Prečo?

Elliot si hrýzol pery. Bol celý nervózny a bez seba. Počul, ako otec kráča po schodoch hore. Čo by len mohol spraviť? Snažil sa skryť v šatníku, ale na to bol príliš veľký. Snažil sa ukryť pod posteľou, ale nezmestil sa tam. Dokonca mu preblyslo mysľou, že sa skryje pod dekami, ale sám vedel, že by sa takto vôbec neschoval. Čo spraviť? Zrazu mu napadlo, že jednoducho opustí izbu a skryje sa niekde, kde ho otec nenájde. Rýchlo sa rozbehol k dverám, ale po pár krokoch zastal, bol totiž príliš pomalý. K dverám pribehol práve vtedy, keď sa otec priblížil.

Elliot sa rozhliadol po izbe. Začínal byť tak pekelne nervózny, že si obhrýzal nechty. Ale ani rozhliadanie sa po izbe mu nepomohlo nájsť nejaké riešenie. Keď uvidel svojho brata Tobyho – dvojča, ako spí na podlahe pri svojej posteli, keď videl vyprázdnené poháre, myseľ mu podvedome zablúdila o pár mesiacov dozadu, do obdobia, ktoré ich dnes dostalo do tejto nezávideniahodnej situácie...

Začalo sa to asi pred štyrmi mesiacmi, keď sa dvojičky vydali v jedno pekné pondelkové ráno do školy. Ako zvyčajne nastúpili na autobus, ale teraz tam sedel neznámy chalan. Dvojičky si ho veľmi nevšímali, lebo hľadali miesto na sedenie, takže na neho úplne zabudli, keď sa začalo vyučovanie.

Ako sa to stáva, toto nové dieťa, ktoré sa volalo Patrik, začalo chodiť do rovnakého siedmeho ročníka ako dvojičky. Patrik bol dosť tichý oproti dvojičkám, dokonca bol tichší ako väčšina chlapcov na škole. Prečo? Bol neuveriteľne tučný. Jeho oblečenie na ňom vyzeralo nepríjemne tesné. Jeho tričko bolo tak obtiahnuté, že ste mohli vidieť jeho masívny pupok tak jasne, ako keby bolo na tričku priamo namaľované.

Dvojičky boli milí a chápaví chlapci, ktorí si neuťahovali z Patrika, keď išiel okolo, ale rozhodli sa byť dospelý a zostať kamarátsky k novému spolužiakovi. Takže keď nováčik prišiel, bratia sa mu predstavili a ponúkli sa mu, že mu poukazujú školu. Toto rozveselilo Patrikovu okrúhlu tvár a rýchlo sa z nich stali kamoši.

Netrvalo dlho, kým dvojčatá zistili, že Patrik, hoci je fyzicky odlišný, bol v mnohom presne ako oni. Zbožňoval Pokémonov a Digimon presne ako dvojičky, dokonca možno aj viac. Steny Patrikovej spálne ste preto vôbec nemohli vidieť, pretože každý kúsok miesta bol pokrytý cool plagátmi a kresbami, ktoré si všade rozvešal. Z Patrika a dvojčat sa stali najlepší kamaráti. Často chodili po škole k nemu domov a nespočetne veľa krát prosili jeho rodičov, aby mohli u neho prespať. Odpoveď rodičov bola stále nie, pretože bolo neoblomní v tom, aby dvojičky zostali na noc počas školy, ale tiež preto, že často navštevovali počas víkendov svojich príbuzných. Avšak ako sa približovali jarné prázdniny, dvojičky sa rozhodli, že Patrika prespia, pretože počas týždňa bol doma a na druhý deň nemuseli ísť do školy. A tak prosili, vypytovali sa a žiadali dovtedy, kým nakoniec neuspeli. Ale ich rodičia neboli s týmto rozhodnutím stále stotožnení.

V utorok ráno, kedy mali prvý krát prespať u Patrika, čakali s neskrývaným entuziazmom na to, kým si ich vyzdvihnú. Vzrušenie a radosť boli na ich tvárach také silné, že Patrikovi rodičia trvali na tom, aby dvojičky zostali rovno na dve noci! Bratia skoro vybuchli od radosti, keď uvideli, ako sa Patrikovo auto vchádza do ich ulice, a celí bez seba skákali na chodníku od nadšenia až dovtedy, kým auto pred nimi nezastalo a nenastúpili do neho. Deň prešiel veľmi rýchlo. Najprv sa všetci traja hrali Nintendo a Playstation dovtedy, kým ich nezavolali na obed, ktorý bol veľmi chutný. Akonáhle Patrik doumýval všetky tri taniere, sa chlapci rozbehli do Patrikovej izby a hrali viacero hier na jeho počítači. Neskôr vyšli von a hrali futbal (na naliehanie Patrikovej mamy), až kým Patrik nezahlásil, že je už príliš zadychčaný na to, aby mohol stále hrať.

Keď sa vrátili do vnútra, Toby a Patrik sa rozhodli pozerať televíziu, kým Elliot sa šiel znovu hrať na počítači. Po pár hodinách zavolali rodičia na chalanov, aby sa išli navečerať. Jedlo bolo chutnejšie a väčšie ako na obed.

