrúhle a plné ako máš aj ty. A z teba sa stane celebrita v tomto svete, haha. Bobby, do práce, vieš, čo máš robiť!“

Jim sa šiel posadiť za kameru. Bobby sa rezignovane šiel posadiť obkročmo na Dirka, kolená mal z oboch strán pri jeho bedrách. Potľapkal Dirka po bruchu, aby ho roztriasol, ale putá boli tak natesno, že sa nemohol pohnúť.

„No do riti, Dirk, všetko si to nabral do brucha... vyzerá to ako balón naplnený vodou,“ hovoril pokojným hlasom. Ale Jim sa rozkričal:

„Drž hubu, Bobby, a začni mu dávať žrať! Už sme stratili kopu času.“

Bobby chvíľu váhal, potom nervózne vzal prvú krabicu, otvoril ju a vybral jeden éclair. Taký čokoládový, ktorý vyzeral veľmi nadýchane. Dirk sa snažil otočiť hlavu nabok.

„Drž mu otvorené ústa, dočerta! Zafixuj mu bradu, pusti sa do toho poriadne.“

Bobby len poslúchol pokyny. Schmatol mu bradu a druhou rukou mu tlačil éclair do pripravených úst. Počkal, kým si Dirk odhryzol veľké sústo. Nechal mu čas prežuť ho.

„Čo to stváraš? Natlač mu to všetko do huby, ty idiot! Treba ho napchať tak, ako sa on napchával počas posledných týždňov. Poďme, kurva, makaj, ty malá buzna!“

Bobby sa zľakol Jimovho kriku a natlačil zvyšok éclairu do už plných Dirkových úst. Ozvalo sa bolestivé mrmlanie, keď sa prvé sústo dostalo do hrdla.

„Hneď je to lepšie. Pokračuj, Bobby! Napchaj toto tučné prasa, až kým nebude na hranici explodovania! Pochopil si ma?!“

Bobby, napoly vystrašený, napoly vzrušený, zvýšil tempo. Držiac jednu ruku na Dirkovej brade, aby sa uistil, že môže jesť, ale nie príliš silno, aby mohol prežúvať, do neho narval zákusky, až kým nebola prvá krabica prázdna. Dirkovo brucho sa začalo nafukovať, čoraz viac sa tlačilo v lykrovom oblečení. Pokračoval druhou a treťou krabicou, všetky plné éclairov. Keď vzal aj posledný z tejto krabice, Dirk ich už mal v sebe 23. Toľko cukru ho začínalo unášať do spánku. Bobby mu trochu pomasíroval brucho, aby mu uľavil, potom zosadol zo stola. Jimova hlava sa vynorila spoza kamery, pohľadom v tvári by vraždil.

„Už?! Vy si zo mňa robíte obaja piču, keď si myslíte, že sme skončili. Ešte tam zostali ďalšie pojebané koláče.“

„Ale... uh... šéfko, pozrite sa na jeho brucho. Nie je šanca, aby vydržal ďalš...“

„POČUL SI MA!?“

Bobby sa poslušne vrátil do pozície na koníka na Dirka a pozrel sa mu do očí. Položil si ruku na jeho už vypučené brucho. Prepáč mi to, kamoško, ale vyzerá to tak, že budeš musieť ešte trochu jesť. Pohľady sa im spojili. Dirk sa s námahou usmial. Ani jeden, ani druhý nemohli ignorovať tlak, ktorý im vytvárali ich stvrdnuté vtáky. Nanešťastie táto odporná situácia im bránila, aby sa s nimi zabavili. Zahanbený Bobby otvoril novú krabicu naplnenú tridsiatimi makarónkami. Dirk zjedol polovicu z nich a bojoval zo všetkých síl, aby pokračoval. Oči mal privreté, cítil, ako má príliš napráskané brucho. Bobby mu už viac nemusel držať bradu. Medzi podávaním makaróniek mu teraz láskal vyvalené Dirkovo brucho. Zdalo sa, že sa ešte nafúklo o pár centimetrov. Bobby sa naozaj obával, že mu praskne brucho alebo že sa Dirkovi niečo stane. Obidve ramienka na tielku postupne počas jedenia skĺzli nabok. Švíky boli nebezpečne napnuté a tlak brucha na látku z nej robil skoro priesvitný materiál. Pupok mal plný na prasknutie, keď mu Bobby s nehou podával poslednú makarónku.

