Reštaurácia

Josh mal mizernú náladu. Tričko, ktoré si práve vyžehlil, aby si ho mohol vziať do reštaurácie na dnes večer, mu nesedelo. Bolo príliš tesné okolo jeho brucha. „Dočerta, musel som pribrať," mrmlal si sám pre seba. Tričko si kúpil pred mesiacom a bolo mu ako uliate, takže sa očakávalo, že bude tesné, ale nie zas až tak! Rýchlo si natiahol na seba sveter, obul si botasky a zbehol dolu schodmi do auta. Dave ho už čakal v aute.

„Švihaj, prídeme neskoro!“

Dave bol atraktívny 21-ročný blonďák s vynikajúcou postavou a širokými ramenami. Pri svojej výške 193 cm bol výborným hráčom v rugby a hral za miestny tím. Josh ho prvý krát stretol pred dvomi rokmi, keď začal chodiť na vysokú. Kedysi boli spolubývajúci, ale ich vzťah prerástol do hlbšieho kamarátstva, ako len chodiť spolu na diskotéky počas zoznamovacích akcií. Čoskoro sa stali známym párikom na intráku a odvtedy sa všade pohybovali spolu. V reštaurácii, do ktorej sa dnes chystali, chceli osláviť ich výročie a Dave chcel, aby bola táto noc špeciálna, takže im rezervoval stôl v novej reštaurácii v meste. Bola otvorená len pár týždňov, no v celom meste mala rozvešaných plno reklám. Sľubovali v nich možnosť zaplatiť si za „všetko čo zješ“ pre študentov za neuveriteľnú cenu 5,50€, čomu tento pár nemohol odolať. Zároveň sa chvastali, že majú nezvyčajnú ponuku, čo Dave s Joshom ešte viac zaujalo.

Dave zaparkoval auto na parkovisku, obidvaja z neho vyliezli a zamierili si k budove.

„Dúfam, že si hladný, Josh, lebo ja mám hlad ako vlk. Celý deň som trénoval a jediné, čo som zjedol, bol sendvič na obed. Ja ich dnes zruinujem!“ zahlásil Dave.

„Dopekla, ja tiež, úplne už mám kŕče v bruchu, zjedol by som aj koňa!“

Prešli cez dvere, ale stretli sa akurát s chlapíkom s veľkým bachorom. Mladý muž si otvoril dvere a vygúľal sa na ulicu. Brucho mal také nafúknuté, že jeho chudinka košeľa prišla o tri spodné gombíky. S hlasným stonaním sa odknísal k čakajúcemu taxíku, ktorý ho vzal preč.

„Uf, som si istý, že si to poriadne užil, len dúfam, že nám niečo aj nechal!“ zažartoval Dave.

„Určite tam niečo zostalo! Budú tam mať isto tony žrádla, keď majú všade vylepené all-you-can-eat. Inak nepoznáme toho chalana? Nie je to ten, ktorý býva o dve poschodia nad našou izbou? Vyzerá dosť v pohode.“

„Nemôže to byť on, je omnoho chudší ako tento týpek, ktorý musel mať aspoň 130 kíl.“

„Môže byť, poďme jesť!“ zahlásil Josh, keď sa obrátil a zamieril do reštaurácie. Vo vnútri to bol rovnaký príbeh.

„Hej, pozri, tá reklama prilákala snáď všetkých tučkov zo školy. Asi prišli kvôli tomu jedlu...“

V reštaurácii bolo usadených okolo 15 mužov s veľkými vyvalenými bruchami. Bolo tam asi 10 čašníkov, pričom sa všetci premávali s taniermi plne naloženými jedlom. Každý chlap tam bol v inom štádiu vyzlečenia a ich napráskané bruchá sa týčili pred nimi, takže ich mohol každý vidieť. Najbližší chalan pchal divoko do svojich úst veľkú porciu cheesecaku, čo zaujalo aj čašníkov. Jeho brucho bolo nenormálne veľké a napnuté ako veľký bubon.

„Myslím si, že títo chalani už majú dosť, teraz je rad na nás!“ zašepkal Josh so šibalským úsmevom.

„Môžem vám pomôcť?“ spýtal sa veľmi slušne čašník.