Pri večeri si Elliot všimol niečo zvláštne na tom, ako sa Toby a Patrik správali. Najprv si niečo medzi sebou šepkali, na to si Toby nechal naložiť ďalšiu porciu jedla. A druhý krát vtedy, keď Toby zjedol všetko jedlo, čo bolo omnoho viac ako obvykle. Elliot začal niečo šípiť, ale keď prišiel na rad dezert, na všetko zabudol.

Po dezerte sa Elliot vrátil k počítaču, kým Toby a Patrik sa znovu usadili pred telkou. Elliot pokračoval v hraní sa na počítači dovtedy, kým už nebolo neskoro večer a neprestalo ho to baviť. (Hlavne mal už stŕpnuté prsty.) Tak sa zatúlal do brlohu, aby si pozrel trochu telku, kým pôjde spať. Keď vošiel do izby, zostal v nemom úžase, koľko obalov zo sladkostí bolo porozhadzovaných po izbe. Najviac ho však šokovala Tobyho tvár, ktorá bola pokrytá čokoládou, a to znamenalo, že Toby sa napchával cukríkami aj po tak veľkom množstve jedla, ktoré skonzumoval na večeri. Toto bolo extrémne zvláštne, pretože ich rodičia u nich doma presadzovali zdravý životný štýl a teda pochopiteľne aj dvojičky nadobudli dobré stravovacie návyky. Elliot bol tiež sklamaný z toho, že jemu neponúkli nič zo sladkostí. Napriek tomu sa snažil úplne zabudnúť na Tobyho správanie a posadil sa vedľa Patrika, ktorý mu ponúkol cukríky z jeho ešte čokoládou pokrytých rúk. Nakoniec si všetci traja chlapci ľahli do postele, dvaja z nich prepchatých jedlom, kým ten tretí zostal zmätený z toho, ako sa jeho brat začal správať.

Nasledujúci deň prešiel ako ten prvý okrem toho, že Toby vstal skoro ráno s Patrikom a užívali si množstvo volských očí so slaninkou, kým Elliot vstal. Taktiež na obed zjedol Toby skoro toľko ako Patrik, potom ich rodičia vyhnali hrať sa von. Toby nechal po čase ostatných a odišiel do vnútra, kde sa usadil pred telkou a napchával sa sladkosťami. Večera v ten deň bola veľká a Toby s Patrikom sa zase prepchávali. Následne bol na rade dezert. Nasledovalo ešte viac cukríkov pred telkou. Elliotovi začínalo prekážať sedieť pri telke a pozerať sa na to, ako sa jeho dvojča prepcháva, nie preto, že by ho nikto neponúkol ako Tobyho, ale pretože nevedel, čo si má myslieť o tom, že Toby zrazu začal jesť ako jeho kamoš pri tele. Preto si šiel skôr ľahnúť do postele, jednoducho aby sa nemusel pozerať na to prežieranie sa cukríkmi.

Vo štvrtok ráno sa Elliot zobudil o tom istom čase ako aj Toby a Patrik. Po raňajkách, kedy sa obidvaja znovu prejedali, si Elliot všimol, že Tobyho pyžamo vyzerá byť o niečo užšie na jeho chudom tele. Bol prekvapený o to viac, keď sa Toby prezliekal do iného trička a mohol na ňom vidieť malé rolky tuku, keď sa zohol. Keďže sa však Elliot považoval vo svojich 13 rokoch za vyspelé dieťa, rozhodol sa, že Tobymu nič nepovie o tom, že priberá, dovtedy, kým nepríde na to, prečo sa tak zameriava na vykrmovanie.

V posledný deň návštevy dvojičiek sa Patrikova mama rozhodla vziať všetkých troch na plávanie (počasie sa predsa otepľovalo). Skupinka strávila celé ráno v bazéne, ale Elliot si všimol, že Toby zostal vo vode len desať minút a vyliezol z nej a následne len sedel na brehu a jedol sladkosti, kým aj oni nevyliezli von. Patrik s Elliotom zostali vo vode, kde sa spokojne naháňali a blíznili. Avšak Elliot každú chvíľu sledoval Tobyho jedným očkom.

Dvojičky zostali u Patrika aj na obed, na ktorom sa musel Elliot prizerať ďalšej prežieračke. Potom si však pobalili veci a odišli domov. Doma nikto nebol, pretože ich rodičia odišli skoro po popoludní a mali sa vrátiť až neskoro večer. To znamenalo, že dvojičky si museli pohľadať sami niečo na večeru. Keď sa to Toby dozvedel, usmial sa.

Večer sa pomaly priblížil, pričom Toby sedel pred televíziou a snažil sa zjesť všetko jedlo, ktoré len mohol v dome nájsť. Elliot medzitým odišiel do svojej izby, pretože nebol schopný sa pozerať ďalšiu noc na to, ako sa jeho brat prepcháva. Elliotova zvedavosť bola predsa len silnejšia, a tak zišiel dolu, aby zistil, čo je vo veci.

