Svet priberania a tuku

Už sa vôbec tak rýchlo nekymácaš, pokiaľ nejde o jedlo. Ani nemôžeš dýchať, kým čakáme na čašníka. Sledujem ťa, ako sa snažíš napchať do toho malého priestoru. Ako obvykle si objednávaš rodinnú porciu. Veď predsa tučné prasa, ako si ty, potrebuje všetko to jedlo, aby mohlo dobre rásť a tlstnúť. Brucho máš natlačené za stolom v boxe a tvoje mäkké cecky si na ňom spokojne ležia. Narobíš im tu bordel, presne ako sa na víťazné prasa patrí. Tie začudované pohľady patria k zábave. Aj keď tu je zopár tučkov, každého porážaš o minimálne 25 kíl a niekoľko centimetrov na páse. Bez hanby sa ponoríš do taniera, keď ťa začnem povzbudzovať a doťahovať ťa. Keď začínaš spomaľovať, zasiahnem a zašepkám: Zopár ďalších súst ťa nebude bolieť. Dobré prasiatka dostanú pekné odmeny. S každým ďalším hltom sa tvoje brucho viac potí a vyzeráš čoraz viac ako vykŕmené prasa. Keď mi nakoniec povieš, že si plný, a taniere sú prázdne, kontrolujem ťa a pozerám sa, ako sa snažíš vstať v tom úzkom boxe...

Bol piatok popoludní, o chvíľu sme už mali končiť, keď som dostal email od môjho šéfa, v ktorom ma žiadal, aby som prišiel za ním ešte pred koncom pracovnej doby. Telom mi prebehla vlna vzrušenia z toho, že uvidím objekt mojich fantázií tesne pred tým, ako odíde na víkend. Môj šéf Marek bol bývalý športovec, ktorý hral na strednej útok v basketbale, ale neskôr s tým musel prestať, pretože si natrhol krížne väzy na kolene. Stal sa z neho robustný muž, ktorý meral 223 cm a musel vážiť podľa môjho najlepšie ho odhadu viac ako 200 kíl . Zaklopal som na dvere jeho kancelárie a po vyzvaní som vstúpil. Vyvalený v kancelárskom kresle a s rukami za hlavou sa zdal stelesnením každej jednej mojej fantázie, ktorú som si vysníval počas posledných pár rokov. Tričko s basketbalovým tímom, ktoré mal na sebe, vyzeralo, ako by mu prestalo sedieť už pred niekoľkými mesiacmi. M ožno to bola kombinácia zrážania sa v práčke a jeho neustále sa zväčšujúceho brucha. Keď som vstúpil do kancelárie, videl s...