„Už viac nevládze, Jim! Ak budem pokračovať, tak praskne! Veď sa naňho pozri. Vyzerá, že sme ho nafúkali vzduchom ako loptu.“

Jim prestal natáčať. Prvýkrát sa na nich pozeral bez kričania. Toto natáčanie trvalo viac ako tri hodiny. Nekončiaci prúd jedla skončil, Dirk otvoril oči a snažil sa niečo povedať:

„Kurva... kámo... daj mi trochu vydýchnuť! … Oooooch... Mám pocit, že mi vybuchne brucho... Prosím, Jim... Grrrrrr... Už si spravil fotky... Ó, môj bože... Ja... nevládzem... dýchať...“

Jim prišiel k Dirkovi a položil si ruku na jeho impozantný pupok. Najprv prešiel prstami po napnutej koži. Zrazu mu jednu struhol, takže Bobby nadskočil a Dirk sa trápil na hranici bezvedomia. Potom, na konci s nervami, jednoducho zaspal.

„Tak, zdá sa, že sa nám podarilo spraviť zopár použiteľných fotiek tohto skurveného bachora. Odviedol si dobrú prácu, Bobby, je naštopaný ako tučné prasa. Dobre, nateraz sme skončili, ale je to len začiatok.“

„Ale... Jim... nemôžeme ho nechať pripútaného na...“

„Drž piču! Tento skurvysyn tu zostane, ak chcem. Odchod, buznička.“

O niekoko hodín neskôr sa Dirk zobudil celý rozbitý. Mal pocit, že spal celé dni. Napriek tomu bol stále pripútaný. Ruky aj nohy mal skrehnuté kvôli putám. Stále mal na sebe to lykrové tielko. Brucho bolo stále plné, ale už omnoho menej bolestivé. Pomaly sa mu začali vynárať myšlienky a posadol ho strach zmiešaný so vzrušením. Zrazu sa otvorili dvere. Jim, nasledovaný utiahnutým Bobbym, vošiel dnu a podišiel k Dirkovi.

„Tak znova dobrý deň, ty moje prasa, ako to zvládaš? S tým hrdinským výkonom pred chvíľou si si naštartoval dobrý začiatok. Vyzerá to tak, že sa na tebe spravilo celkom dosť chlapov z tých pár fotiek, čo som dal na net. Teraz z teba vyťažím maximum fotiek a videí – budeme ťa kŕmiť tak, ako všetci feederi a gaineri na internete o tom snívajú. Vlastne mám pocit, že som v tebe niečo zobudil. Možno aj v tebe, Bobby, bude z teba celebrita, ktorá ho povzbudzuje, ty buzna jedna.“

„Povzbudzuje? Čo je toto za kravinu, Jim?“ kričal Dirk. Nemohol uveriť vlastným ušiam.

Jim uchopil do svojich rúk masívne Dirkove brucho, potom po ňom pobúchal ako po bubne.

„Pozri sa, na nete je toľko ľudí, ktorým sa páči pozerať sa, ako niekto priberá alebo ako ho nútia jesť. Mal som viacero žiadostí na takéto videá. Nechcel som vstupovať na tento trh, nemal som žiadneho chalana, ktorý by to vzal, a popravde sa mi to hnusí. Ale keďže sa zdá, že sa chceš stať celebritou v tejto oblasti, neostáva mi nič iné, ako prijať tvoj návrh. Keď vidím tempo, akým sa ti zväčšuje brucho, a popravde také tempo som nikdy predtým nevidel, jednoducho z toho vyťažíme prachy. Ty si mi ukázal cestu a ja teraz z teba spravím stredobod predstavenia!“

Dirk ničomu nerozumel. Ako sa mohol jeho plán obrátiť voči nemu? Čo za šialený projekt to na ňom Jim skúša? Na tvári sa mu zračili všetky pocity. Zrazu mu Jim chytil vtáka a nadvihol lykru:

„Ale čože to je? Nápad nechať sa napchávať a vykrmovať ako nejaké prasa ťa pekne vzrušuje. Pozrime sa, ako ti stojí!“

Dirk zatvoril oči. Snažil sa oklamať Jima, sústredil sa na to, aby mu prestal konečne stáť. Ale čím viac sa silil, tým viac mu vták tvrdol. Navyše mu ho Jim trel o jeho teplé a mäkké brucho.