Toby nedal nijako najavo, keď Elliot prišiel do obývačky, ale nahnevaný sa postavil, keď Elliot vypol telku. Elliot ignoroval bratove vyhrážky a jednoducho sa ho priamo spýtal: „Prečo priberáš??“

* * *

Elliot cítil, ako mu srdce bije až kdesi v ušiach. Mal pocit, že otcovo kráčanie sa ozýva niekde z odpočívadla na schodisku a Elliot vedel, že otec bude v jeho dverách v izbe do tridsiatich sekúnd. Čo mu len má povedať? Vedel, že jeho otec vybuchne od zlosti vo dverách, keď ich uvidí.

Čo mu má povedať? Elliot sa snažil prinútiť pracovať mozog, ale jediné, na čo mohol myslieť, boli otcove možné reakcie. Tieto myšlienky spôsobili, že sa začal neovládateľne triasť a kolená sa mu podlamovali. Zrazu začal ľutovať. Prečo som to spravil? Pýtal sa sám seba. Prečo som neposlúchol oca? Kvôli Tobymu.

Elliot sa obrátil ku kedysi chudému bratovi. Všetko to bola len jeho vina. Znovu ho zaplavili spomienky a obrazy z posledných mesiacov...

„Prečo priberáš??“ spýtal sa Elliot. Toby prestal rozprávať o televízii a zízal na Elliota.

„Neviem, o čom hovoríš,“ odpovedal navonok nevinne.

„Ty vieš presne, o čom hovorím,“ odsekol Elliot, schmatol škatuľku od cukríkov a hodil ju na Tobyho.

„Prečo by som ti to mal povedať?“ odvetil mu Toby a znovu sa posadil na gauč.

„Pretože to chcem vedieť!“

„Hmm...“

„Tak pretože by som to mal vedieť.“

„Prečo?“

„Pretože som tvoj brat.“

„Hmm...“

„Povedz mi to už!“ skríkol Elliot.

„Nie.“ odpovedal stroho Toby.

„Dobre.“

„Dobre.“ zakončil Toby predtým, ako sa Elliot vyparil do izby. Elliot bol naštvaný. Vrátil sa do izby a od zlosti hodil vankúš cez celú miestnosť. V tom mu napadlo nové riešenie: zavolá Patrikovi a zistí to od neho. Vkĺzol do spálne rodičov, aby použil ich telefón, aby sa o tom Toby vôbec nemohol dozvedieť.

Vytočil číslo a usadil sa na posteli. Usmial sa, akonáhle počul, že telefón začal zvoniť. Patrikov hlas sa ozval skoro hneď po začatí vytáčania (pravdepodobne teda sedel na gauči vedľa telefónu).

„Prosím.“

„Ahoj, Patrik, tu je Elliot.“

„Ahoj,“ odpovedal Patrik, „čo sa deje?“

„Vieš, prečo Toby priberá?“ spýtal sa Elliot priamočiaro. Počul, ako Toby preglgol do telefónu. „Takže vieš?“

„Hej, hej, viem.“

„Prečo teda?“

„No,“ začal Patrik, „spomínaš si na utorok, keď si sa šiel hrať na počítač a Toby so mnou pozeral telku?“

„Hmm, hej.“

„Toby sa ma spýtal, aké to je byť tučný. A povedal som mu, že je to fakt super, pretože celé tvoje telo sa trasie ako želé a to je haluz. Potom som mu povedal, že aj tak je na tom všetkom najlepšie, že má veľké mäkké brucho, s ktorým sa môže hrať...“ Patrik sa odmlčal.

„A tak... ?“ netrpezlivo sa spýtal Elliot.

„No, povedal mi, že je to sprostosť, a ja mu na to, že je to pravda, ale neveril mi. Tak som zodvihol moje tričko a povedal som mu, aby sa dotkol môjho brucha,“ Patrik znovu preglgol. „Po chvíľke váhania to spravil, potom to spravil znovu a znovu a znovu. Potom sa s ním začal hrať.“

„To je všetko?“ Elliot bol sklamaný.

„Nie,“ odpovedal Patrik. „Po tom všetkom sa spýtal, či sa mi páči, keď sa na ľuďoch hromadí tuk, a povedal som mu, že áno. Potom sa usmial a povedal, že by tiež chcel byť tučný a spýtal sa ma, či by som mu mohol pomôcť.“

„Čo si mu na to povedal?“

„Samozrejme, že mu môžem pomôcť. Je to super, keď si tučný. Ak chceš byť teda tak tučný ako ja, poviem ti ako na to.“ Patrikov hlas znel nadšene.

„Možno,“ odvetil Elliot. Následne povedal Patrikovi, že už musí ísť a zložil.

Pár minút potom Elliot len sedel na posteli a premýšľal nad tým, čo mu Patrik povedal. Prečo by chcel byť Toby zrazu tučný, hlavne keď mama a oco tvrdia, že je to zlé, pýtal sa sám seba znovu a znovu. Potom začal uvažovať o tom, čo mu Patrik povedal, že sa stalo. Čo ak sa Patrikovi páči, keď ľudia okolo neho priberajú, premýšľal Elliot. Samozrejme!

Druhý krát počas tej noci bol Elliot nazúrený na Tobyho. Tento krát znovu zišiel po schodoch a vbehol do obývačky.