„Áno, stôl pre dvoch,“ odpovedal Dave. „A dúfam, že máte dosť jedla! Umierame od hladu!“

„Určite vám s tým budeme vedieť pomôcť, pane! Nasledujte ma, prosím, ukážem vám váš stôl.“

Nasledovali čašníka k ich stolu a posadili sa. Dave objednal dve pivá, čašník šiel po ne. Vrátil sa o pár minút s pivom a veľkou miskou čipsov.

„Povedz mu, že sme si ich neobjednali!“ znepokojil sa Josh, ale čašník už odišiel. „Och, tak nič, zjedzme ich aj tak, lebo teraz sa cítim ešte hladnejšie, ako tu sedíme.“ Čipsy čoskoro zjedli a čašník sa k nim vrátil, aby mohol spraviť objednávku. Dave sa rýchlo pozrel na menu a objednal.

„Ja si dám opekaného moriaka, prosím, to by mohlo stačiť na tento prekliaty hlad! A Josh si dá „trhač brucha“, prosím! A môžeme dostať ešte ďalšiu rundu piva?“ objednal Dave namiesto Josha. Vždy to tak robil, mal rád, keď bol pánom situácie. Čašník sa poponáhľal do kuchyne.

„Dúfam, že si to užiješ, povedal si, že si hladný! Píšu tu, že dostaneš kilový stake s opekanými zemiakmi, chrumkami a zeleninou a poliate nejakou výdatnou omáčkou, a k tomu nejaké rôzne plátky mäsa.“

„Človeče, veď skončím ako títo chlapi! Dúfam, že by ti teda aspoň nevadilo mať takého tučného frajera!“

„Nie, ak by vyzeral ako ty, tak by mi to nevadilo. Och, dúfam, že sa čašník poponáhľa, som príšerne hladný.“

Hneď ako to povedal, prišiel čašník s obrovským tanierom naloženým kopou jedla, až bolo jedlo na jedle naukladané ako vrstvy.

„Váš trhač brucha, pane,“ povedal a zložil tanier pred Josha. Druhý čašník, rovnako milý ako prvý, prišiel z druhej strany a položil tanier pre Davea. Tiež bol naložený hore kopcom mäsom, veľkými kúskami zemiakov namočených a zasypaných kopou dusenej zeleniny.

„No do faka,“ vyšlo Joshovi z úst, kým zízal na ten kolosálny tanier jedla pred ním. „Mám tu na tanieri pomaly celé mäsiarstvo.“

„Áno, pane, je to to, čo ste si objednali, „trhač brucha“. Dúfam, že vám bude chutiť.“ Čašník zmizol v kuchyni.

„Človeče, nie je šanca, aby som toto všetko dal do seba,“ rozplýval sa Josh.

„Samozrejme, že to dáš,“ povedal Dave. „Povedal si, že umieraš od hladu a okrem toho ťa vyzývam – kto bude posledný, platí. A mimo iné, ja som dostal celú morku.“

S nechuťou sa do nej Josh zahrabal. Vzal si nôž a vidličku a začal jesť svoje mäso. To bolo také jemné, že sa mu zdalo, že sa rozplýva v jeho ústach. Zemiaky boli ako z raja, pomastené ešte maslom a perfektne jemné.

Josh sa pristihol pri tom, ako do seba hádže jedlo rýchlejšie a rýchlejšie a len ťažko prestával, aby stíhal žuť, aj keď to asi nebolo potrebné, lebo všetko bolo krásne jemné. Schlamtal do seba steak a burger a začal so spratávaním zvyšnej zeleniny. Krátko po tom, ako začal, si uvedomil, že zjedol všetko, čo bolo na tanieri. Pozeral sa na prázdny tanier v úžase, vôbec neveril, že by bol schopný zjesť toľko jedla. Potom si spomenul na stávku a pozrel sa na Davea, ktorý si akurát vkladal do úst posledné sústa z moriaka.