„Stále si zaviazaný zmluvou, ty jeden zasran, a rýchlo to pochopíš. Poďme, do práce. Bobby, namiesto, a uži si to tiež, zvýši to chúťky kupujúcich.“

Jim ho pustil a posadil sa za kameru. Bobby sklopil zrak a priniesol na stôl päť litrov piva. Posadil sa na Dirka ako včera, ale trochu viac dopredu. V tejto pozícii sa tentokrát ich vtáky dotýkali. Naklonil sa nad neho a pošeptal mu do ucha:

„No tak, Dirk, mám pocit, že sa ti to trochu páči. Musím sa ti priznať, že si užívam moju rolu. Chcem sa ti s tým radšej priznať a budem sa snažiť byť k tebe nežný, napriek tvojim hlasným protestom.“

„Ale doriti, nemôžeme to zopakovať. Včera si ma skoro roztrhol s tým sladkým, fakt som to nechcel, Bobby. Stále som plný. Prosím ťa, presta... Uhgggg...“

Bolo však u neskoro. Bobby práve pripevnil Dirkovi na ústa roubík, na ktorom bol primontovaný lievik. Vzadu za hlavou mu ho upevnil koženými povrazmi. Dirk už viac nemohol protestovať, musel len poslúchať. Jim spustil natáčanie. Bobby upevnil hadičku vedúcu od súdka k lieviku a otočil kohútikom, aby sa začalo liať pivo. Kvôli svojmu kamarátovi a tiež aby mal voľné ruky nechal Bobby tiecť len veľmi slabý prúd. Dirk sa snažil mykať hlavou, aby to rozobral, ale bola to márna snaha. Nechal padnúť hlavu, znak porážky. Bez toho, aby mal inú možnosť, rezignoval a pil horkastú tekutinu. Rýchlo začal cítiť rastúci tlak v jeho ešte plnom žalúdku. Všetko, čo mohol spraviť, bolo len sa snažiť ignorovať napätie, ktoré vzduch v pive spôsobil. Našťastie mu v tom pomáhali Bobbyho masáže a alkohol. Bobbyho oči čumeli na jeho brucho, ktoré sa zdalo vyššie ako Dirkov nos. Vedel, že mu stojí vták, ale aj keď sa snažil nájsť tých 20 cm, nemohol ich vidieť – zakrývalo ich brucho. Cítil, že aj Bobby je vzrušený. Po chvíľke Bobby zatvoril kohútik, aby nechal kamarátovi nejaký čas na vydýchanie, ale Jim hundral, aby pokračovali. Z kohútika sa znovu začal valiť hnedastý nektár. Zdalo sa, že šéf chce zistiť, kam až ďaleko vie Dirk zájsť. Bobby mu nemohol pomôcť, mohol sa len pozerať na jeho rastúce brucho. Naklonil sa nad neho a roztrhol mu tielko. Ihneď sa svetu ukázal preplnený kamarátov bachor. Koža na ňom bola napnutá ako nafukovací balónik, dokonca sa začala lesknúť. Bobby prešiel starostlivo rukou po čiarach, ktoré ukazovali, kde sa kedysi nachádzali Dirkove svaly, ktoré dnes zmizli pod dobrou vrstvou sadla. Vo vzduchu bolo cítiť vzrušenie obidvoch, na lykre sa na mieste, kde sa vták dotýkal látky, zjavila škvrna od predejakulátu.

„STRIH!“ Bobby sa presunul, aby zatvoril kohútik, z ktorého vytekala už len pena. Dirk, úplne opitý, ledva zdvihol hlavu. Všetko, čo videl, bolo len jeho obrovitánske brucho. Vypustil zo seba dlhé, veľké a silné odgrgnutie. Napätie vo všetkých svaloch sa trochu oslabilo. Vôbec nemohol rozprávať, taký bol plný. Myšlienky sa mu plietli, viditeľne bol ožratý.

