Morské prasa

Krížnik Millard Fillmore stál na vode pri móle, zatiaľ čo sa navôkol preháňal vojenský personál pripravujúc plavidlo Spojených štátov na novú misiu. Okolo lode sa to hmýrilo ako v úli, kým naložili všetky potrebné zásoby a vybavenie. 

„Nechápem,“ povedal veliteľ lode, keď videl ako do podpalubia zvážali debňu za debňou potravín.

 „Dokonca po mne chcú vyprázdniť niektoré kajuty, aby aj tam urobili skladisko... Ako dlho vôbec bude loď mimo prístavu? “

„Chceš počuť niečo ešte čudnejšie?“ spýtal sa ho jeho zástupca, keď zložil telefón. „Zistil som, kto všetko bude na Filmoore – iba minimálna posádka na opravy, tím medikov a predstav si, len 500 mužov, ktorí sú uvedení ako „pasažieri“. Veď táto loď je schopná pojať niekoľko tisíc ľudí!“

Veliteľ zapískal od údivu.

„No čo už, naučil som sa tu jednu vec. Ak sa veci zdajú čudné, je lepšie sa nepýtať žiadne otázky....“

O jednej hodine ráno krížnik Millard Fillmore potichu vyplával na more. Na palube iba 500 námorníkov, hŕstka dôstojníkov a pridelený personál. Všetci sa museli ešte na pevnine podrobiť nekonečnému množstvu testov, aby sa na loď mohli dostať. Príliš unavení na to, aby sa niečo pýtali, jednoducho po nástupe odišli do svojich kajút, ktoré im pridelili, a takmer okamžite zaspali.

„Muži, vy všetci ste boli starostlivo vybraní námorníctvom pre túto misiu,“ začal kapitán. „Zatiaľ čo ste na palube Fillmore, všetky pravidelné protokoly sú pozastavené. Dôstojník alebo námorník, hodnosť nebude mať počas tejto misie žiaden význam. Všetci ste si súdruhovia a nič viac. Iba dôstojníci a posádka tejto lode sú oprávnení vynútiť akékoľvek príkazy. Ale nebojte sa, pokyny budú obmedzené na minimum – stačí pochopiť, že tieto pravidlá musia byť dodržané bez ohľadu na to, ako neobvyklé sa zdajú.“ 

Kapitán Gorb prikývol doktorovi Raundovi, aby prehovoril.

„Vy muži ste tu ako kontrolná skupina na testovanie špeciálneho metabolického séra. Je určený na to, aby pomohol mužom ľahko odolávať extrémnym podmienkam boja - hlad, chlad, vyčerpanie a tak ďalej. Pri každom jedle dostanete dávku séra a vaše reakcie na to budú zaznamenané. Ako kontrolná skupina nebudete musieť robiť nič iné, len odpočívať a dovoľte mne a mojim zamestnancom vykonávať našu prácu. Pravidlá, v ktorých budete žiť v čase, kým ste na palube, budú prispôsobené testovaniu.“

Dvaja členovia posádky umiestnili na stenu obrovskú ceduľu:

PREDPISY:

• ŽIADNE KAMARÁTSTVA S ČLENMI POSÁDKY.
• KONZUMÁCIA V URČENÝCH ČASOCH V JEDÁLNI JE POVINÁ.
• SÉRUM MUSÍ BYŤ POŽÍVANÉ VŠETKÝMI MUŽMI - ŽIADNE VÝNIMKY.
• NEVYKONÁVAJTE NÁROČNÚ FYZICKÚ AKTIVITU.

Keď boli muži prepustení, obzerali si tabuľu a ticho navzájom debatovali:

„Máme ale šťastie!“

„Aké somariny nám to chcú dať?“

„Bez hodnosti? Ha, škoda, že tu nie je môj poručík!“

Každý muž dostal malý pohár čistej kvapaliny bez vône. Pozreli sa na misky plné jedla. Keďže boli hladní, začali jesť v presvedčení, že môžu vždy nechať to, čo nedojedia. V celej jedálni muži začali debatovať o svojom jedle.