„Ako si len mohol!“ zreval Elliot na prekvapeného Tobyho. „Patrik je aj môj najlepší kamarát!“

Toby sa usmial a prehltol ďalší cukrík, ktorý mal v ústach.

„Nie je už viac tvojim najlepším kamošom, je len môj,“ odpovedal Toby.

„Blbosť, má ma rád tak isto ako aj teba,“ odvetil mu Elliot.

„Nie, nemá, pretože má radšej tučkov ako chudých ľudí a ja som tučnejší ako Ty,“ odpovedal Toby a vyhrnul si tričko, aby mu ukázal mäkkú pneumatiku okolo pásu.

„Vieš čo, dlho ťa už nebude mať radšej ako mňa!“ zvolal Elliot a odkráčal naspäť hore do rodičovskej spálne.

Znovu vytočil číslo na Patrika a podobne ako predtým mu Patrik rýchlo zodvihol. Elliot sa neobťažoval pozdraviť Patrika a jednoducho mu hneď povedal, že aj on sa chce stať tučný. Patrik sa zasmial a potom, ako mu povedal, že je super, že jeho najlepší kamarát sa chce tiež vykŕmiť a byť tučný ako on, mu vysvetlil najlepšiu a najrýchlejšiu cestu, ako sa stať tučný. A práve vtedy začala najväčšia súťaž medzi dvojičkami.

Elliot nestrácal ani minútu, zbehol po schodoch hneď ako položil telefón a zamieril si to rovno do kuchyne, aby si zobral toľko jedla, koľko len môže uniesť bez toho, aby si Toby niečo všimol. Všetko si to zobral do svojej izby a začal jesť.

Ako dojedol celú kopu jedla, vrátil sa znovu do kuchyne po ďalšie jedlo. Po tom, ako si do izby doniesol ďalšiu kopu jedla a napchával sa, zišiel do kuchyne znovu a znovu, až dovtedy, kým nebol tak plný, že už bolo pre neho nemysliteľné, aby sa vôbec pohol. Preto len zostal ležať na posteli, škrabkajúc a hladkajúc svoje nafúknuté brucho. Po chvíli počul, že Toby vypol telku. Vedel, že o chvíľu si príde ľahnúť, takže sa Elliot šuchol pod paplón, aby Toby nemal tušenie, že priberá.

Nasledujúce ráno sa Elliot stále cítil plný, takže spravil presne to, čo mu Patrik odporúčal v stave, ak by bol plný. Potom sa zatúlal dolu na raňajky, kde našiel Toby, ako si už pchá do úst kopu jedla. Elliot sa preto len posadil za stôl a začal jesť. Dvojičky pokračovali v jedení taniera za tanierom dobrú hodinu. Po raňajkách obidvaja bratia pokračovali v jedení celý deň a boli radi, že ich rodičia odišli do práce, inak by mali dvojičky problém. Počas večere si však museli dávať pozor, aby ich rodičia neodhalili, takže keď ich poprosili o druhú porciu (na veľké prekvapenie rodičov), tvrdili, že celý deň vôbec nejedli a že sú veľmi hladní. Rodičia im na to naleteli a dali im ju. Po dezerte im zaklamali o tom, aký výborný je zákusok a tak dostali ešte druhý a tretí.

Dvojčatá už neboli schopné pokračovať v jedení a tak povedali rodičom, že idú skôr do postele. Počas umývania zubov sa Toby otočil k Elliotovi a spýtal sa ho, podobne ako kedysi Elliot:

„Prečo priberáš?“

„Haha, vieš, že nemôžeš mať Patrika len a len pre seba,“ odpovedal Elliot radostne.

„Chceš teda, aby bol Patrik tvojim najlepším kamošom,“ obvinil ho Toby.

„On je mojim najlepším priateľom a ty mi ho nepreberieš,“ bránil sa Elliot.

„Žiarliš, lebo Patrik ma má radšej ako teba.“

„Nemá!“

„Ale má, som tučnejší!“

„Nebudeš už dlho tučnejší ako som ja,“ odpovedal mu podráždene Elliot a odišiel do kúpeľne.

Počas nasledujúcich niekoľkých týždňov začínal mať Elliot pochybnosti, či bude raz niekedy schopný pribrať viac ako jeho brat. V prvom rade preto, lebo Toby mal náskok s priberaním pár dní pred ním. Ale hlavne preto, že napriek tomu, že dvojičky jedli presne to isté množstvo jedla každý deň, Toby priberal na váhe viac ako Elliot. A Elliot nemohol prísť na to, ako to zmeniť. Dokonca aj keď už obidvaja vyzerali viditeľne väčší, Elliot nevedel zistiť, prečo je Toby tučnejší. Od zúfalstva sa v jeden školský deň spýtal Patrika, či má nejaký nápad, ako by to mohol zmeniť. Patrik pokrčil plecami, ale potom sa na sekundu alebo dve zamyslel. Pokýval hlavou a povedal Elliotovi dve slová. Nočné prejedanie. To bola tá najlepšia pomoc, akú mohol Elliot dostať, takže tú noc zostal hore, no tváril sa, že spí. Zrazu sa Toby okolo jednej zodvihol a zišiel po schodoch dolu na chvíľu. Neskôr, keď sa vrátil naspäť, si spokojne hladkal brucho. Elliot potreboval plán, ako by predbehol Tobyho. Preto sa rozhodol, že tiež začne chodiť v noci do chladničky. To však len zastaví Tobyho, aby si nezväčšoval náskok pred Elliotom. Nakoniec po týždni uvažovania prišiel Elliot s novým plánom. Vedel, že potrebuje pár dní čistého prejedania sa, aby ho mohol dohnať.