„Hej, ty si ma porazil, to nie je fér!“ povedal s plnou hubou sladkej kukurice. „Ale nevadí mi to, toto bolo to najlepšie jedlo, aké som kedy mal. A ty vyzeráš tak, že si si to tiež užil, keď sa tak pozerám na to malé vyduté bruško.“

Po prvý krát sa Josh pozrel na svoje brucho, ktoré bolo väčšie ako zvyčajne. Povolil si opasok, aby zmiernil tlak na brucho. Ten povolil veľmi rýchlo a umožnil, aby sa jeho brucho mohlo voľne vyliať von. Položil si naň ruku, hladkal ho a cítil, ako bolo tvrdé na dotyk. Aj keď bolo veľmi plné, hlad, ktorý pociťoval pred tým, ako začal s jedlom, ešte úplne neskončil.

„Hej, viem, bolo to úžasné. Mali by sme si ešte niečo objednať, ak je to naozaj „všetko čo zješ“ a chceme riadne využiť naše peniaze. Len si odskočím.“

Josh vstal od stola, držal si rukou vypuklé brucho a zamieril na toalety pre pánov. Záchody tvorila malá miestnosť s toaletou, umývadlom a zrkadlom. Podišiel k mise a rozopol si rázporok. Vytiahol von svojho 23 cm vtáka a zhlboka si odfúkol. S jednou rukou na bruchu a s druhou na vtákovi sa vymočil. Potriasol ním a zastal si pred zrkadlom. Nadvihol tričko a pozoroval svoju hruď a brucho. Six-pack mal stále tam, ale zdal sa veľmi nafúknutý. Jeho ploché brucho teraz vôbec nebolo plochým.

Zajtra začnem s diétou, povedal si sám pre seba. Ale až od zajtra, dnes ešte využijem za tie peniaze čo sa len dá.

Zakryl sa, uvoľnil si opasok ešte o jednu dierku pre lepší komfort a vrátil sa naspäť k stolu. Na stole ho čakalo prekvapenie, nová porcia jedla pre neho. Pred ním boli tie najväčšie lazane, aké kedy videl. Museli mať na šírku aspoň 30 cm a bola na nich hrubá vrstva syru. Na Daveovom tanieri sa tiež nachádzali nejaké cestoviny, vyzeralo to ako canelloni a bolo to pokryté syrom a ťažkou mäsovou omáčkou. Na stole bol ešte aj veľký košík chleba a obrovský tanier pečených zemiakov poliatych hrubou vrstvou masla a bylinkovej omáčky.

„Čo ti to tak dlho trvalo? Objednal som tvoje obľúbené, ale chcel som ťa počkať, kým sa vrátiš. Sadni si, lebo nám to vychladne.“

„Dobre, upokoj sa. Už som späť!“ usadil sa a znovu vzal nôž a vidličku. Dave si rovno napchal veľké preplnené ústa cestovín. Josh sa pozrel na partnerovo telo a všimol si, že má tiež rozopnutý opasok a jeho pás vyzeral rozhodne omnoho väčšie. Nevenoval tomu veľkú pozornosť a pustil sa rovno do vlastného jedla. Lazane mali akurátnu teplotu na jedenie. Ich konzistencia bola najlepšia, akú kedy mal možnosť jesť. Musím sa sem niekedy vrátiť, pomyslel si, toto jedlo je božské. Keď sa naťahoval za ďalšími zemiakmi a nejakým chlebom, všimol si, ako sa čašník prechádza po reštaurácii, pozoruje hostí a berie im tanier za tanierom, pričom každý z nich chltal jedlo podobne ako Dave a Josh. Ani jeden z nich to nepostrehol kvôli svojmu hladu. Josh si hodil zemiaky do úst a doslova sa naštopal tými božskými lazaňami. Postupne sa dostal do rytmu, kedy za jedným zemiakom a ústami plnými lazaní zjedol kus chleba. Totálne sa napchal a nafúkol svoje brucho ešte viac a znovu, bez toho, aby si všimol, že vôbec začal, dokončil tú obrovskú kopu jedla.

Tento krát si vôbec nemuseli znovu objednávať, pretože čašník im priniesol nejaké ďalšie jedlo a k tomu 40 cm pizzu. Ani sa nenadýchli a obaja sa ponorili do tanierov a prehĺtali rovnako rýchlo ako aj predtým.