„Hej, to všetko sa predsa nedá zjesť!“

„Som hladný, ale nie až takto!“

„Budem dočista prežratý!“

Po prvých sústach však nastalo ticho, keď muži, zahltení náhlou obrovskou vlnou hladu, si začali doslova pchať jedlo do úst. Za krátku dobu boli taniere prázdne. Muži sa pobrali do kajút, uvoľňujúc si tesné opasky, keď cítili ich plné brušká.

Keďže nemali žiadne povinnosti a mali možnosť využívať všetko vybavenie výletnej lode, muži začali odpočívať a užívať si plavbu. Námorníci sa posadili na ležadlá a zlepšovali svoje opálenie. Bazén sa ozýval krikom a smiechom mužov, ktorí sa zabávali. Neprestajný režim leňošenia a jedenia sa čoskoro začal prejavovať na ich telách, pretože uniformy sa stávali čoraz tesnejšími.

Zároveň jedného po druhom povolávali mužov do lodnej nemocnice a podrobovali ich dôkladnou prehliadkou. Zaznamenával sa celý fyzický vývoj, najmä však zmeny v hmotnosti a veľkosti. Po kontrole posledného muža Dr. Raund nariadil dvojnásobnú dávku séra.

„Hej, John, máš pár nohavíc, ktoré si môžem požičať?“

„Sakra, roztrhol som ďalší šev!“

„Toto spodné prádlo sa muselo scvrknúť počas prania!“

„Pod mojim tričkom už začína byť vidno bradavky!“

Toto boli len niektoré z častých poznámok, ktoré muži vraveli, kým sa obliekli na raňajky. Zúrili, keď sa im trhali uniformy, no napriek tomu dychtivo jedli jedlá, ktoré boli ešte väčšie a robili ich ešte väčšími. Tesné opasky sa zmenšovali, boky mužov sa zväčšovali, stehná sa napínali, vnútorné švy a prsia sa tlačili na košele. Nasledujúc príkazy ignorovali svoje telesné zmeny a všetci sa sústredili na svoje pohodlie a na užívanie si plavby.

Všetci, až na poručíka Jordana Heftona. Jordan si pred vstupom do námorníctva ako kulturista starostlivo udržiaval svoje telo. V momente, keď sa ukázal malý špek na vycvičenej postave, Jordan začal nechávať svoje jedlo nedojedené. Čoskoro bol Dr. Raund informovaný, že poručík Hefton tajne vylieva svoju dávku séra. Na ďalšej vizite sa lekár zmienil o Jordanovej strate hmotnosti.

„Jednoducho som nebol príliš hladný, pane.“

„Dobre, dovoľte mi však, aby som vám spravil kompletnú prehliadku.“

Doktor Raund presunul mladého poručíka do miestnosti, ktorá mala široký čalúnený stôl.

„Vyzlečte sa a ľahnite si do stredu stola, prosím.“

Jordan sa riadil príkazmi a čoskoro sa so svojou svalnatou postavou natiahol na stole. Náhle mu štyria lekári schytili ruky a nohy a pripevnili ich na stôl.

„Čo to kurva...?!“ vykríkol prekvapene Jordan.

„Vynechali ste veľa dávok, poručík Hefton, nedodržali ste jeden z mála stálych príkazov na palube tejto lode,“ vysvetľoval doktor Raund pokojným hlasom. „Kapitán Gorb si myslel, že by vás mal jednoducho natrieskať do malého člnu a priviesť späť do prístavu pred vojenský súd, ale myslel som si, že by sme mohli namiesto toho urobiť niečo iné - napr. prekonať pokrok všetkých ostatných námorníkov!“

Doktor pripevnil náustok na Jordanovu tvár. Na ňu boli pripojené dve široké čisté trubice, ktoré viedli cez miestnosť k neznámym strojom.

„Jedna z týchto trubíc vám poskytne dávku séra, poručík. Bude to oveľa väčšia dávka, ale pomôže vám s tým druhá trubica slúžiaca na zásobovanie vás jedlom.“

Jordan zúril a chcel sa vytrhnúť z pások, ktoré ho držali na stole, no nemal šancu. Snažil sa preto aspoň nájsť v miestnosti nejaký náznak pomoci. Jeho oči sa zastavili na veľkom digitálnom displeji pripojenom k ​​stolu.