Nasledujúce ráno vzal Elliot všetky svoje peniaze (ktorých mal dosť našetrených) a všetky ich minul na jedlo. Nezjedol ho hneď na mieste, no čakal do nasledujúceho dňa, kedy predstieral, že je chorý, aby dostal voľno zo školy. Doma sa už mohol Elliot napchávať a napchávať. Na konci dňa mal však stále jedlo, takže sa rozhodol zostať doma aj druhý deň.

Medzitým Toby nemal ani najmenšiu potuchu, že Elliot len predstiera chorobu, takže si to myslel celý deň a uvedomil si to až počas večera Elliotovho druhého dňa, kedy predstieral chorobu. Dvojičky odišli do kúpeľne, aby si ako zvyčajne umyli zuby, keď Toby uvidel, že Elliotova pyžamová košeľa začínala praskať vo švíkoch kvôli Elliotovmu novému bruchu.

Elliot sa úprimne potešil, keď si Toby všimol, že už nie je viac ten tučnejší z nich. Toby zízal na Elliotovo brucho, ktoré bolo okrúhlejšie ako to jeho. Nasledujúci mesiac sa preto súťaž stala neľútostnou, Toby sa chcel znovu stať tučnejším dvojčaťom, kým Elliot horúčkovito jedol, aby ešte viac pribral.

Nanešťastie, s ich túžbou poraziť jeden druhého prestali byť ostražití a neboli jediní v dome, kto si všimol ich veľké, mäkké, prelievajúce sa brušká. Ich rodičia neboli z toho šťastní, a preto sa rozhodli potrestať dvojičky. Takže keď dvojčatá prišli domov a uvideli ich nahnevaných rodičov sediacich za stolom, spamätali sa, že boli neopatrní. Zostali prikovaní k zemi.

„Sadnite si,“ostro prikázal otec. Poslúchli bez váhania. „Vieme, čo robíte, chalani. A chceme vedieť prečo.“ Dvojičky sa snažili tváriť nevinne, ale nešlo im to.

„Veľmi dobre viete, čo mám na mysli!“ okríkol ich. „Vyzlečte si tričká!“ Dvojičky sa pozreli jeden na druhého so strachom v očiach. „Teraz!“ zreval otec. Chlapci pomaly poslúchli, pomaly si vyzliekli tričká snažiac sa čo najviac stiahnuť bruchá do seba.

Otec si prezeral ich pneumatiky na bruchu a nahnevane povedal: „Nemusíte sa snažiť sťahovať bruchá, vidím aj tak, ako veľmi ste tuční,“ povedal a ukázal prstom na strie na ich kedysi chudom drieku. „Dokonca aj bez toho, aby som videl ako vám nakysli boky a bruchá, vidím veľmi rýchlo, ako ste stučneli.“ Dvojičky sa tvárili zahanbene, keď to povedal. „Dokonca aj vaše ksichty sú roztečené ako vaše bachory... Oblečte si naspäť tričká a sadnite si, skôr ako sa prestanem ovládať,“ prikázal im otec.

Hneď ako sa znovu posadili im otec dal prednášku o priberaní na váhe a o tom, aký je z nich sklamaný, ktorá skončila až o dve hodiny. Dvojičky skončili bez peňazí, bez chutného jedla v špajze alebo v chladničke a mesačným domácim väzením. Nakoniec sa skľúčení chlapci pobrali do svojej izby po tom, ako ich otec nazval „tučnými kopami sadla“ a rozhodli sa (po prvý krát po mesiacoch), že sa spoločne zahrajú na počítači.

Sadli si teda spolu, hrali sa počítačové hry a surfovali na internete, kým sa Toby nerozhodol, že ide do postele. Elliot sa však necítil ospanlivý, bol totiž príliš smutný. Na jednej strane ľutoval svoje vykrmovanie, no na druhej si zamiloval byť tučný a tak veľmi chcel aj naďalej priberať. Všetko o čom mohol premýšľať bolo len to, ako môže pribrať bez jedenia, preto do vyhľadávača naťukal ako sa stať tučný rýchlo a ľahko.

To, čo sa stalo po kliknutí na Hľadať bol pre Elliota splnený sen. Dostal sa na stránku, ktorá mala recept na sérum, ktorá rýchlo ukladala na konzumenta nové kilá. Elliot si pozorne prečítal ingrediencie a bol zrazu rád, že jeho otec bol kedysi zdravotný vedec. Po tom všetkom mal jeho otec doma všetky potrebné chemikálie na výrobu séra.

Nadšený Elliot rýchlo vytlačil recept Rýchle priberanie a ponáhľal sa do pivnice tak rýchlo, ako mu to jeho sadlové nohy umožnili. Víťazoslavne si pomyslel, že konečne môže byť naozaj tučný v krátkom čase a Toby ho nikdy nebude môcť dobehnúť.