„Takto je to lepšie, ty moje prasiatko. Dobre sme ti naplnili pupok. Ešte pár týždňov intenzívnej práce ako dnes a budeme mať v rukách skurvene vynikajúci film pre gainerov a feederov.“

Jim prikázal Bobbymu, aby odišiel. Nepriečil sa, rýchlo zmizol preč. Zostal len Dirk a Jim. Dirk, ktorý bol stále pripútaný na stole, veľmi vyčerpaný a namol, počúval Jimov plán:

„Dúfam, že sa ti to páčilo, tučko. Každý deň ťa nakŕmime až do maxima, ako si si to mohol na sebe všimnúť. Donútim Bobbyho, aby ti narval brucho dovtedy, kým nebudeš vyzerať ako obrovský mrož uviaznutý na brehu. Možno ťa to konečne naučí, že so mnou nevyjebeš. To ja riadim túto loď. A vidíš, aj takto na tebe zarobím prachy, ty tučibomba, zostaneš tu so mnou ešte nejaký ten piatok.“

Jim brutálne pleskol Dirka po ggigantickom bruchu, vypol svetlá a odišiel preč, nechajúc Dirka pripútaného na stole počas celej noci. Vyčerpaný a dúfajúci, že je to len nočná mora, rýchlo zaspal a dúfal, že do rána to všetko zmizne. Ale keď sa na druhý deň prebudil kvôli svetlu, ešte stále pripitý Dirk zistil, že to vôbec nebol sen. Bol tam, stále pevne pripútaný na stole. Brucho ho tak nebolelo ako včera večer, ale bolo väčšie kvôli nemilosrdnej napchávačke, ktorú včera zažil. Napriek tomu už nemal na sebe lykru, ale športové šortky a futbalový dres. Vyzeralo to tak, že ho niekto umyl, možno aj vyčistil dolu, lebo nemal potrebu ísť na záchod. Ako sa mu toto mohlo stať bez toho, aby o tom vedel? Kým mu mysľou behali takéto otázky, prišli Jim a Bobby.

„Výborne, Bobby, popracujeme dnes na tejto kope sadla. Dobrú chuť, tlsťoch.“

Bobby vyskočil na Dirka. Oboma rukami chytil okraje dresu a natiahol látku, aby zakryla spodok brucha. Musel ju držať, aby zostala na mieste. Keď ju pustil, elasticita látky spôsobila, že sa prirodzene vrátila na svoje miesto, zhúžvaná na Dirkových tučnučkých prsiach. Znovu začal naťahovať dres k Dirkovým šortkám. Dirk sa zlboka nadýchal a potom vytlačil čo najviac brucho. Látka sa natiahla na maximum a keď ju znova Bobby pustil, vyskočila ešte rýchlejšie naspäť. Jeden druhému si venovali malý úsmev.

„Neboj sa, Bobby, ďalšie týždne vykrmovania spôsobia, že tento dres ho už viac nezakryje! Budeme na tom tvrdo pracovať,“ zahlásil Jim a stiahol sa za kameru.

Nemohol si nijako pomôcť, Dirk cítil, ako mu vták znovu tvrdne pri tej myšlienke. Snažil sa myslieť na niečo iné, ale Bobbyho ruky mu masírovali brucho. Tento jemný dotyk, ktorý mu prechádzal po bruchu, bol neskutočne príjemný. Cítil, že mu šortky začínajú byť rovnako tesné ako dres.

„Dobre, moje herecké prasa si to konečne začína užívať, vidíš, Bobby? Ale ešte to nestačí, musíme ho ešte narvať.“