105 kg.

Bola to jeho hmotnosť. Nachádzal sa na obrovskej váhe.

„Bon appetit!“ povedal Dr Raund, keď stlačil gombík, ktorý spustil stroj a nechal poručíka Heftona samého v miestnosti, čakajúc na začatie dávkovania. Jordan videl, ako prúd tekutiny preteká trubicou smerom k jeho ústam... 

Po celý čas plavby bol poručík Hefton pripútaný na stole v jednej z miestností. Starali sa oňho medici, zatiaľ čo sérum robilo svoju prácu. Jordán sa stal prežieracím strojom, ktorý automaticky prehltával dávky séra a jedla. Ako týždne prešli, Jordan sa stal tučnejším a tučnejším. Pozeral, ako sa jeho postava akosi v strede rozširuje a ako sa jeho silný hrudník nafukuje a plní sa špekom. Zrkadlo umožnilo vidieť jeho zväčšené stehná a zadok, kým sa jeho brucho nestalo príliš veľkým nato, aby sa ľahko obzrel.

Vážil už obrovských 310 kg.

Strata jeho postavy ho už neobťažovala. Namiesto toho ho strávila nenaplnená, zúfalá túžba po sexe. Zlepšenie, ktoré sérum dodalo jeho sexuálnej energii, bolo ohromujúce. Keď bol Jordan vyziabnutý, sledoval svoj penis a guľky v zrkadle a rástol a búšil s potrebou, ktorú nemohol uspokojiť. Dokonca aj teraz, schovaný pod masou svojho brucha, Jordan cítil, že sa jeho genitálie stávajú čoraz väčšími a ťažšími. Mohol sa hrať so svojimi špekmi a fantazírovať, až kým nevystriekol, ale nestačilo to. Sníval o tom, že je s mužmi - veľkými, mocnými mužmi...

Jednej noci usporiadali obrovskú párty pre posledného námorníka, ktorý „prerástol“ uniformu. Kým muži žúrovali, tancovali a bavili sa, dvaja námorníci Nick Grosse a Bruce Guddle chceli mať chvíľku súkromia. Dvaja z najkrajších a najplnších mužov na palube Fillmore boli unavení z prerušovania iných dychtivých námorníkov, ktorí sa chceli pripojiť k ich súkromnému spolunažívaniu.

Prešli okolo lodnej nemocnice.

„Lekári tu nebudú, všetci už spia vo svojich kajutách.“

„Super, poďme...“

Jordan sa prebudil zo svojich frustrujúcich snov na zvuk dvoch prekvapených hlasov.

„WOW! Je obrovský!“

„Myslel som si, že ja som tlstý!“

Jordan videl, ako sa dvaja muži prešli okolo jeho brucha. Bola to fantázia, ktorá sa stala preňho skutočnosťou, lebo nie jeden, ale rovno DVAJA atraktívni, obrovskí, mocní muži!

Pokúsil sa hovoriť:

„MMMPH-MMMMMMPHHH !!!“

Nick jemne uvoľnil Jordanove ústa. Lapajúc po dychu prehovoril. Prvé slová vyšli v šepote.

„Čo sa deje, tučko?“ spýtal sa láskavo Bruce.

Jordan znovu prehltol a pomaly a jasne vyslovoval slová, ktoré chcel povedať už veľmi dlho:

„Pretiahnite ma - PROSÍM!“

Dvaja námorníci sa pozreli na poručíka, obdivujúc jeho atraktívnu tvár, jeho brady hladko vedúce do mäkkučkých pŕs, obrovského brucha, hrubých nôh, buchtičkového zadku, všetko hladko oholené medikmi, okrúhle a dobre vyrysované svalstvom pod masívnou vrstvou tuku. Hoci sa priťahovali navzájom, Nick a Bruce teraz mohli premýšľať len nad tým, aké budú mať potešenie z nádhernej veľryby v podobe muža ležiaceho pred nimi.