* * *

Elliot bol primrznutý k zemi, nemohol pohnúť s nohami, nech sa akokoľvek snažil. Mohol jedine počuť kroky otca prichádzajúce z chodby k jeho spálni. Zneli veľmi blízko, možno len pár sekúnd predtým, ako uvidí, ako veľmi tučnými kopami sadla sa jeho synovia stali počas tohto popoludnia. Elliot vedel, že nebude schopný vysvetliť mu, prečo on a jeho brat neposlúchli otca.

Čo teraz? Elliot si nervózne šúchal tučné prsty. Pred očami začínal mať biele svetlo a dúfal, že omdlie skôr ako bude mať jeho otec príležitosť otvoriť dvere. Dýchal veľmi plytko, nielen kvôli strachu, ale aj pre obrovské množstvo tuku, ktoré musel teraz na sebe nosiť.

Toby má šťastie, že spí, pomyslel si Elliot, nemusí mať strach z otca, ktorý ide práve do izby. S týmito myšlienkami na Tobyho sa Elliot na chvíľu zamyslel ako veľmi Toby narástal, nakoniec mal po tom všetkom viac ako jeho dvojča...

Elliot zbehol do pivnice rýchlejšie ako si myslel, že môže. Myšlienka na rapídnejšie priberanie spôsobila, že prestal mať zábrany ohľadom hmotnosti svojho tela. Zapol svetlo a chvíľu mu trvalo, kým sa zorientoval v otcovom osobnom laboratóriu. Všade bol bordel; papiere s neužitočnými poznámkami pokrývali podlahu, kadičky a testovacie skúmavky tvorili svinčík na pracovnom stole a bezpečnostné rukavice a okuliare viseli všade, kde len mohli byť zavesené. Elliot sa musel riadne zamyslieť, aby si spomenul, kde má otec uskladnené chemikálie, pretože naposledy, keď tu bol, tu nebol neporiadok a veci sa dali ľahko nájsť.

Nakoniec si spomenul. Jeho otec ich vždy držal v starom šatníku v kúte. Elliot ho našiel a otvoril ho. Vo vnútri bolo čistejšie, ale všetky fľaštičky a škatuľky boli rozhádzané po celom priestore. Rýchlo si znovu prešiel recept a pozorne vyhľadával potrebné ingrediencie. Keď našiel všetky žiadané súčasti, vyložil ich na najupratanejšiu časť stola. Stále si však potreboval vyčistiť plochu, aby sa mohol pustiť do práce.

Keď si všetko pripravil, rýchlo pohľadal voľnú kadičku, v ktorej by mohol rozmiešať sérum. Našiel iba jednu malú, ale rozhodol sa, že väčšiu aj tak nepotrebuje, a začal. Vložil prvú chemikáliu, potom ďalšiu, kontrolojúc recept medzi každou chemickou reakciou. Po približne piatich minútach mal všetko hotové, no chýbala mu už len jediná potrebná ingrediencia – tekutina na pitie.

Čo by mohla byť tá tekutina na pitie, rozmýšľal Elliot, kým sa rozhodol pridať tam vodu. Vzal kadičku k vodovodnému kohútiku a naplnil ju do štvrtiny. Keď však primiešal do vody chemikálie, sérum zabublalo, zväčšilo svoj objem a získalo krémovú textúru.

Trošku sklamaný šiel Elliot skontrolovať pokyny k výrobe. V nich stálo, že finálne množstvo séra bude až štvornásobkom pridanej tekutiny. Keď Elliot videl, že sérum je pripravené presne podľa návodu, vypil ho. Chutilo to otrasne a skoro sa povracal z tej chute.

Po tom, ako prehltol celé sérum, začal cítiť zvláštny pocit začínajúci v jeho žalúdku. Následne sa začal rozširovať do celého tela. Cítil, ako keby sa jeho telo naplnilo vzduchom a dostalo sa mu aj pod kožu. Potom cítil, že sa začína rozširovať.

Keď pocit ustúpil, Elliot podišiel k zrkadlu zavesenému na stene a zostal v nemom úžase, keď uvidel účinky. Bol jednoznačne tučnejší, jeho tvár vyzerala omnoho roztečenejšie, a jeho nová akurátna pyžamová košeľa teraz držala len silou vôle pod náporom jeho zväčšeného brucha. Sérum zabralo, a to veľmi účinne.

Šťastný z výsledku si Elliot zaumienil namixovať novú dávku, aby mohol pokračovať v priberaní. Rozhodol sa však počkať do nasledujúceho poobedia a použiť veľký pohár z kuchyne namiesto kadičky. Vrátil preto chemikálie na miesto a vyčistil kadičku. Vzal recept a vrátil sa po schodoch do postele. Ako prechádzal popri počítači, všimol si, že ho nechal zapnutý, takže ho vypol. Bez toho, aby zapol svetlo v izbe, schoval recept pod svojou posteľou a zaliezol pod periny.