A znovu sa začali vykrmovania. Celé dni a týždne sa opakovala tá istá scéna, Dirkove brucho bolo čoraz väčšie a vypuklejšie. Držali ho na vyšetrovacom lôžku, aby ho vykrmovali ako nejaké prasa v chlieve na farme. Videl, ako mu po každej seanse narastá pupok stále viac – Bobby nebezpečne posúval limity k explózii. Všetko, čo mohol každé ráno vidieť, bola nekonečná masa svojho brucha, čoraz mäkšieho a tučnejšieho. Stratil prehľad o čase. Šesť týždňov? Osem? Možno desať? Bobby sedel stále na Dirkovi, hodiny a hodiny mu tlačil do úst priehrštia jedla. Neustále ich počas toho natáčala kamera. Dirk sa musel zmieriť s bruchom, ktoré mu trónilo pred očami, prijal ho za svoje. Nech to bolo čokoľvek, čo mu Bobby tlačil do úst, snažil sa čo najviac spolupracovať. Dokonca túžil po tom, aby toho bolo viac, dúfajúc, že bude čoskoro po tom. A kládol si otázku, či sa mu ešte niekedy podarí vrátiť sa na pôvodnú váhu, keď ho stadeto pustia. Krochkal a prežúval ako prasa, presne v súlade s Jimovým plánom na vykrmovanie. Žil teraz len pre jedenie a čím viac plynul čas, tým viac musel uznať, že ho to vzrušuje. Počas každej vykrmovačky mohol cítiť, ako mu rastie vták v jeho šortkách. Nevidel si už naň, ale cítil, že je stále pri sile, a Bobby ho diskrétne hladkal počas prestávok. Ak mu ho teraz šortky neblokovali, určite sa hlboko zarezávali do jeho sadla. A brucho sa čoraz viac dotýkalo vtáka.

Jedného dňa, po každodennej niekoľkohodinovej napchávačke, priniesol Jim stroj na prípravu talianskej zmrzliny. Bola plná, Bobby ju prisunul k stolu. Jim nasadil na dýzu hadicu. Dirk sa rozrušil:

„Chalani... Ooooo.... Tak to určite, kurva, ned.... Ughhh... Nevládzem... prestaňte... mmmmmffpp...“

Jim vložil hadicu do Dirkových úst.

„Výborne, Bobby, toto je čerešnička na torte. Okamih, na ktorý táto kopa tuku čakala večnosť!“

Dirk počul, ako Jim stlačil tlačidlo ON na stroji a čoskoro sa prúd čokoládovej zmrzliny valil do jeho tela. Oči mu jemne zvlhli, bojoval s prehĺtaním a držaním rytmu. Bolo to omnoho intenzívnejšie ako bolo pivo, na ktoré si už medzičasom zvykol.

„Vidíš, Dirk, si taký obrovský, že sme ťa museli pripojiť na skutočný potravinársky stroj, aby sme ťa stíhali nakŕmiť! Nikdy by si si nebol pomyslel, že to napratané brucho, ktoré si mi kedysi s hrdosťou ukazoval, ťa privedie až sem, však?“

Ale Dirk len slabo počul Jimove vysmievanie. Celú svoju energiu vkladal do pregĺgania zmrzliny, ktorá sa ocitla v jeho ústach.

„A aby si vedel, nie je to len zmrzlina. Pre posledný film sme potrebovali niečo špeciálne. Tento krém je zmiešaný s dostatkom gainerprášku pre bodybuilderov, aby sa z teba stal dvakrát väčší muž, ako sme ťa doteraz vykŕmili.“

Dirk sa dusil, zmrzlina začínala vytekať z jeho nafúknutých líc. Zrazu Bobby roztrhal šortky na franforce a Dirk cítil, že niečo teplé objalo jeho vtáka. Bobby mu ho začal fajčiť, podobne ako predtým na tradičných natáčaniach. Odkedy sa začala táto kalvária, ak neberieme do úvahy pár Bobbyho pohladení, nezažil nič sexuálne, takže sa v ňom teraz začali všetky pudy búriť. Bobby ho fajčil v presnom rytme s Dirkovým prehĺtaním, unisono. Vždy, keď Dirk spomalil, ho Bobby prestal fajčiť, aby ho tak nechal v agónii a na pokraji megaorgazmu; znovu ho začal fajčiť až vtedy, keď Dirk dobehol svoj dlh voči zmrzline. Dirk cítil obrovské pnutie na jeho bruchu, črevá a žalúdok mal naštopané ako nikdy predtým. Cítil, že každú chvíľu exploduje, bol si istý, že určite vybuchne. Dres

mu obťahoval brucho, cítil, ako sa začína praskať vo švíkoch na jeho sadle, každú chvíľu sa rozletia. Lem dresu sa strácal pod jeho bokmi. Zrazu sa s obrovským hlukom zjavili dve natrhnutia v prostriedku dresu, uvoľniac tak miesto pre brucho, ktoré sa začalo valiť von. Napráskaný pupok, neskutočný tlak v bachore, jeho odhalené genitálie, jeho boky, ktoré sa pohybovali s Bobbyho satím, bol na samom pokraji vzrušenia. Nezdržiaval ho, potreboval si uvoľniť svoje preplnené vajcia.