Uvoľňujúc popruhy zadržiavajúce Jordana, Nick a Bruce vyliezli na stôl. Jordan si šťastne povzdychol, keď cítil ako ich ruky obklopujú jeho gigantický bachor, ako ho jemne šteklia a hrajú sa s ním. Čoskoro to brucho zdvihli...

„To je ale vták!!!“ zborovo vyhlásili obaja námorníci.

Jordanov nástroj bol veľký ako baseballová pálka, dlhá, tvrdá a pevná. Žaluď bol obrovský, okrúhly a červený. Nick a Bruce obdivovali vztýčený, vzrušený penis zakorenený nad dvoma masívnymi vajciami.

Nick sa sklonil, zatiaľ čo Bruce pokračoval v masírovaní Jordanových špekov. Obaja dosiahli vyvrcholenia, o ktorom nikdy nesnívali, v snahe uspokojiť obra, ktorý ležal pred nimi. Na svitaní spolu ležali v šťastnom, tvrdom spánku.

Nickove oči sa otvorili, keď začul z vedľajšej miestnosti hlas kapitána Gorba.

„Všetky predpisy boli dodržané!“ odvetil mu Dr. Raunds.

„Hej, chlapi, počúvajte!“ Nick zašepkal, keď šťuchol do Jordana a Bruca, aby sa prebudili. Hlasné a jasné hlasy sa ozývali miestnosťou.

„Predpisy... Vaše sérum premenilo päťsto perfektných námorníkov na tučné, povaľujúce sa prasce! Čo s tým plánujete urobiť?!“

„Nie je predsa rozhodnutie na kapitánovi?“

„Ale prestaňte s tou maškarádou doktor, bola to vaša show a námorníctvo bude chcieť vidieť výsledky! Ozbrojené sily nie sú príliš nadšené, že sa ich ľudia prežrali na ceste domov.“

„Vedeli, že muži priberú.“

„Naznačené bolo, že by boli trochu bacuľatí, ale dočerta, najmenší námorník váži takmer 180 kg! Myslel som si, že viete, čo robíte!“

„Budeme jednoducho musieť prerušiť dodávku séra a vyhladovať ich do pôvodného stavu.“

„Preboha, čo ste to za lekára?! Veď je to päťsto hladných mužov, mohlo by ich to zabiť!“

„Ak sa vám páči vaša hodnosť, kapitán, budete láskavo mlčať!“

„Dobre, dobre!“

„Teraz ich nechajte chvíľu pokračovať...“

Nick, Bruce a Jordan zostali v hrôze, keď počuli túto diskusiu o ich osude a o osude svojich druhov. Nakoniec sa Bruce postavil a zavrel dvere.

„Chcú nás zabiť!“ zamrmlal Nick.

Pri tichom bzučaní sa čerpadlá na kŕmnu masku zapli. Vzhľadom na to, že sérum pretekalo cez skúmavky, Jordan vytiahol náustok a položil ho na pery. Rovnako ako všetci ostatní muži, potrebovali sérum hneď a ak by sa dodávka mala odstaviť, bolo lepšie chytiť, čo dokáže. Bruce sa pritiahol k jednej z rúr. 

„Hej, je to moje!“ kričal Jordan.

„DOBRE, DOBRE!“ Bruce ju vrátil. Keď sledoval, ako Jordan dychtivo nasáva kvapalinu, začal premýšľať...

Boli dve hodiny ráno, keď sa muži zišli v hlavnom salóniku. Žiadny z členov posádky nepovažoval toto zhromaždenie za nezvyčajné, pretože už boli zvyknutí vidieť námorníkov, ktorí sa o tomto čase zhromažďovali pre masové orgie. Avšak v miestnosti sedeli námorníci ticho a čakali na Nicka a Bruca, aby im poskytli naliehavú správu.

Muži zúrili v šoku, keď to počuli. Mali pocit, že ich žalúdky sa chvejú na protest proti myšlienke, že majú stratiť svoje pravidelné dávkovanie a začať dietovať. Niektorí z mužov chceli začať vzburu, ale Nick ich upokojil.