Josh začal byť v pažravom šialenstve, už sa viac nestaral o to, kto je okolo neho alebo kto sa na neho pozerá. Všetko, čo ho teraz zaujímalo, bolo len toto úžasné jedlo. Nikdy nič lepšie nejedol. Plné ústa striedali ďalšie plné ústa jedla, ktoré prehĺtal do brucha, ktoré ešte nikdy nebolo také nafúknuté. Josh prestal na sekundu, aby si rozopol ďalší gombík, ktorý prekážal jeho mega zväčšenému bruchu. Cítil, ako sa mu pozvoľna jeho tričko stáva tesnejším a tesnejším ako do seba pchal ďalšie a ďalšie jedlo.

Po jeho piatom chode prestal a oprel sa dozadu. Brucho bolo teraz zväčšené tak veľmi, že sa skoro dotýkalo stola. Jeho bunda sa mu vysúkala a odhalila dobrých sedem centimetrov jeho opáleného brucha a jeho sexy ochlpenia vedúceho do nižších partií. Schuti si odgrgol a šokovane zízal na podobnú premenu u Davea. Ten ešte stále jedol, ale aj jeho brucho sa tiež pekelne nafúklo. Vyzeral, ako keby bol v 6. alebo v 7. mesiaci tehotenstva. Gombíky na jeho nohaviciach musel už dávno rozopnúť a veľký balón, teda jeho terajšie brucho, sa rozlievalo na jeho lone.

„Pomôž mi!“ zreval na Josha. „Nakŕm ma, som šialene hladný.“

Nehľadiac na ostatných v reštaurácii sa Josh presunul okolo stola, posadil sa k Daveovi, pričom si dával pozor, aby nebuchol do jeho masívneho bachora. Mozog mu len pomaly spracovával, čo sa udialo, a možno to bolo kvôli tomu, že všetka krv bola sústredená v jeho nadutom bruchu.

Prežieracie šialenstvo trvalo asi ďalšiu hodinu alebo tak nejako. Obaja sa navzájom striedali vo vykrmovaní toho druhého jedlom, ktoré im neustále dodávali stále prítomní čašníci. Celé kurence, pečené mäsá, veľké porcie cestovín či dusené mäsá so zeleninou zapíjané pivom alebo mliekom sa strácali v ich hrdlách na ceste do bachorov. Nikto v reštaurácii im však nevenoval ani štipku pozornosti, pretože všetci sa sústredili len na svoje obžerstvo.

Dave bol prvý, kto spomalil, keď jedol hovädzí wellington. Položil gigantický kus pečeného mäsa a sedel ticho ako omráčený. Neodvážil sa pozrieť dolu na škodu, ktorú spravil. Letmo mrkol na Josha, ktorý práve skončil s jedením Shepherd's pie.

„No kurva, čo ti jebe... ?“ vyhŕkol zo seba šokovane a prezeral si nafúknutého športovca. Joshove tričko sa úplne vyhrnulo navrch jeho prežratého brucha. Od spodných rebier vyčnievalo jeho brucho najmenej 60 cm. Zavrel oči, sklonil hlavu a otvoril ich. Naskytol sa mu rovnaký pohľad. Jeho vlastné brucho, ktoré bolo podobne vypuklé, zaguľatené a pokryté potom. Neveriac vlastným očiam si hlasno odgrgol, pričom odgrgnutie bolo hlbšie ako zvyčajne kvôli veľkému bachoru, ktorý nahradil kedysi udržiavaný štíhly pás.

Čašník priniesol účet a ich kabáty.

„Užili ste si jedlo, páni? Prijímame hlavne platbu kartou.“

Dave zaplatil a s veľkým úsilím sa postavil. Bez toho, aby sa obťažovali obliecť si kabáty, keďže vedeli, že sa už do nich nezmestia, sa obaja s problémami vypotácali z reštaurácie. Zároveň sa museli zmieriť s ich novými napráskanými bruchami. Aj keď to bolo náročné, nejako sa dostali do auta, pričom minuli pár napráskaných športovcov, ktorí tiež vychádzali z reštaurácie. Sedeli chvíľu v ohromujúcom tichu v aute, kým Dave prehovoril:

„Sranda, máme mekáč po ceste...“

Zdroj: http://gainerstories.ucoz.com/publ/english_stories/fantasy/the_restaurant/5-1-0-2