„AAAAAAARRRRRHHHHHHAA!!“ Tento krik bol monštruózny. Vypľul hadicu z úst, zmrzlina mu začala tiecť po tele. Bobby len tak-tak stihol odtiahnuť hlavu. Dirk vystriekal všetky svoje zásoby na podbruško. Zdalo sa mu, že to trvá minúty. Zrazu mal hlavu ľahkú a pocit, že raz a navždy zaspí. Cítil, ako mu výstrek teplého semena steká po bruchu. Bobby šúchal rukami po jeho pupku, roztieral semeno po všetkých nových záhyboch, ktoré vytvorili.

„Môj bože! Chalani, neviem, či by som to vymyslel lepšie. Spravili ste to lepšie, ako som si prial!“ gratuloval im Jim. Dirk bol príliš slabý, aby reagoval. Cítil len Bobbyho ruky, ktoré masírovali jeho rozkysnuté brucho, a jeho ťahy jazykom, keď ochutnával čerstvú dávku semena.

„Predpokladám, že ťa už môžem oslobiť, ty môj tučko. Zdá sa, že si konečne pre mňa dosť tlstý. Tento film bude nádherným dedičstvom pre všetkých feederov. Stavím sa, že budeš na všetkých poličkách s pornom u nich. Ja som proste kurevsky dobrý génius!“

Zrazu Dirk cítil, že má voľné ruky, už viac nespútané koženými putami. Jim uvoľnil aj ostatné putá a ešte raz ho potľapkal po jeho neskutočne veľkom bruchu:

„Vďaka, že si prišiel s týmto nápadom priberať. Myslím si, že mi to pomôže otvoriť dvere k úplne inému trhu,“ zasmial sa Jim. V každom prípade pomohol Bobbymu zodvihnúť Dirka, aby sa posadil. „Nikdy si si nemal myslieť, že by si mohol so mnou vyjebať. Si to ty, s kým som vyjebal, ty skurvysyn! Ale nebudem za hnusného. Od dnešného večera ti ruším zmluvu, a buď si istý, že ti dám odstupné od zmluvy.“

Jim opustil scénu s hlučným rehotom. Dirk lapal po dychu, nemohol povedať ani slovo. Pomaly naberal dych, len s ťažkosťami pohol rukami, aby sa dotkol brucha. Z hrdla sa mu drali jemné vzlyky, keď po prvýkrát pocítil svoje rozkysnuté brucho. Ruky posúval čoraz ďalej, aby preskúmal nekonečne sa javiace faldy tuku. Bobby sa pozeral, ako sa ešte stále svalnaté Dirkove ruky snažia dočiahnuť na pupočnú dieru. Bol to pre Dirka boj. Snažil sa zo všetkých síl, bol tvrdohlavý, ale uvedomil si, že nie je možné, aby sa jeho ruky spojili. Hlava mu tupo buchla, keď sa ťažko zvalil na stol.

„Bože! Je zo mňa rozkysnutá hora sadla!“

Bobby ho objal, aby ho upokojil, potom ho chytil za plecia, aby mu pomohol postaviť sa. Nohy sa mu triasli a vyzeralo to, že padne dopredu. Bobby musel použiť celé svoje telo, aby mu v tom zabránil. Telo sa mu vnorili do mäkkých záhybov jeho kamoša. Obidvaja boli spotení. Dirk nakoniec našiel rovnováhu so svojou novou váhou, nohy mal už pevne na zemi. Opatrne skúsil premiestniť svoju pravú nohu dopredu. Odraz nohy ho skoro zvalil a Bobby ho musel znovu stabilizovať.