„Máme lepší nápad, ale potrebujeme, aby ste všetci spolupracovali...“

Úsmevy a smiech námorníkov plán uvítali a schválili. Bez váhania sa muži jednomyseľne dohodli, že pomôžu.

Počas dňa Jordan ležal naďalej pripútaný k stolu, doslova ako stelesnenie hriechu nenásytnosti. Noc po noci však navštevovala Jordanovu izbu skupina tlstých námorníkov. Po tom, ako ho oslobodili, Jordan šiel k čerpadlám na sérum. V tomto období už aj Jordan vedel, ako prispôsobiť strojové zariadenia a s pomocou mohutných „morských vlkov“, zmenil inštaláciu tak, aby jediný ventil zasielal náhlu dávku séra do nádrží na pitnú vodu. Po upravení vody sa Jordan pripojil k mužom na noc rozkoše. Námorníci sa zhodli na tom, že Jordan sa stal jediným veľkolepým kráľom a už nikdy nedošlo k nedostatku mužov, ktorí sa chceli zapojiť do týchto „nočných misií“.

Počas niekoľkých dní si muži všimli, že posádka lode začala hromadiť jedlo na svoje misky. Dokonca aj kapitán Gorb a Dr. Raund zostávali dlhšie pri jedle. Žmurkanie lietalo medzi členmi posádky, na ktorých sa začali ukazovať kilečká navyše.

Kapitán Gorb sedel na stole a pokúšal sa zatvoriť gombíky nad čoraz výraznejším bruškom.

"Prečo som teraz taký hladný, doktor? Jem ako kôň a už sa ani nečudujem, že mi nesedia šaty.“

Dr. Raund sedel pred kapitánom. Jeho ruky spočívali na jeho vlastnom rastúcom pupku, ktorý začal trhať košeľu.

„Myslím, že je to vina za to, čo robíme. V momente, keď dorazíme do prístavu, všetko sa vráti do normálu.“

Už niekoľko týždňov uplynulo od tejto fatálnej diskusie medzi kapitánom Gorbom a doktorom Raundom. Odvtedy celá posádka USN Millarda Fillmorea požívala sérum vo väčších a väčších množstvách. Ani jeden človek neunikol priberaniu. Nikto však o tom nehovoril. Vracanie sa do pôvodného stavu znamenalo diétu a to bola posledná vec, ktorú chceli.

Rastúci tuk na telách posádky začal priťahovať „cestujúcich“. Keďže boli teraz plní potencie, personál Fillmore začal riskovať prelomenie pravidla nekamarátenia sa s veľkými, nahými mužmi okolo nich.

Škkrrkk!

Hlavný inžinier počul prasknutie, ako sa posadil na svojom stole.

„Do riti!“ vzdychol si, „posledný pár, ktorý mi pasoval!“

Striedal jednu náhradnú uniformu za druhou. Už sa mu nepodarilo zapadnúť do košele, nechal ju rozopnutú a z nej vyčnieval krásny zdravý bachor, ktorý bol zakončený párom hrubých zaoblených pŕs. Bezpochyby narastal, ale takisto dopadol aj zvyšok personálu strojovne. Roztrhané švy, kymácajúce sa brucho a vyčnievajúce zadky boli teraz bežné – a aj trošku sexy. Ale hlavný inžinier chcel niečo viac na jeho vkus – niečo väčšie.

„Ahoj.“

Hlavný inžinier sa zdvihol zo svojho stola.

Pred ním bol chlap s veľkým vtákom. Vlnivé vlasy obkolesovali mäkkú nádhernú tvár, mäkké prsíčka, ktoré nútili človeka, aby sa neustále hral s bradavkami, bruško prerastené cez nejednu uniformu a medzi veľkými mäsitými stehná mal vtáka v plnej erekcii, ktorý vykukoval spod špekov.

Hlavný inžinier sa pomaly a hlboko nadýchol.

„Nemali by ste tu byť, vojak.“

„Volajte ma Rick.“

„Ja som Cal,“ odpovedal hlavný inžinier bez rozmýšľania, „Počkajte, nemali by ste sa so mnou rozprávať!“

„Dobre.“

Rick sa rýchlo naklonil dopredu, brucho odhodilo papiere na stole a držal Calovu tvár. Všetko, čo Cal videl, boli približujúce sa pery. Strojovňa bola naplnená potleskom a povzbudením, keď sa hlavný inžinier stratil v dlhom bozku.

