Zvádzanie
Už týždne som počas obednej prestávky na našej fakulte sledoval Andreja. Bol neuveriteľne utiahnutý, len zriedkakedy s niekým prehodil pár slov a väčšinou sa túlal len sám. Počul som klebety, že je teplý, ale nikto to nevedel zaručiť, pretože sme vo výsledku vedeli o ňom len veľmi málo. Bol som ním posadnutý. Moje srdce poskočilo vždy, keď som ho uvidel. Bol presne ten typ chalana, ktorý sa mi páčil – tučnučký. Určite bol dvakrát väčší ako hocijaký iný chalan na našej škole a pokrytý bol mäkkými nadýchanými faldíkmi. Celé telo mal zaoblené, rozkysnuté a jeho naskladané michelinovské záhyby ústili do postranných faldov na chrbte. Mal dva mäkké cecky, ktoré ste mohli vidieť, ako sa pohojdávajú, keď kráčal. Sledoval som, ako sa snaží napchať do našich školských lavíc a ako sa ešte viac trápi, keď sa z nich mal vysúkať. Iba v jeden moment dňa som ho videl celého rozžiareného – keď bol v jedálni. Úplne ožil, keď dostal jedlo. Zvlášť zbožňoval čokolády. Každý deň som ho mohol vidieť, ...