„Budeš sa musieť naučiť nájsť rovnováhu s týmto telom.“

„Kurva, musím vážiť snáď tonu,“ pokrútil Dirk hlavou, keď si prezeral svoje veľké mastné cecky. Zbadal širokú pneumatiku okolo svojho brucha, ktorá pripomínala pás asteroidov okolo planéty. „Vypadnime stade a poďme to zistiť.“

Bobby podopieral Dirka, aby spravil pár krokov cez scénu, kým prejde ku váhe. Vystúpil na ňu, kov na zdravotníckej váhe zaškrípal. So škodoradosťou otočil Dirka chrbtom k číslam. Teraz mohol svojho kamaráta so vzrušením balamutiť o jeho hmotnosti bez toho, aby vedel dopredu výsledok svojho niekoľkotýždňového intenzívneho vykrmovania.

„Nie som si istý, či to chcem vedieť.“ Hrkanie. Hrkanie. „Tak koľko?““

„Nemôžem ti to ešte povedať.“ Hrkanie. Dirk zakrochtal a pošúchal si svoje obrovské a ešte stále bolestivé brucho.

„No tak, koľko mám? 130? 140?“ Hrkanie. Hrkanie. Bobby sa jemne usmial:

„V žiadnom prípade, prešiel som túto hranicu už zopárkrát.“

„Doriti!“ Dirk si chytil oboma rukami spodok bachora a skúsil odľahčiť svojho vtáka. Nemohol uveriť, že pribral tak veľmi. Znovu sa snažil oblapiť rukami celé brucho, ale znovu sa mu to nepodarilo.

„150 … 155 … 156 … 157 kíl, Dirk! No dopiči, ty si OBROVSKÝ!“

Dirk zostúpil z váhy a znovu si prehliadal svoj pupok: „Nemôžem tomu vôbec uveriť!“

Bobby sa rozbehol k Dirkovi a prilepil sa k jeho chrbtu. Vták, ktorý mu stál ako sviečka, sa začal trieť o jeho šťavnatú veľkú riť.

Dirk mu vyšiel v ústrety a ľahol si na brucho na vyšetrovacie lôžko. Bobby mu roztrhal oblečenie, nasadil si gumu a vstúpil do obrovského zadku, ktorý sa pred ním ukázal. Dirk bojoval, aby sa pod vlastnou váhou nezadusil, navyše do neho ešte narážal Bobby, ale potešenie bolo úžasné. Bobby natlačil svojím stehnom sadlo na zadku viac k diere. Obidvaja chalani si neskutočne užili tento dlho očakávaný okamih. Po dlhom vzdychaní a mrmlaní si na neho Bobby ľahol a obidvaja naraz vystrekli semeno. Bobby sa natiahol na mäkkom Dirkovom chrbte, lapal po dychu. Keď sa rozdýchal, priblížil sa k Dirkovmu uchu:

„Bolo by možné, aby si prišiel ku mne na večeru, aby sme prelomili 160-tku?“

Dirk pocítil, ako mu presúva teplo do rozkroku.

„Jasne, poď si ma vykŕmiť, Bobby!“

Bobby mu pomohol obrátiť sa a vtisol mu francuzák. Bol to ich prvý za celú ich kariéru, ktorý bol naozajstný a nie silený kvôli Jimovi. Jemne sa pritlačil k Dirkovmu tuku. Bobby nadvihol svojho nového milenca a zamerili do šatne, aby sa umyli. Celí šťastní utiekli zo štúdia, aby mohol začať žiť nový pekný príbeh. Jediné, čo nevedeli, bolo to, že Jim pri svojom odchode nevypol kamery. Apoteóza, ktorú spoločne zdieľali, zlatý klinec programu, čerešnička na torte bolo to, čo zvýšilo reputáciu tohto prvého profesionálneho vykrmovacieho pornofilmu. A z Jima sa stal najlepší režisér v tejto oblasti.

Zdroj: 

http://gainerstories.ucoz.com/publ/gay_french_stories/realiste/une_nouvelle_carriere_pour_dirk_partie_1/14-1-0-535

http://gainerstories.ucoz.com/publ/gay_french_stories/realiste/une_nouvelle_carriere_pour_dirk_partie_2/14-1-0-573