„Moja kajuta, okamžite!“ povedal Cal naliehavo a jeho penis silno pulzoval proti tomu, čo zostalo z jeho nohavíc.

„Rád!“

Kapitán Gorb sa hádzal a otáčal v posteli. Počas posledných pár nocí nemohol spať. Zakaždým, keď padol do ospalosti, premýšľal nad mladým, veľmi dobre vyzerajúcim prvým dôstojníkom, a vždy sa hneď zobudil v rozpakoch a s pulzujúcim srdcom.

Dnes večer nebol výnimkou a kapitán Gorb to už viac nemohol vydržať. Posadil sa a cítil, ako sa mu pohodlne brucho rozprestiera na stehnách. Následne sa presunul na hornú palubu lode.

„Ja som sa ale prežral,“ pomyslel si kapitán, keď skúmal svoju tvár v zrkadle. Namiesto jasnej tváre s ostrými črtami a možnosti zazrieť svoj chrbát v odraze si všimol mäkkosť a plnú nafúknutú dvojitú bradu. Pri pohľade na svoj pás si všimol, aký je nakysnutý. Obrovské brucho ho nútilo, aby zostal oblečený len v spodnom prádle.

Po prvom zaklopaní na dverách kapitán nechal vojsť svojho prvého dôstojníka. Bol v uniforme, respektíve bol skôr narvatý do svojej uniformy. Jeho bunda bola rozopnutá a odhalila košeľu, ktorá mala odopnuté spodné gombíky, aby nebránili rastúcemu sadlu. Opasok, ktorý sa napínal na poslednej dierke, rozdelil tú časť tuku okolo stredu jeho brucha do dvoch vrstiev. Jeho rozširujúci sa zadok a stehná pevne vytiahli nohavice a ukázali dobre napnutý rozkrok. Kapitán Gorb si pomyslel, že nikdy neuvidí, že by niekto vyzeral tak sexy. 

Kapitán zatvoril dvere do svojej izby a ihneď sa vrhol na prekvapeného, ​​ale ochotného muža, ktorý si roztrhol tesné oblečenie. Masírujúc boky prvého dôstojníka, kapitán Gorb ho priviedol do postele...

Pravidlo NEKAMARÁTENIA prestalo existovať, pokiaľ ide o posádku a dôstojníkov Fillmore. Keď prenocovali, posádka lode sa uspokojila so všetkými pôžitkami z jedla a sexu, ktoré boli k dispozícii. Povzbudzovaní masívnymi námorníkmi a poháňaní sérom ich tak rýchlo vykŕmili, kým nebolo nemožné povedať, či bol človek členom posádky alebo kontrolnej skupiny.

Personál jedálne sa tiež pripapkal. Vzrušení tučnotou okolo seba a spôsob, akým muži oceňovali ich varenie, ich nútil prekonať svoje možnosti a povinnosti.

Po tom, čo sa kapitán Gorb pomiloval s prvým dôstojníkom, stal sa vynikajúcim príkladom tlstého, nadržaného muža autority. Jeho dôstojníci s ním udržiavali krok, až kým kapitán musel obmedziť kapacitu kormidlovne na päť mužov. Akýkoľvek ďalší personál by im zabránil ľahko sa pohybovať. Práca so svojimi obrovskými nahými dôstojníkmi spôsobila, že kapitán Gorb ešte viac túžil, aby sa mohol ponáhľať na vzájomný výkrm.

Všetci sa stratili v pôžitkárstve, okrem Dr. Raunda. Vina a hanba ho nútili k izolácii.

