Svet priberania a tuku

Tento príbeh napísal slovenský fanúšik priberania Trivian. Máš aj Ty v hlave super poviedku? Pošli ju na rotib564@gmail.com a my ju radi zverejníme. * * * Kde bolo, tam nebolo, v krajine kde sa piesok lial a voda sypala, stáli uprostred malebných hôr dve chalúpky. V nich bývali dvaja mládenci – Janko a Martinko spolu so svojimi rodičmi. Obaja mali veľa spoločného, veď sa predsa poznali odmalička. Radi sa hrali, chodili do krásnej okolitej prírody a obaja si potrpeli na niečo chutné pod zúbok. To ale neznamená, že boli úplne rovnakí, kdeže. Janko bol v tej dobe 17-ročný chalan, ktorý bol na svoj vek vysoký, bol športovejšej postavy, mal krátke špinavoblond vlasy a modré oči, zatiaľ čo Martinko, hoci mal už takmer 20, bol trošku nižší od Janka, mal krátke svetlohnedé vlasy, zelené oči a bol trošku bacuľatejší. Martinko mal rád sýte jedlá a Janko bol neskutočne na sladké. Keďže už boli vo veku, kedy chlapci rozmýšľajú o svojej budúcej polovičke, rodičia sa ich veľmi často...

Tento príbeh je čiastočne vymyslený, čiastočne vychádza z mojich vlastných skúseností a čiastočne zo skúseností jednej mojej kamarátky, ktorá teraz žije vo Švajčiarsku. * * * Život s mojim manželom Petrom nebol ľahký. Manžel bol egocentrik, myslel len na seba, bol to egoista bez štipky pochopenia pre iných. Bol veľký narcis, myslel si, že všetko sa točí len okolo neho a jeho nádherného tela. Kritizoval ma, že nemám absolútne perfektnú postavu, no o sebe, alebo lepšie povedané o svojich nechutne veľkých svaloch chcel počuť len superlatívy. V sexe to tiež za veľa nestálo. Zatiaľ čo mne stačí sex raz do týždňa, možno dvakrát, on by to robil najradšej každú noc. Bol necitlivý, búšil do mňa ako do vreca. Išlo mu len o jeho orgasmus. Obaja sme pracovali ako lodní navigátori. Prevelili nás na jeden ostrov blízko Afriky. Bola to nehostinná skala, na ktorej stál jeden maják. V ňom sme bývali a pracovali. Nebola to nejaká náročná práca. Raz za mesiac nám letecky priviezli zásob...

Elliot si hrýzol pery. Bol celý nervózny a bez seba. Počul, ako otec kráča po schodoch hore. Čo by len mohol spraviť? Snažil sa skryť v šatníku, ale na to bol príliš veľký. Snažil sa ukryť pod posteľou, ale nezmestil sa tam. Dokonca mu preblyslo mysľou, že sa skryje pod dekami, ale sám vedel, že by sa takto vôbec neschoval. Čo spraviť? Zrazu mu napadlo, že jednoducho opustí izbu a skryje sa niekde, kde ho otec nenájde. Rýchlo sa rozbehol k dverám, ale po pár krokoch zastal, bol totiž príliš pomalý. K dverám pribehol práve vtedy, keď sa otec priblížil. Elliot sa rozhliadol po izbe. Začínal byť tak pekelne nervózny, že si obhrýzal nechty. Ale ani rozhliadanie sa po izbe mu nepomohlo nájsť nejaké riešenie. Keď uvidel svojho brata Tobyho – dvojča, ako spí na podlahe pri svojej posteli, keď videl vyprázdnené poháre , myseľ mu podvedome zablúdila o pár mesiacov dozadu, do obdobia, ktoré ich dnes dostalo do tejto nezávideniahodnej situácie... Začalo sa to asi pred štyrmi mesiac...