Nasledujúce ráno vstal Elliot neskôr ako zvyčajne a musel sa ponáhľať, aby sa stíhal nachystať do školy, nevšímajúc si ako veselo sa Toby správal po tom množstve problémov, ktoré mali včera bratia. Deň prešiel pomaly a Elliotova myseľ sa stále vracala k obrovskému množstvu séra na priberanie, ktoré si chcel spraviť, keď príde domov.

Keď sa škola konečne skončila, Toby sa ponáhľal domov, lebo sa obával, že ich otec by si mohol myslieť, že ignorujú jeho potrestanie, keď sa vrátia neskoro. Elliotovi to bolo jedno, spokojne si kráčal domov naradostený, že znovu priberie, keď príde domov. Pomaly zamieril k príjazdovej cestičke k ich domu a smial sa v duchu na svojom pláne.

Ako zvyčajne hodil Elliot tašku na posteľ, potom si prešiel recept, aby sa ho naučil celý predtým, ako ho skryje a pôjde dolu. Prišiel do kuchyne a pohľadal najväčší pohár, aký mohol nájsť predtým, ako si zamieril do pivnice. Užívajúc si novú vlnu vzrušenia, zastal pred dverami a skôr, ako do nich vstúpil, počul spoza nich zvuky. Zostal prekvapený, keď uvidel Tobyho zaneprázdneného na jednom z pracovných stolov.

Potichu sa ako myška priblížil k Tomymu, až zbadal ingrediencie na sérum na priberanie voľne pohodených na stole. Toby sa otočil a potmehúdsky sa usmial.

„Snáď si si nemyslel, že ťa nechám pribrať viac ako som ja, nie?“

„Ale... Ako?“ spýtal sa Elliot nechápavo.

„Keď si sem zišiel minulú noc, vytlačil som si svoju vlastnú kópiu receptu,“ odpovedal Toby a pokračoval v miešaní séra v nádobe pred ním.

„Nebudeš tučnejší ako ja!“ zasyčal Elliot pomedzi zuby a začal horúčkovito hľadať väčšiu nádobu, v ktorej by si mohol pripraviť sérum. V kúte uvidel tri vedrá, v ktorých by mohol pripraviť toľko séra ako v Tobyho nádobe. Bez váhania ich schytil a ponáhľal sa k stolu a v každom z nich miešal sérum. Pohľad v Tobyho tvári, keď uvidel vedrá, bol ťažko identifikovateľný, hlavne keď skončil s menším množstvom séra ako Elliot.

Za chvíľu sa dvojičky vytiahli z pivnice. Toby niesol svoju nádobu plnú krémového séra a Elliot ťahal svoje plné vedrá. Dvojičky sa potom pobrali do svojich izieb. Toby sa prispôsobil Elliotovmu tempu z nejakej neznámej príčiny. Keď vošli do izby, Toby prešiel ku svojej posteli a vytiahol ďalšie tri nádoby séra spod postele. Elliotovi padla sánka. Toby mal omnoho viac séra ako on! Rýchlo sa preto rozhodol vypiť všetky tri vedrá a potom ešte zobrať niečo od brata. Zdvihol jedno z vedier k svojim perám a začal piť ignorujúc strašnú chuť. Toby ho hneď nasledoval a začal piť svoje vlastné zásoby.

Napriek veľkosti vedra, Elliot skončil omnoho skôr a schytil ďalšie vedro. Ako ho zodvihol k perám, zacítil divný pocit v bruchu, potom začal znovu piť. Toto vedro pil omnoho dlhšie. Cítil, ako má úplne plné brucho, no nevšimol si, že jeho ruky boli ťažšie a bolo preto pre neho náročnejšie udržať vedro.

Keď dokončil druhé vedro, Elliot sa načiahol po posledné a bol potešený, keď videl, že Toby začal len svoju druhú nádobu. Zodvihnúť vedro ku perám bolo teraz citeľne ťažšie, pretože sa začal viditeľne zväčšovať, keď z neho začal piť. Tentokrát trvalo pitie omnoho dlhšie, ale Elliot už vedel prečo. Mohol cítiť ako sa jeho ruky stávajú ťažšie po druhom vedre, keď pokračovali v naberaní na váhe.

Konečne vypil posledné tretie vedro. Elliot sa pozrel na Tobyho, ktorý len teraz začal s treťou nádobou a pozeral sa, ako sa jeho brat stáva tučnejším a tučnejším. Takže takto to vyzerá, pomyslel si Elliot, a cítil, ako sa on sám zväčšuje. Vedel, že Toby bude tučnejší ako on, ale v tejto chvíli bol zvedavý, ako teraz vyzerá.

Zachichotal sa, keď sa pozrel dolu na rastúci bachor, a hneď sa chcel vidieť celý. Odkráčal k zrkadlu na skrini. Každý krok, ktorý spravil, bol trochu zábavný, pretože bol omnoho väčší ako predtým, takže mal väčšie ťažkosti hýbať sa so svojimi tučnými nohami. Pozrel sa do zrkadla. Bol obrovský, jeho oblečenie sa roztrhlo a viselo na ňom. Niektoré zdrapy oblečenia však boli uviaznuté medzi sadlom, ktoré teraz pokrývalo jeho telo.