„Nejako sme všetci boli ovplyvnení kontrolnou skupinou!“ pomyslel si Dr. Raund, keď sa pozrel do zrkadla. Rovnako ako všetci ostatní muži veľmi rýchlo nakysol. Jeho chudá postava sa zväčšovala, kým nebol tiež nútený chodiť nahý. Jeho penis vzrástol v silnej erekcii pod jeho bacuľatým žalúdkom, ale Dr. Raund sa stále držal sám seba a zostával neuspokojený. V noci sa sny o plukovníkovi Heftonovi začali hromaždiť a rušili jeho pokojný spánok. Jordan mal už 350 kg a Doktor túžil po každom jeho grame...

Jordan pokojne spal na stole, keď sa zobudil na pocit odopnutí pásov, čo ho tam držali.

„To som ja, Dr. Raund … Alex!“

Presúvajúc sa do sedu sa Jordan pozrel na doktora. Usmial sa nad spokojnosťou, ktorá ho ovalila, keď uvidel bucľatého doktora.

„Ten musí mať minimálne 200 kg.“

„Môžete ísť! Nebudú proti vám postavené žiadne žaloby!“ mumlal doktor Raund udržujúc si svoj penis pod bruchom. „Ale prosím... potrebujem vás!“

Poručík Hefton sa pozrel na nadržaného muža pred ním.

„Prečo by som mal?“

Lekár začal žobrať a prosiť. Jordan sa naňho díval, vychutnával si predstavenie, potom pomaly prešiel k lekárovi, držiac kŕmiace rúrky v ruke.

„Dobre,“ povedal Jordan so širokým úsmevom, „ale vystúp si na stôl...“

Čoskoro bol Dr. Raund pripevnený k stolu a pozoroval, ako sa mu pred očami vyvíja brucho, keďže hromada potravy a séra, väčšia dávka, akú kedy dal Jordanovi, striekala z trubice. Čísla na displeji stupnice sa neustále zvyšovali, ale Alex sa už o ne nezaujímal, pretože cítil, že na ňom je prítomný Jordan.

Námorné zložky boli na móle a čakali na príchod USN Millarda Fillmorea. Túžili po mesiacoch vidieť vidieť výsledky experimentu.

Hodiny, dni a potom týždne prešli bez nájdenia lode. Hľadalo sa na mori v plnom rozsahu, ale Fillmore sa nenašiel...

Po niekoľkých rokoch a veľkej žalobe s výletnou spoločnosťou, ktorá loď poskytla, námorníctvo zapečatilo spisy a zanevrelo na osud USN Millarda Fillmorea a jeho mužov. Námorné financovanie výskumu metabolizmu bolo znížené a na celý výskum sa zabudlo.

Existuje nezmapovaný ostrov na juhu mora, ktorý je plný vegetácie a divočiny, ďaleko od plavebných alebo letových ciest. Kedysi neobývaný ostrov teraz disponuje veľkou výletnou loďou, usadenou na neveľkej lagúne. Neprerušovaný vonkajším svetom, muži USN Millard Fillmore, prežívajú svoje dni v potešení, užívajúc si tiché počasie a bohaté jedlo svojho nového domova.

Posledná kvapka vzorca bola použitá pred rokmi, ale muži, ktorí konzumovali celé množstvo nákladu kvapaliny, majú trvalé účinky. Stále sa však šťastne stávajú tučnejšími, a predsa majú schopnosti štíhlych atlétov. Sú to úžasné zjavy, keď idú po ostrove a prechádzajú sa s ich majestátnymi telami. Stravovanie, pitie a skvelý sex, muži nemajú nijaké problémy so zlým zdravím alebo slabosťou. Neobjavený vedľajší účinok vzorca dokonca zabránil starnutiu. 

Dvaja obrovskí muži ležia na trávnatom kopci, zatienení palmami. Keď sa pozerajú na pozostatky množstva jedla, ktoré konzumovali, jemne sa usmejú. Jeden muž ponúka svoj obrovský zadok druhému, ktorý vstane a zdvihne svoj vlastný majestátny penis, ktorý je väčší ako kedykoľvek predtým...

Šťastné stonanie Jordana a Alexa sa vznáša vzduchom a usmieva sa na mužov, ktorí to počujú.

Ach, raj!

Zdroj: http://web.archive.org/web/20051217171245/http://www.gainerweb.com/archives/stories/stories/guineapigs.shtml