Elliot bol potešený, akým tučkom sa stal. Jeho líca boli také nakysnuté, že mu opadli, jeho krk bol skrytý pod viacerými bradami. Jeho sadlové ruky boli vo zvláštnom uhle k jeho telu a jeho prsty boli tak tučné, že sa mu šúchali navzájom, keď sa knísal. Len tak pre zábavu potriasol svojim velikánskym bruchom a s potešením uvidel, že sa jeho celé telo trasie ako želé. Potom sa snažiť vidieť, ako veľmi vie nafúknuť brucho a pocítil zvláštny pocit v žalúdku.

Cítil, ako keby znovu priberal, avšak toto bolo silnejšie a trochu bolestivé. Cítil, ako sa to šíri a na vlastné oči videl, ako jeho veľké telo začína znovu rásť. Toto už bol prúser, Elliot o tom vedel, veď predsa prestal užívať sérum, ktoré mal, a nič také sa nemalo diať počas toho, ako stál pred zrkadlom. Vystrašený sa rozhodol znovu si prečítať návod, ale mohol sa kývať len veľmi pomaly, cítiac ako sa jeho roztečené telo trasie s každým krokom.

Keď konečne dorazil k posteli, vyvalil sa pri nej, aby vzal recept spod postele, a zachrochtal od prekvapivej váhy jeho bachora, ktorý ho ťahal dolu. Našiel návod a prečital ho. Na spodu bolo varovanie, ktoré si predtým nevšimol. Písalo sa tam: „Užívajte len v malých množstvách. Veľké množstvá séra môžu spôsobiť nekontrolované pokračovanie nárastu hmotnosti.“

Och, nie, pomyslel si Elliot a obrátil sa k Tobymu, ktorý akurát skončil so všetkými pripravenými sérami a povedal mu o probléme. Toby sedel na stoličke pri posteli a držal svoj masívny bachor, aby nespadol cez okraj stoličky. Keď mu to Elliot oznámil, len pomaly prikývol a povedal s hrubým hlasom „Viem,“ a začal znovu rásť a priberať.

Elliot sa pozrel dolu, čo bolo náročné kvôli jeho početným bradám, a uvidel jeho vlastné masívne brucho nafúknuté do enormnej veľkosti. Potom počul, ako otec vošiel do domu. Plný strachu, že by ich otec prišiel pozdraviť, sa Elliot pomaly presunul k dverám izby, aby ich mohol zamknúť. Každý krok bol ťažší ako ten predtým. Keď sa k nim konečne dostal, zistil, že jeho ruka a prsty sú už príliš veľké na to, aby mohli chytiť kľúč od dverí.

Stojac pri dverách Elliot stále priberal nový tuk, kým celou izbou neotriaslo hlasné zaprašťanie a následné ťažké zadunenie. Otočil sa a zbadal, že Toby bol už príliš ťažký na stoličku a tá sa pod ním zlomila. Elliot nateraz prestal priberať a zistil, že chodenie, ktoré bolo stále extrémne náročné, bolo teraz o niečo ľahšie, pretože jeho telo nebolo atakované novými vrstvami tuku každú sekundu. Šiel sa preto pozrieť, či je Toby v poriadku. Bol a rýchlo zaspal.

Keď Toby zlomil stoličku, na ktorej sedel, Elliot nebol jediný, kto počul tú ranu. Otec ju začul tiež a zakričal: „Čo to bolo?“ a zamieril si to hore, aby zistil, čo spôsobilo ten strašný rámus. Bez toho, aby o niečom tušil, sa však pobral do izby, kde nájde syna vo veľmi nevhodnej situácii, ako sa snaží vysvetliť, čo sa to udialo...

Elliot začul svojho otca pri dverách do izby. Videl, ako sa kľučka otočila a sledoval ako sa dvere otvárajú. Všetko, čo vedel Elliot v tej chvíli spraviť, bol previnilý úsmev, ale jeho otec vyzeral zmätene. Trvalo mu chvíľu, kým pochopil, na čo sa pozerá. Uvedomil si, že sa díva na obrovskú horu tuku a potom si všimol previnilý úsmev na sadlom pokrytej tvári.

Zdalo sa, že čas ide pomaly. Elliot videl, ako sa otcova zmätená tvár zmenila na pochopenie situácie, následne na prekvapenie a znechutenie. Elliot čakal na životnú prednášku, ale jeho otec s hlasom trasúcim sa od hnevu a silného odporu spýtal: „Kde je Toby?“

Keďže Elliot nebol schopný poriadne hovoriť kvôli svojim tučným ovisnutým lícam, ukázal na Tobyho posteľ. Otec nepotreboval vstúpiť do vnútra izby, aby sa pozrel na svojho druhého syna, keďže kvôli tomu, ako Toby veľmi pribral, bolo jeho fantastické brucho jasne vidno z postele. A brucho stále rástlo.

Čo sa teraz stane? Bude Elliot uväznený v izbe po zvyšok svojho tučného života? Dostane sa Toby so svojim sadlom cez dvere?

Nuž... To nechávam na vás.

ZDROJ:

http://gainerstories.ucoz.com/publ/english_stories/fantasy/quot_why_quot_part_2/5-1-0-41

http://gainerstories.ucoz.com/publ/english_stories/fantasy/quot_why_quot_part_2/5-1-0-42